Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/4/2018 z 24. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2018, sp. zn. 12CoP/4/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6117248278.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/4/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6117248278.1 | 2018-01-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 367 ods. 1 CMP, CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76aec5ee-ac54-4f40-ae9a-bc1291268938 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117248278.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248278
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117248278.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o
maloletú S. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodina v M. M., dieťa rodičov - matky X. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom XXX XX Z. XXX, t. č. XXX XX Z. XXX, právne zastúpenej Mgr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, so
sídlom Advokátskej kancelárie Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica a otca F. X., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom V. G. XXXX/XXX, XXX XX M. M., právne zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. Š. Moyzesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 32P/265/2017-31 zo dňa 27. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil matke dočasne odovzdať maloletú S. X., nar.
XX. XX. XXXX do starostlivosti otca (prvý výrok) a ktorým návrh v časti dočasnej úpravy styku matky
s maloletou odmietol (druhý výrok) m e n í tak, že návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti k maloletej, v ktorom ako
účastníci konania bude maloletá S. X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená opatrovníkom, matka X. G., nar.
XX. XX. XXXX a otec F. X., nar. XX. XX. XXXX (tretí výrok), z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 27. 11. 2017 nariadil matke dočasne odovzdať
maloletú S. X., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá“, resp. ,,dieťa“) do starostlivosti otca (prvý výrok)
a návrh v časti dočasnej úpravy styku matky s maloletou odmietol (druhý výrok). Zároveň uložil otcovi
povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia návrh na zrušenie striedavej osobnej
starostlivosti k maloletej, v ktorom ako účastníci konania bude maloletá zastúpená opatrovníkom, matka
X. G., nar. XX. XX. XXXX a otec F. X., nar. XX. XX. XXXX (tretí výrok).
Z odvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v M. M.
(ďalej aj ,,kolízny opatrovník“) návrhom podaným dňa 20. 11. 2017 sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by bola matka povinná dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti otca a zároveň
bola oprávnená stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. za
prítomnosti otca a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti otca. Kolízny
opatrovník uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru Zvolen, odbor kriminálnej polície vykonával vyšetrovanie v trestnej veci zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na podnet otca, ktorý poukázal
na porušovanie práv dieťaťa inou osobou. Zo znaleckého posudku č. 52/2017 vyplynulo, že u maloletej
na ľavej polovici zadočka s podkožnou krvnou podliatinou nevzniklo ako následok detského šantenia,



