{"guid": "1878cd5c-f367-46ef-aff7-f0b7dad59983:71e4db8e-1c89-43d5-8051-62f95d5269d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1", "spisova_znacka": "17CoP/65/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/65/2014 z 19. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. augusta 2014, sp. zn. 17CoP/65/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1", "identifikacne_cislo": "3113221093", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71e4db8e-1c89-43d5-8051-62f95d5269d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221093
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113221093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X., nar.
XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX N., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky, W. N., štátnej občianky Slovenskej
republiky, U., bytom R., N. XXX/XX a otca, G. N., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom J. L., I.,
U.. Y. L. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. apríla 2014 č.k. 31P/294/2013-84, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca  k maloletej X. z doterajších
40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne a k maloletému X. z doterajších 40 Eur mesačne na 60 Eur
mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od
01.09.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.04.2014 pre maloletú X. vo výške 160
Eur a pre maloletého  X. vo výške 160 Eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných
splátkach po 5 Eur na každé dieťa,  až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tým v časti výživného na maloleté deti zmenil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/20/2009-31 zo dňa 18.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/53/2009-61 zo dňa 12.11.2009. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že  z výsledkov vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, a to najmä
na strane maloletých detí. Deti mali v čase posledného rozhodovania 11 rokov, obidve navštevovali
základnú školu, v súčasnosti obidve od  septembra 2013 navštevujú stredný typ školy, čím došlo k
zvýšeniu ich nákladov. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletých detí, ktorému sa zvýšil
príjem od poslednej úpravy výživného cca o 50 Eur. Na strane matky k zmene pomerov nedošlo, jej
príjem je v súčasnosti približne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného. Podotkol, že pokiaľ sa
otec bránil tým, že jeho príjem je nízky, treba poukázať na skutočnosť, že otec žije so svojou priateľkou
v spoločnej domácnosti, pričom sa spoločne podieľajú i na poplatkoch za náklady na domácnosť, ako
aj na skutočnosť, že otec vo svojej výpovedi uviedol, že priateľkinej dcére prispieva zo svojich príjmov
sumou 100 - 200 Kč mesačne, pričom o vlastné deti sa v podstate nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi
a ani neprispieva nad rámec súdom stanoveného výživného, a to ani v čase osobných sviatkov detí.
Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca s prihliadnutím na
jeho celkové príjmy a majetkové pomery, tiež so zohľadnením jeho zdravotného stavu platiť výživné na
každé dieťa v sume 60 Eur mesačne, pričom vyživovaciu povinnosť zvýšil v zmysle návrhu matky od
01.09.2013, kedy deti  začali  navštevovať stredný typ školy. Zročné výživné povolil otcovi splácať v



mesačných splátkach za podmienok stanovených vo výroku  rozsudku, za použitia § 160 ods. 1 O.s.p.,
s poukazom na príjmy otca.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. V odvolaní namietal, že súd prvého
stupňa zvýšil výživné o 50 % bez ohľadu na jeho finančné možnosti. Súd konštatoval, že výživné v
súčasnosti je platené exekučnými zrážkami, ale opomenul pritom brať v úvahu, že za tieto zrážky
si exekútor účtuje poplatky. Snažil sa namiesto exekútora platiť sám, ale zastaviť exekúciu sa mu
nepodarilo. Zvýšenie výživného o 50 % je pre neho neprijateľné, pretože túto čiastku nemá z čoho
hradiť. Uvedomuje si, že je jeho zákonná povinnosť k deťom starať sa o ne, ale nie je možné zvyšovať
finančné požiadavky bez ohľadu na jeho skutočné podmienky. Tvrdenie, že syn jeho priateľky býva s
ním a jeho priateľkou, je nepresné, pretože jej syn obýva samostatnú bytovú jednotku v dvojgeneračnom
byte. S nimi býva i 14-ročná dcéra priateľky R.. Jeho finančné možnosti ani zdravotný stav skutočne
nedovoľujú prispievať na výživu maloletých detí tak, ako o tom rozhodol okresný súd. Rovnako je pre
neho nesplniteľné zaplatiť spätne dlh na výživnom po 160 Eur na každé dieťa  od 01.09.2013.  Preto
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť na
maloleté deti zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 45 Eur mesačne na každé dieťa.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny.  Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa o návrhu matky na zvýšenie výživného pre
maloleté deti rozhodol správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia aj cituje. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o
výživnom, a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením, v prípade, ak nastane zmena pomerov. Vychádza zo
skutočnosti, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia
o výživnom. Plynutím času však môže nastať ako zmena na strane osoby oprávnenej, t.j. dieťaťa,
v dôsledku pribúdajúceho veku, prípadne zmeny typu školy, ktoré dieťa navštevuje alebo aj inými
okolnosťami, týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho záľub a pod.  Významná je  aj zmena na strane
rodičov, súvisiaca so zmenou príjmov, prípadne inými majetkovými a osobnými pomermi, ako aj zmenou
v počte vyživovaných osôb.

