Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/103/2015 z 16. 2. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 16. februára 2016, sp. zn. 8CoE/103/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515201909.1
Krajský súd Trenčín | 8CoE/103/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3515201909.1 | 2016-02-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 ZRK, § 44 ods. 2 EP, § 44 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41322bfc-ec34-415d-a9d6-09c05ebe55af
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515201909.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515201909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515201909.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO : 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného S.. X. L., LL.M., advokátkou, so sídlom N. 3, XXX XX
G., proti povinnej: S. K., bytom L. J. XXX, P., o vymoženie 1.085,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 7Er/196/2015-13, zo dňa
24. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že  súdu prvého stupňa
bola 09.03.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora na  vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. 119/08/14 vydaného dňa 23.10.2014 Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadený spoločnosťou  Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom   Bratislava. Spolu s návrhom
bola súdu doručená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2012 so zmluvnými
dojednaniami  a Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX  zo dňa 05.06.2012.  V predmetnej
exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  uzavretej v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 05.06.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený povinnému poskytol úver vo výške 810  Eur, ktorý
sa  povinný zaviazal splatiť v 42-mesačných splátkach po 43,40 Eur. Charakter úveru ako absolútneho
obchodu však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z
obsahu predložených dokladov mal súd za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Právne súd
prvého stupňa  poukázal na § 52, § 53 ods. 1,2,3,4, 5, § 54 ods. 1,2 Obč. zákonníka , § 44 ods. 2 Ex.
poriadku, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1,2,3 a § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní.
Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc z
rozhodcovskej zmluvy č. 8400045432 zo dňa 05.06.2012, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že akékoľvek
spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými  stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pre niektorých
z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici,  s tým, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a
rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa rozhodcovskej zmluvy spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi. Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť
na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 05.06.2012 formou vyplneného predtlačeného



formulára, v ktorom oprávnený ako veriteľ vyplnil označenie dlžníka - povinného a číslo zmluvy s
dátumom jej uzatvorenia. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže sa jedná
o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Rozhodcovská
zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením zmluvy súhlasí
a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, avšak pri
predtlačenom formulárovom znení, podpísaným dlžníkom v rovnaký deň ako zmluva o úvere, ťažko
možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou "dojednanie"
rozhodcovskej zmluvy nesie. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v
prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko bola vopred pripravená
na predtlačenom formulári. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach        a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach §
53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej
doložky, a preto exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia
s dobrými mravmi. V závere rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Súdneho dvora
vo veci C - 40/08  - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého
Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva tvoriaca
podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní,
jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že
neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku  ex offo zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b),
d) a f) OSP. Mal za to, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,
dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho
následné právne posúdenie. Oprávnený aj s poukazom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôraznil,
že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou
uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej uviedol, že povinný mohol ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy pred a po jej uzavretí, keď mohol od uzavretej zmluvy v lehote 14 dní odstúpiť, o
čom bol aj riadne poučený. Oprávnený nepovažoval záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva
je zmluvou formulárovou a bez možnosti zmeniť jej obsah, za správny. Argument exekučného súdu,
že oprávnený uzatvára  obsahovo a formálne tú istú zmluvu, či už rozhodcovskú, úverovú alebo inú,
nie je  legálnym  argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto  uzavretých
zmlúv, a nie je k tomu dôvod. Oprávnený tiež poukázal  na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.



3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, ďalej na  uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a  sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014. Ďalej uviedol, že povinnosť
spotrebiteľa konať s rozumnou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom ako
základného  princípu spotrebiteľského  práva potvrdzuje aj napr. generálna advokátka V. Trstenjak v
bode 64 návrhov vo veci pod sp.zn. C-453/10.   Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 78,18 Eur .

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v
§ 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok.



Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa  05.06.2012  je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy, a teda že medzi oprávneným  a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi konania dňa 05.06.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe,
ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol
ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám
určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je
aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie
pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva  uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje  informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa
o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si
tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre



docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa  odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.