ale vzniklo úmyselným konaním inej osoby, a to fyzickým trestom vykonaným bitím dreveným hladkým
predmetom na holej koži zadočka (drevená lata, drevená lopatka, drevená varecha a iný kuchynský
riad, alebo aj kožený remeň). Vek tohto zranenia znalec odhadol na 5 dní. Ložisko pomliaždenia na
pravej polovici zadočka bez podkožnej krvnej podliatiny, ktoré má cca trojnásobne väčšiu plochu ako
v ľavej polovici zadočka, vzniklo podľa znalca tiež úmyselným konaním inej osoby, bitím dreveným
hladkým predmetom po holej koži zadočka, ale údery boli vedené nižšou intenzitou, ako vľavo. Nad
obomi týmito zjavnými ložiskami pomliaždenia sa nachádzajú ešte dve menšie ložiská pomliaždenia
kože po oboch stranách driekovo - sedacej chrbtice, ktorých vek znalec odhadol tiež na 5 dní. V deň
vzniku poranení mala maloletá silné plačlivé bolesti sedacích regiónov. Tieto postupne slabli a utíchli.
Bolesti dieťa malo 1,2 dni, aj pri sadaní si, aj pri sedení. Pri úderoch páchateľa a pri držaní dieťaťa pri
sebe, dieťa násilným držaním, vyzlečením spolu s bolesťou prežilo určite psychickú traumu. Je vysoko
pravdepodobné, že dieťa bolo traumatizované v minulosti opakovane a zrejme bolo aj zastrašované,
aby nepovedalo pravdu o mechanizme vzniku zranení. Ak je pravdou, čo otec tvrdí, že stará matka jej
robí zle, tento údaj by do predstáv znalca o mechanizme vzniku poranení zapadal. Znalec vychádzajúc z
výpovede matky zastal názor, že jej verzia nevyzerá pravdivá a je pochybná. Znalec skúmajúc výpovede
na otázky vyšetrovateľky nadobudol dojem, akoby tajila skutočnosti. Podľa názoru kolízneho opatrovníka
matka nekonala v súlade so záujmom maloletej, nezabezpečila dieťaťu potrebnú ochranu a primárne
bezpečie prostredia, následkom čoho bolo dieťa vystavené neprimeranému násiliu voči jeho osobne. Je
vysoko pravdepodobné, že dieťa bolo traumatizované a zrejme aj opakovane zastrašované, pri úderoch
páchateľa a pri držaní dieťaťa pri sebe. Dieťa násilným držaním, vyzlečením spolu s bolesťou prežívalo
určite psychickú traumu.
Okresný súd mal osvedčené, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 36P/174/2016-297 zo dňa 03. 05. 2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 05. 2017, schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že sa bude
realizovať v týždennom intervale. Zároveň upravil styk rodičov počas vianočných sviatkov, novoročných
sviatkov, veľkonočných sviatkov, uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej výživným vo výške
80,- Eur a uhrádzať všetky výdavky, ktoré sa poskytujú maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom
a liečbou, poberaním rodinného prídavku a uplatňovaním daňového bonusu matkou, určením trvalého
bydliska maloletej na adrese M. M., V. G. XXX.
Súd prvej inštancie konštatoval, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď neodkladná
úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho, hoci
ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej ochrany. Pri nariadení samotného neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z tohto dôvodu nie je
síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je opatrením
výnimočným nie bežným, pretože každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny je krajným
riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté
deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť
maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým
na záujem maloletého dieťaťa.
Na podnet otca prebieha trestné konanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, v rámci
ktorého bolo nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že maloletá
bola traumatizovaná a zrejme aj opakovane zastrašovaná pri úderoch páchateľa a pri držaní dieťaťa pri
sebe. Maloletá násilným držaním, vyzlečením spolu s bolesťou prežila určite psychickú traumu. Z návrhu
vyplynulo, že k tomuto konaniu malo dôjsť v čase zabezpečovania starostlivosti o maloletú matkou.
Podľa názoru prvoinštančného súdu matka nekonala v súlade so záujmom maloletej, nezabezpečila
jej primeranú ochranu a primárne zabezpečenie prostredia, následkom čoho maloletá bola vystavená
priamemu násiliu voči svojej osobe, preto mal osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
v časti uloženia povinnosti matke dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti otca a preto v tejto časti
návrhu vyhovel. Podľa názoru prvoinštančného súdu osoba otca a jeho prostredie je stabilnejšie a
nevystavujúce maloletú akejkoľvek ujme, resp. traumatizujúcemu následku.
Okresný súd návrh kolízneho opatrovníka ohľadne dočasnej úpravy styku matky s maloletou za
zmätočný, nejasný, neúplný, v rozpore s ustanovením § 326 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“), pretože návrh žiadnym spôsobom neodôvodňoval potrebu dočasnej úpravy styku matky s
maloletou, preto návrh v časti dočasnej úpravy styku matky s maloletou odmietol (§ 327 CSP).



Zároveň uložil otcovi povinnosť podať v súdom stanovenej lehote návrh na zmenu výchovného
prostredia, v rámci ktorého sa bude vykonávať dokazovanie vo veci samej (§ 336 ods. 1, 2 CSP).