V prejednávanej veci je nepochybné, že na strane maloletých detí nastala podstatná zmena pomerov,
keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5 rokov. V čase poslednej úpravy výživného boli
maloleté deti vo veku 11 rokov a navštevovali základnú školu. V čase, kedy podala matka návrh na
zvýšenie výživného obe maloleté deti prešli na stredný typ školy, od 01.09.2013, a to maloletý X.
na Strednú odbornú školu sklársku v Lednických Rovniach a maloletá X. na Gymnázium v Dubnici
nad Váhom. Je tak zrejmé, že jednak uplynutím doby, jednak nástupom oboch detí na strednú školu,
nastala podstatná  zmena pomerov na strane maloletých detí, a to v každej oblasti ich uspokojovania.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že obidve deti do školy dochádzajú, u obidvoch len cestovné
spojené s dochádzkou do školy predstavuje sumu cca 25 Eur mesačne. Obidve deti nosia okuliare
a navštevujú odbornú ambulanciu oftalmológa v súvislosti s touto skutočnosťou, s čím má matka
tiež zvýšené výdavky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec doposiaľ prispieval na výživu
maloletých detí sumou vo výške po 40 Eur mesačne, z čoho len po odrátaní nákladov na cestovné matke
zostáva na náklady spojené s výživou detí suma len 15 Eur mesačne, z čoho nie je možné uspokojiť
potreby 16-ročných detí.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
zvýšení výživného prihliadol aj na zmenu zárobkových a majetkových pomerov u oboch rodičov a dodržal
aj zásadu vyjadrenú v ust. § 61 Zákona o rodine, podľa ktorej rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich možností a schopností. Zistil nepochybne z predložených správ, že príjem otca sa od



poslednej úpravy výživného zvýšil, keď došlo k zvýšeniu jeho výsluhového dôchodku, ako aj k zvýšeniu
invalidného dôchodku. Správne tiež poukázal na to, že náklady, ktoré otec udáva, otec nehradí iba sám,
pretože žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, takže sa spoločne podieľajú aj na poplatkoch
a nákladoch za domácnosť, pričom podľa vyjadrenia otca, tento namiesto zvýšenia výživného na svoje
vlastné deti prispieva zo svojho vlastného príjmu dcére svojej priateľky. Z vykonaného dokazovania
taktiež vyplynulo, že otec sa o vlastné deti nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi a neprispieva im nad rámec
súdom stanoveného výživného.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa tak správne zistil a vyhodnotil všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného a výživné zvýšil tak, aby to
zodpovedalo majetkovým a zárobkovým pomerom otca, pričom je nepochybné, že náklady na výživu
maloletých detí sú podstatne vyššie a ani súdom zvýšené výživné nepostačuje na úhradu všetkých
ich opodstatnených výdavkov, ktoré musí znášať ich matka. Súd prvého stupňa tiež správne stanovil
účinnosť zmeny vyživovacej povinnosti od 01.09.2013, odkedy obe maloleté deti prešli na stredný typ
školy a kedy došlo k podstatnému nárastu ich výdavkov. Pokiaľ sa jedná o námietku otca, že dlh na
výživnom za obdobie od 01.09.2013 nie je schopný zaplatiť, tu odvolací súd poukazuje na to, že súd
prvého stupňa k tejto skutočnosti, t.j. k nízkym finančným možnostiam otca prihliadol, keď povolil otcovi
zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 5 Eur na každé dieťa, v zmysle ustanovenia § 160
ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku odvolanie     n i e     j e      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31P/294/2013", "guid": "1fcf0671-e080-4ddd-9065-b69461334f03:d4cbee65-f061-434e-9bf8-f4e64457d752", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "51d3368b-e752-49c0-89b5-13273098ad87:75e50ce2-cf4f-43d6-ba5b-971cd2bfb835", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114202444.1", "spisova_znacka": "13Co/86/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/86/2015 z 14. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114202444.1"}]}