2. Proti uzneseniu okresného súdu matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
uznesenie prvoinštančného súdu a nariadil otcovi odovzdať maloletú do starostlivosti matky a zároveň
rozhodol o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny
týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod s tým, že maloletú prevezme a po uskutočnení
styku ho odovzdá matke pred vchodom do domu matky.
V odvolaní matka poukázala na to, že maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to od
novembra 2016. Maloletá bola v striedavej osobnej starostlivosti aj v čase, kedy podľa tvrdení otca malo
dôjsť k vzniku modriny maloletej. Dňa 07. 04. 2017 (piatok) si otec prevzal maloletú od matky v čase o
18:00 hod. Otec bol kvôli modrine u lekára až dňa 09. 04. 2017 (nedeľa) vo večerných hodinách. Matka
vytkla okresnému súdu, že sa touto skutočnosťou nezaoberal pri nariadení neodkladného opatrenia.
Súčasťou znaleckého posudku č.55/2017 vypracovaného X.. P. je aj trestné oznámenie otca. Poukázala
na nezrovnalosti pri podaní trestného oznámenia otcom, ktorý najprv dňa 13. 07. 2017 uviedol, že
modrinu na ľavom gluteále u maloletej mal si všimnúť v nedeľu dňa 09. 04. 2017, pričom v zápisnici o
podaní trestného oznámenia uviedol, že si mal zranenie - modrinu na ľavej polovici zadočka maloletej -
všimnúť už v piatok 07. 04. 2017. Zdôraznila, že maloletú odovzdala otcovi v poriadku, vo štvrtok večer
maloletú kúpala, v piatok ráno ju obliekala a tiež prezliekala a teda v prípade, ak by maloletá mala pred
tým, než ju odovzdala otcovi modrinu takého rozsahu ako tvrdí otec, by mala o tom vedomosť.
Podľa jej názoru je otec k zdraviu maloletej, resp. jej starostlivosti extrémne úzkostlivý až paranoidný.
Je podozrivé, že otec v prípade tak vážneho podozrenia akým je podozrenie na týranie, ju žiadnym
spôsobom neinformoval, nekonfrontoval ju ale prvý raz modriny spomína až po tom, ako podal trestné
oznámenie. I napriek tomu, že mal podozrenie o týraní maloletej neznámou osobou od 09. 04. 2017,
nemal námietky vo vzťahu starostlivosti matky a dieťa s kľudným svedomím nechal 7 mesiacov v
prostredí, kde podľa jeho slov mala byť maloletá bitá. Otec na otázku vyšetrovateľa, či si všimol nejaké
podozrivé zranenia na tele dcéry uviedol, že nie.
Taktiež je zvláštne, že otec, ktorý mal mať už od apríla 2017 podozrenie, že niekto z jej rodiny maloletú
týra, ponechal maloletú naďalej v striedavej osobnej starostlivosti a dňa 03. 05. 2017 (teda mesiac po
tom, čo bol s maloletou na urgentnom príjme) súhlasil s rodičovskou dohodou, ktorú súd aj schválil.
Ďalej matka konštatovala, že v znaleckom posudku sú rozpory a nezrovnalosti. V znaleckom posudku
znalec analyzuje dve modriny na ľavom a pravom gluteále, avšak z lekárskej správy X.. G. jednoznačne
vyplýva, že dieťa malo 09. 04. 2017 len jednu modrinu a to na ľavom gluteále. Znalec ďalej analyzuje
pomliaždenia v driekovej oblasti a tiež modriny na chrbátiku maloletej, ktoré ale v lekárskej správe
taktiež neboli uvedené. Nie je jej známe na základe akých podkladov modriny znalec posudzoval, avšak
na fotografiách, ktoré sú súčasťou posudku, je viditeľná len modrina na ľavom gluteále maloletej. Na
pravej strane zadočku je viditeľné materské znamienko maloletej, preto ak znalec za modrinu na pravom
gluteále považoval materské znamienko maloletej, vyvstáva závažná otázka, ako sa v prípade, ak nevie
rozoznať z fotografie znamienko od modriny, môže vyjadrovať ku skutočnostiam uvedeným v znaleckom
posudku. Navyše podľa znalca modrina na pravom gluteále mala byť až trojnásobne väčšia než modrina
na ľavom gluteále. Z vyjadrení znalca na str. 13, druhý odsek vyplýva, že na koži maloletej sú identické
úrazové zmeny (pomliaždenina čerstvá, má vek 1-2 dni). Z uvedeného je možné vyvodiť jediný záver,
že modrina vznikla v čase, kedy bola maloletá v starostlivosti otca.
Zdôraznila, že znalec maloletú neprehliadal, dieťa nebolo fyzicky v jeho ambulancii, znalec posudzoval
zranenie maloletej viac než 4 mesiace po vzniku zranení len z fotografií predložených otcom. Je preto
otázne, či na základe fotografie môže znalec dôjsť k jednoznačnému záveru, a to k veku modrín,
závažnosti zranení, k tomu, či modriny vznikli mechanicky úderom tretej osoby alebo pádom, tiež či
vznikli na základe zranenia pred 07. 04. 2017 pred 18:00 (kedy bola maloletá v jej starostlivosti) alebo
v časovom rozmedzí medzi 07. 04. 2017 po 18:00 hod do 09. 04. 2017, kedy bola maloletá u otca.
Objednala si nezávislé stanovisko iného znalca k záverom uvedeným v znaleckom posudku, ktoré bude
mať k dispozícii až v priebehu január 2018 (kvôli vyťaženosti znalca). Podľa jej názoru znalecký posudok
X.. P., ktorý maloletú neprehliadal, pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii vyšetrovací spis
a 3 ks farebných fotografií, považuje za neobjektívny.
Nariadením neodkladného opatrenia došlo k situácii, kedy nemá možnosť byť pravidelne v kontakte
s maloletou, ktorá je na ňu veľmi citovo naviazaná a je práve vo veku, kedy ju najviac potrebuje. S
maloletou má vybudovaný veľmi pekný vzťah, maloletá sa vždy k nej tešila po týždni strávenom u otca.
Poslednú dobu sa ale maloletá sťažovala, že otec na ňu kričí napriek tomu, že je poslušná, viacero ráz
jej povedala, že otca kvôli kriku „neznáša“.



Pri posledných stretnutiach, cca od septembra 2017 maloletá pri odovzdávaní plakala, uviedla, že
keď vyrastie, sama rozhodne, s kým bude bývať. Snažila sa maloletú na styk s otcom pripravovať čo
najlepšie, aby styk prebiehal v kľude, bez sĺz a kriku, napriek tomu sa odovzdávanie maloletej skončilo
plačom.
Má za to, že stav nastolený neodkladným opatrením je v rozpore so záujmami maloletej. Maloletá trpí
odlúčením od nej v prípade, ak matka s maloletou telefonuje, maloletá sa jej neustále pýta, kedy si už
po ňu konečne príde. Dňa 13. 12. 2017 sa zúčastnila besiedky opatrovateľskom centre W.. Maloletá na
jej prítomnosť reagovala veľmi radostne a šťastne, po skončení predstavenia bežala k nej, nechcela od
nej odísť späť k otcovi. Správanie maloletej vo vzťahu k nej nie je správaním sa ustráchaného a bitého,
či týraného dieťaťa, naopak preukazuje zdravý a pekný vzťah, ktorý má vytvorený s ňou. Uviedla, že t.č.
má byť vypracovaný znalecký posudok X.. C. Z. pre potreby trestného konania vedeného na Okresnom
riaditeľstve PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP - 562/1-VYS-ZV-2017, ktorý navrhla pripojiť.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletá S. sa aktuálne nachádza v
osobnej starostlivosti otca. Podľa vyjadrenia otca je matka s maloletou v telefonickom kontakte každý
druhý deň. Otec by umožnil matke osobný kontakt s maloletou. Matka podala návrh na Okresný súd
Banská Bystrica, na základe ktorého sa domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Zo
záverov znaleckých posudkov č. 55/2017, 105/rok 2017, 07/rok 2017 vyplýva, že maloletá má pozitívny
vzťah k obom rodičom, vrúcnejší vzťah má k matke, preto navrhol, aby odvolací upravil styk matky s
maloletou v priestoroch J. C. S. M. M., S. V. XX.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že podľa čiernobielej fotodokumentácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku, nie
sú zranenia maloletej tak výrazné, ako pri ich farebnom vyhotovení, kde znalcom popísané ranenia sú
evidentné. Znalec uviedol na str. 12 posudku, že na prvej fotografii zo dňa 07. 04. 2017 vidno úrazové
zmeny, v texte vyššie je zjavné, že sa jedná o pomliaždenie ľavého gluteálneho svalu a druhé ložisko
pomliaždenia bez zjavnej podliatiny je situované aj na pravom gluteálnom svale.
Výraznú modrinu na zadočku maloletej si všimol dňa 07. 04. 2017 a lekára navštívil dňa 09. 04. 2017.
Podal trestné oznámenie dňa 13. 07. 2017, kedy si na chrbte maloletej všimol neobvyklé modriny, ktoré
podľa jeho posúdenia nemohli byť spôsobené iba pádom maloletej. Znalec sa k uvedeným modrinám
vyjadril na strane 19 posudku a konštatoval, že k nim došlo pravdepodobne pádom, alebo udretím sa
o nejaký predmet pri detskom šantení. Fotodokumentácia modriny bola ním vyhotovená dňa 07. 04.
2017, kedy si maloletú prevzal do svojej starostlivosti a podľa znaleckého posudku bol vek modriny
na fotografii cca 5-6 dní, t.j. v období, počas ktorého bola maloletá starostlivosti matky. Ak v trestnom
oznámení chybne uvádza dátum, kedy si modrinu všimol, tento údaj je nepochybne overiteľný dátumom
vyhotovenia fotografie a preto námietky matky nepovažuje za relevantné, nevyvracajú domnienku o tom,
že v čase vzniku modriny bola maloletá v jej starostlivosti. Jeho trestné oznámenie bolo doplnené dňa
14. 11. 2017 o novú skutočnosť, t.j. že maloletá mala obvyklé zranenia na predlaktí jej ľavej ruky a podľa
vyjadrenia znalca X.. P. by sa malo jednať o popáleniny. Uvedené informácie o charaktere zranení mu
poskytol kolízny opatrovník.
Podľa jeho názoru matka nedokáže zabezpečiť bezpečné prostredie a zabrániť tomu, aby bola
maloletá opakovane vystavená priamemu násiliu, a preto je v záujme maloletej, aby bola dočasne
zverená jemu. Maloletá je od nariadeného neodkladného opatrenia výlučne v jeho starostlivosti, matka
maloletú telefonicky kontaktuje 2-3x týždenne, avšak neprejavila záujem o stretnutie s maloletou v
jeho domácnosti. Uviedol, že po skončení besiedky dňa 13. 12. 2017 sa maloletá s matkou rozlúčila
prirodzene, bez plaču. Uznáva dôležitosť matky pri výchove maloletej, avšak nad jej rodičovským právom
stojí bezpečie dieťaťa, ktoré má právo vyrastať v takom prostredí, kde mu nehrozí žiadne fyzické násilie.
Okresný súd vyslovil názor, že za danej situácie považuje jeho osobu a jeho prostredie za stabilnejšie
a nevystavujúce maloletú akejkoľvek ujme, s čím súhlasí.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66
zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 2 a contrario CSP a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku,
ktorým nariadil matke dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti otca (prvý výrok) a ktorým návrh v
časti dočasnej úpravy styku matky s maloletou odmietol (druhý výrok) podľa § 388 CSP zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) a výrok
uznesenia, ktorým uložil otcovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia návrh
na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti k maloletej (tretí výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).



6. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

7. Podľa ustanovenia § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti.

8. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

9. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia
§ 367 ods. 1 CMP. Prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že na podnet otca prebieha
trestné konanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, v rámci ktorého bolo nariadené
znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že maloletá bola traumatizovaná
a zrejme aj opakovane zastrašovaná pri úderoch páchateľa a pri držaní dieťaťa pri sebe. Maloletá
násilným držaním, vyzlečením spolu s bolesťou prežila určite psychickú traumu. Z návrhu vyplynulo,
že k tomuto konaniu malo dôjsť v čase zabezpečovania starostlivosti o maloletú matkou. Podľa názoru
prvoinštančného súdu matka nekonala v súlade so záujmom maloletej, nezabezpečila jej primeranú
ochranu a primárne zabezpečenie prostredia, následkom čoho maloletá bola vystavená priamemu
násiliu voči svojej osobe, preto mal okresný súd osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
v časti uloženia povinnosti matke dočasne odovzdať maloletú do starostlivosti otca.

10. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo
Zvolene, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP- 562/1-VYS-ZV-2017 zo dňa 21. 12. 2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08. 01. 2018, bolo zastavené trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, ktoré bolo začaté za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/
Trestného zákona preto, že páchateľka od presnejšie nezisteného času, začiatkom roka 2017 najmenej
do dňa 09. 04. 2017 v rodinnom dome v obci Z. na adrese Z.. XXX a Z.. XXX spôsobovala fyzické a
psychické utrpenie svojej maloletej dcére N.M., nar. XX. XX. XXXX, a to takým spôsobom, že ju doposiaľ
presnejšie nezisteným spôsobom fyzicky napádala, následkom čoho jej spôsobila podľa lekárskej správy
X.. M. G. zo dňa 09. 04. 2017 vysoko suspektný hematóm v ľavej gluteálnej oblasti, v minulosti modriny
na chrbte a stehnách, čím ohrozovala jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovala jej bezpečnosť,
lebo nie je skutok trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

11. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej
polície vyplýva, že za Úrad práce sociálnych vecí a rodiny M. M. bola v procesnom postavení
svedka poškodeného vypočutá X.. E. Q., ktorá ku skutku sa priamo vyjadriť nevedela, nebola jeho
svedkom. Informácie mali sprostredkované od otca a od polície. Bolo vykonané šetrenie rodinných
pomerov u matky maloletej, kde neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zanedbávaniu
starostlivosti maloletej zo strany matky.
X.. O. X. v procesnom postavení svedka okrem iného uviedla, že od októbra roku 2016 je maloletá
S. X. v evidencii jej pacientov. Maloletá S. je po fyzickej stránke absolútne nedotknutá, podľa nej sa
na nej nikto nevyburuje, nikto ju fyzicky nenapáda. S. bývala často chorá na infekcie dýchacích ciest,
často navštevuje spolu s mamou ambulanciu, ale zvyknú chodiť aj obidvaja rodičia spolu. V prípade,
že prídu obidvaja s maloletou do ambulancie, zvyknú bývať medzi nimi konflikty. Sama bola svedkom
toho ako p. X. (otec) p. G. (matku) pred ňou upozorňoval, osočoval, zhadzoval, ponižoval, ohľadne jej
starostlivosti o maloletú. Čo podľa nej nie je pravda, pretože matka dieťaťa je starostlivá, nebadať na
dieťati žiadne zanedbanie výchovy, starostlivosti, hygieny. Dieťa má rado rovnako obidvoch rodičov,
obidvaja sa vedie o maloletú postarať, len problém je medzi nimi ako partnermi, rodičmi maloletej a nie
v ich výchove o ňu. Dieťa sa teší na návštevu u otca, čoho bola svedkom, že začalo skákať. Podľa nej



je dieťa rovnako šťastné aj pri matke aj pri otcovi. Ako pediater na S. nezaregistrovala žiadne modriny,
zranenia a podobne, ktoré by jej mohla spôsobiť iná osoba. Dieťa je normálne, nebadať na ňom nejaké
známky psychickej deteriorácie. K vyrážkam sa nevedela vyjadriť, nakoľko v tomto období v roku 2016
nebola jej pediater. S. je živená veľmi dobre, do ambulancie chodí upravená, čistá, v oblečení vhodnom
podľa ročného obdobia, žiadne zanedbanie ani z tejto stránky si na nej nevšimla.
X.. M. G. v procesnom postavení svedka sa vyjadril, že podľa lekárskej správy dňa 09. 04. 2017 vyšetril
na urgentnom príjme pediatrie v U. D. S. V. Q. v M. M. maloletú S. X.. Na vyšetrenie sa dostavila v
doprovode otca. Otec počas vyšetrenia uvádzal, že maloletá chodí od mamy s plačom, nechce k nej
ísť a že má podozrenie, že ju mama týra resp. bije. V čase vyšetrenia dieťa malo na tele v oblasti
ľavej strany zadku modrinu podlhovastého tvaru, pomerene dobre ohraničeného, pri ktorej je veľmi
nepravdepodobné, že by vznikla napríklad pádom. Modrina vyzerala maximálne 1-2 dni stará. Dieťa
nebolo plaché, nemalo úľakové reakcie, nebránilo sa vyzlečeniu, neplakala, ani v oblasti zadočka
ani pohlavných orgánov nemala známky nejakého sexuálneho násilia a nemala iné stopy týrania ani
zanedbania na sebe, v zmysle nejakých jaziev, rán. Ako týrané dieťa mu neinponovala, teda tak
nevyzerala. Nepamätal si čo dieťa uviedlo na jeho otázku ako sa jej to stalo. Na modrinu jej nepredpísal
žiadne lieky, maste a podobne, nebolo to potrebné.
Zo záverov znaleckého posudku č. 55/2017 a č. 104/2017 X.. F. P. vyplynulo, že modrinky v dolnej časti
chrbátika poškodenej maloletej S. X. mohli vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou pádom, alebo
udretím sa o nejaký predmet pri detskom šantení. Sú to drobné modriny v štádiu pokročilej resorbcie.
Vek modriniek znalec odhadoval na 10 dní. Ložisko pomliaždenia na ľavej polovici zadočka s podkožnou
krvnou podliatinou nevzniklo v žiadnom prípade ako následok detského šantenia a nepozornosti, ale
vzniklo neúmyselným konaním inej osoby. Čo sa týka jeho pôvodu znalec suponoval na fyzický trest
vykonaný bitím dreveným hladkým predmetom po holej koži zadočka. Vek odhadoval na päť dní. Ložisko
pomliaždenia na pravej polovici zadočka bez podkožnej krvnej podliatiny, ktoré má cca trojnásobne
väčšiu plochu ako v ľavej polovici zadočka, vzniklo podľa názoru znalca tiež úmyselným konaním
inej osoby, bitím dreveným hladkým predmetom po holej koži zadočka ale údery boli vedené nižšou
intenzitou ako vľavo. Nad obidvomi zjavnými ložiskami pomliaždenia sa nachádzajú ešte dve menšie
ložiská pomliaždenia kože po oboch stranách driekovo sedacej chrbtice, ktorých vek odhaduje na 5 dní.
Zranenia podchytené fotograficky na ľavom sedacom regióne si vyžiadalo podľa názoru znalca dobu
liečenia 14 dní, bez práceneschopnosti, pretože dieťa nemalo žiadne funkčné poruchy sedacích svalov
a zranenia boli na miestach paušálne pokrytých odevom. Zranenia podchytené fotograficky na pravom
sedacom regióne si vyžiadalo podľa názoru znalca dobu liečenia 10 dní, bez práceneschopnosti. Znalec
sa v znaleckom posudku k makulo-papulózným zmenám kože nevyjadril. Znalec podrobne skúmal
fotodokumentáciu predloženú otcom poškodenej a na tomto základe predmetné poúrazové zmeny kože
ľavého predlaktia nepovažoval za podkožné krvné podliatiny, ľudovo povedané modriny, lebo nikde /ani
po priblížení a zväčšení/ nevidno presvitať popod kožou ani čerstvú krv ani krv v štádiu vstrebávania. Vek
zafotodokumentovaných patologických erytematóznych zmien kože ľavého predlaktia znalec odhadol
na 5-6 dní. Znalec zastával názor, že trojbodové erytematózne zmeny pokožky na ľavom predlaktí
imponujú ako tzv. sálavé, resp. tzv. mikrodotykové kontaktné popáleniny I. stupňa, bodovitého tvaru.
Podľa úsudku znalca vznikli zrejme silne sálavým teplom, alebo mikročasovým kontaktom s horúcim,
no nie rozžeraveným trojbodovým telesom. Predmetné eflorescencie vznikli naraz v jednom momente.
Mohlo sa jednať len o akési mikročasové pritknutie /dotyk/ kože predlaktia k predmetu o teplote 80-110
st. Znalec sa domnieval, že predmetné patologické zmeny kože nevznikli samostatnými údermi tvrdého
predmetu. Znalec stanovil u poškodenej maloletej dobu liečenia a PN na desať dní.
X.. F. P. v zápisnici o výsluchu znalca k zraneniam na pravej sedacej krajine maloletej S. X. uviedol, že
sa jedná o zranenie, ktoré vzniklo neskôr ako zranenie na ľavej sedacej oblasti, teda sa jedná o mladšie
zranenie. Na fotografiách vidno červené ložisko pomliaždenia. Vek odhadol na dva dni. Domnieval
sa, že zranenia na obidvoch poloviciach zadočka vznikli úmyselným konaním inej osoby. Uviedol, že
na fotodokumentácii vidno, že na oboch stranách zadočka nad popisovanými ložiskami pomliaždenia
sa nachádzajú dve guľovité podkožné krvné podliatiny v priemere 1-1,5 cm už v štádiu začínajúceho
vstrebávania, vek týchto následkov po pomliaždení odhadoval na 5 dní. K ich vzniku pôvodu sa rezolútne
vyjadriť nevedel. Jednalo sa o pôsobenie tupého bodovitého násilia nižšej strednej intenzity. Je možné,
že tieto podliatiny vznikli aj úderom, nárazom dieťaťa do nejakého predmetu, pretože vykazujú určitú
symetrickosť, teda sú v jednej vodorovnej úrovni.
Zo znaleckého posudku znalkýň X.. C. Z., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a X.. J. U., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých
č. 105/ rok 2017, č. 07/ rok 2017 vyplynulo, že dieťa netrpelo v minulosti, v čase skutku ani v
súčasnosti žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Dieťa netrpí žiadnou duševnou chorobou,



resp. poruchou, ktorej podkladom je psychotrauma, túto jej však môže spôsobiť jej odlúčenie od matky.
U dieťaťa nie je prítomná duševná choroba resp. porucha. Prípadné konanie páchateľa nespôsobilo
maloletej fyzické a psychické utrpenie. U maloletej nie sú prítomné známky týrania v priamej príčinnej
súvislosti s konaním páchateľa voči nej. Pri otázke o syndróme týraného a zanedbávaného dieťaťa
sa týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považuje akékoľvek, nenáhodné, vedomé (prípadne
nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné
alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne
spôsobí i jeho smrť. U maloletej neboli zistené známky naučenej bezmocnosti, autodeštruktívne reakcie
vyvolané prípadne spôsobené konaním páchateľa voči nej. Znalec nezistil, že by konanie páchateľa voči
maloletej vykazovalo vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti. Osobnosť maloletej sa primerane vyvíja, jej
emocionálny i sociálny vývin zodpovedá veku dieťaťa. Nie sú prítomné známky neurotizácie dieťaťa,
nie je zvýraznené úzkostné prežívanie, empatické schopnosti sú kvalitné vzhľadom k veku dieťaťa.
Intelektové schopnosti dieťaťa sú nadpriemerné, slovná zásoba je bohato rozvinutá, poukazuje to
na podnetné rodinné prostredie, kvalitnú výchovne vzdelávaciu starostlivosť zo strany najbližšieho
okolia. Maloletá netrpí poruchou, ktorá je základom psychotraumy. Schopnosť maloletej v čase skutku
správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a schopnosť ich následne správne reprodukovať je
nedostatočná vzhľadom k veľmi nízkemu veku dieťaťa, nedostatočne rozlišuje fantázie a skutočnosti,
zvýšenej ovplyvniteľnosti ako aj dlhej dobe, ktorá mala plynúť od udalosti. Maloletá nemá sklony ku
klamstvu, konfabulácii, resp. upravovaniu prežitých skutočností vo svoj prospech resp. neprospech iných
osôb pri ich následnom reprodukovaní. Prípadné konanie páchateľa nezanechalo na maloletej nejaké
následky, nebude to mať vplyv na jej psychický stav a vývin. Pre zdravý psychický vývin dieťaťa je
dôležité, aby odlúčenie od matky bolo čo možno najkratšie a mohol byť obnovený kontakt s matkou, ku
ktorej má dieťa vytvorený najintenzívnejší citový vzťah. Počas vyšetrenia nespomenula fyzické trestanie
zo strany okolia. Udávala len veľký krik u otca. Vzhľadom k veľmi nízkemu veku, nedostatočnému
rozlíšeniu fantázie a skutočnosti ako aj dlhej dobe, ktorá mala uplynúť od skutku je vierohodnosť dieťaťa
nedostatočná. Vzťah maloletej k svojej matke a otcovi je pozitívny, vrúcnejší je k matke maloletej,
opakovane udávala matke i pri vyšetrení, že má strach z otca, ktorý veľmi kričí. Maloletá nejaví známky
týranej osoby. Pre zdravý osobnostný vývin dieťaťa je nevyhnutné, aby sa kontakt s matkou dieťaťa čo
najskôr obnovil, dieťa je na matku výrazne citove naviazané a prerušenie ich kontaktu môže mať pre
zdravie dieťaťa výrazné negatívne dôsledky.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nutnosť dočasnej úpravy pomerov
vyvodil jedine zo záverov Znaleckého posudku znalca X.. F. P., č. 55/2017 z 17. 08. 2017, ktorý vyhotovil
znalecký posudok bez priameho vyšetrenia a obhliadky podkožnej krvnej podliatiny na tele maloletej v
čase jej vzniku, a to na základe otcom vyhotovených fotografií v apríli r. 2017.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na špecifickosť posudzovanej veci bez prešetrenia
pomerov na strane matky pred nariadením neodkladného opatrenia (u ktorej samotný kolízny opatrovník
v rámci v tom čase prebiehajúceho trestného konania uviedol, že nezistil žiadne pochybenia v spôsobe
starostlivosti o maloletú), bez možnosti matky vyjadriť sa k spôsobu a k času vzniku podkožnej krvnej
podliatiny, keďže hlavným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bol vznik podkožnej krvnej
podliatiny na tele maloletej v apríli r. 2017, bez zabezpečenia právne relevantných správ (napr. od
pediatra, z materskej škôlky), bez pripojenia trestného spisu, vedeného u Okresného riaditeľstva PZ
vo Zvolene, odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-562/1-VYS-ZV-2017, okresný súd nemal a ani
nemohol mať osvedčené základné zákonné predpoklady pre okamžité prerušenie väzieb medzi matkou
a maloletou a to formou neodkladného opatrenia.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
je záujem dieťaťa najvyšším imperatívom, avšak z obsahu spisu odvolací súd nemal osvedčené, že
by matka nebola schopná, eventuálne nevykonávala práva a povinnosti vyplývajúce z jej primárneho
(základného) rodičovského vzťahu k maloletej, v dôsledku čoho by bol život, zdravie, priaznivý vývoj



maloletej vážne ohrozený alebo narušený a taktiež z obsahu spisu nebolo osvedčené, že by k
poškodeniu zdravia maloletej došlo výlučne v období starostlivosti matky.

17. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že väzba medzi matkou a dieťaťom je jedným z
prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Porušenie tejto najprirodzenejšej ľudskej väzby
zákon umožňuje iba v prípade absolútnej absencie starostlivosti alebo jej úplnej nedostatočnosti a iba
vtedy, ak je dieťa ohrozené bezprostredne (takýto postup treba považovať za ultima ratio)

18. Odvolací súd poukazuje na závery Znaleckého posudku znalkýň X.. C. Z., z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a X.. J. U., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých č. 105/ rok 2017, č. 07/ rok 2017, z ktorých vyplynulo, že maloletá netrpí
žiadnou duševnou chorobou, resp. poruchou, ktorej podkladom je psychotrauma, túto jej však môže
spôsobiť jej odlúčenie od matky. Maloletá nejaví známky týranej osoby. Pre zdravý osobnostný vývin
dieťaťa je nevyhnutné, aby sa kontakt s matkou dieťaťa čo najskôr obnovil, dieťa je na matku výrazne
citove naviazané a prerušenie ich kontaktu môže mať pre zdravie dieťaťa výrazné negatívne dôsledky.

19. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, prihliadnuc na záujem maloletej, za stavu,
keď na strane matky neboli zistené také závažne pochybnosti odôvodňujúce tak zásadný a okamžitý
zásah do výkonu jej rodičovských práv, k akému došlo zo strany prvoinštančného súdu, odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte (v prvom výroku) tohto rozhodnutia a zároveň výrok
uznesenia, ktorým uložil otcovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia návrh
na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti k maloletej (tretí výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP),
pretože dôvody, pre ktoré bola uložená povinnosť otcovi, zmenou uznesenia okresného súdu zanikli.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).