Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/72/2013 z 1. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. apríla 2015, sp. zn. 19Co/72/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3712209948.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/72/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3712209948.2 | 2015-04-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/81c50525-62cd-4a95-be04-81dd5de9e2b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3712209948.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712209948
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712209948.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov l/ D., 2/ G., 3/ M., 4/
D., 5/ D., zastúpených G. proti odporcom l/ Z., 2/ T., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
právnych predchodcoch navrhovateľov, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 7C/97/2012-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľov 1/ - 5/ z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/ - 5/ sú p o v i n n í zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 394,03 eur,
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 294,53 eur a v zaplatenom súdnom poplatku
za odvolanie vo výške 99,50 eur, k rukám G.. N. U., zástupkyne odporcov 1/, 2/ do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil, že nehnuteľnosť parc. KNE XX/X „zastavané plochy a nádvoria“
o výmere 229 m2, zapísaná na LV XXXX, k.ú. S. v spoluvlastníckom podiele 1/2 na odporcu 1/ a
v spoluvlastníckom podiele 1/2 na odporkyňu 2/, patrí do dedičstva po neb.
poručiteľoch: D. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, XXX XX L., B. Z., zomr. XX.XX.XXXX
v spoluvlastníckom podiele 15/16 a neb. U. P., rod. J. (J.), nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O.
XX, XXX XX L., B. Z., zomr. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/16. Odporcom 1/, 2/ uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania 885,95 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na
účet právneho zástupcu navrhovateľov advokátky G.. D. O.. Z vykonaného dokazovania mal okresný
súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov D. P., narodený dňa XX.XX.XXXX,
zomrelý dňa XX.XX.XXXX a U. P., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX, boli
v čase svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi parc. KNE XX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o
výmere 229 m2, zapísanej na LV XXXX, k.ú. S., D. P. v spoluvlastníckom podiele 3/8 a 9/16 a U.
P. v spoluvlastníckom podiele 1/16. Predmetné spoluvlastnícke podiely
oboch právnych predchodcov navrhovateľov neboli pojaté do súpisu aktív dedičstva. Následne po smrti
D. P. a U. P. boli odporcovia na základe notárskej zápisnice notárky G.. T. Z. zo dňa 28.04.2009, sp. zn.
N XX/XX Nz XXXXX/XX, NcrIS XXXXX/XX zapísaní na LV XXXX, k.ú. S. ako podieloví spoluvlastníci
predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele po jednej polovici. Uvedená notárska
zápisnica bola vydaná na žiadosť odporcov na základe ich tvrdenia, že vlastnícke právo
k parcele KNE XX/X nadobudli na základe neformálnych právnych úkonov, a to darovacích a kúpnych
zmlúv, ktoré uzavreli po smrti D. P. a U. P. s ich dedičmi v roku 1998 a v roku 2008 s
tým, že tieto nemohli byť predložené na vklad príslušnej správe katastra, keďže dedičia po D. P. a U.
P. nemali vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti vyporiadané. Keďže právni predchodcovia navrhovateľov D.
P. a U. P. boli v čase smrti podielovými spoluvlastníkmi parcely KNE XX/X, k.ú. S.,



čo dokazoval zápis na LV XXXX, okresný súd návrhu navrhovateľov vyhovel. Právne danú vec posúdil
podľa § 80 písm. c), § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie prostredníctvom svojej zástupkyne
odporcovia a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne,
alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnili odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a dôvodili, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností s tým, že
neboli predvolaní navrhovatelia 1/ - 5/ a títo neboli vypočutí. Zdôraznili, že navrhovateľku 1/ navštívili
a táto nemala záujem predmetný spor viesť. Navrhovatelia sa nikdy o nehnuteľnosť nezaujímali, ani ju
neužívali, preto sa vypočutie navrhovateľov 1/ - 5/ javí ako dôležité. Súdom prvého stupňa nebol výsluch
navrhovateľov vykonaný, čím došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, ktoré má za následok
vydanie nesprávneho rozhodnutia. Tvrdili, že spor nesleduje skutočnú vôľu navrhovateľov, pretože títo
sa nikdy nedomáhali úžitku z tejto nehnuteľnosti, ani jeho zaradenia do dedičského konania, ale ide o
iniciatívu pána H., ich suseda, ktorý chce predmetný pozemok od navrhovateľov získať. Poukázali na
skutočnosť, že navrhovatelia sú deťmi T. P., ktorá je jedným zo 6-tich detí nebohého D. P. a U. P., a preto
do úvahy ako oprávnení dedičia prichádzajú i dedičia po ďalších deťoch poručiteľov - G., J., M., D. a J..
Vyhovenie návrhu navrhovateľov spôsobí komplikovanú situáciu, kedy dedičov bude veľké množstvo,
bude musieť byť najskôr skončené dedičské konanie po ostatných deťoch D. a U. P. a až následne bude
môcť prebehnúť dedičské konanie po poručiteľoch, čo je neefektívne, účelové a iniciované len osobným
záujmom pána H., nie navrhovateľov. Ďalšie problémy vzniknú v súvislosti s užívaním nehnuteľností,
nakoľko sa jedná o prístupovú cestu k ich rodinnému domu. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nebral
do úvahy ich dobrú vieru pri užívaní nehnuteľností, ktorá trvala od roku 1998, čo pripustil i súd prvého
stupňa, nehnuteľnosť majú v držbe už 10 rokov, čím sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho
práva. K vydaniu osvedčenia o ich vlastníctve nemala výhrady ani Obec S. a potvrdila ich užívanie
nehnuteľnosti 10 rokov. Poukázali na skutočnosť, že sa snažili s navrhovateľmi a ostatnými potomkami
poručiteľov dohodnúť, o čom svedčia i neformálne darovacie a kúpne zmluvy, ktoré s nim uzavreli, tieto
však nestihli byť verifikované tak, aby mohli byť spôsobilé ku vkladu do katastra nehnuteľností. Viacerí
potomkovia poručiteľov sa vyjadrili, že o predmetnú nehnuteľnosť svojich právnych predchodcov nemajú
záujem, pričom oni urgentne potrebovali vlastnícke vzťahy spornej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza
prístupová cesta k ich rodinnému domu, čo bolo možné realizovať jedine prostredníctvom osvedčenia
o vydržaní.

Navrhovatelia 1/ - 5/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. 3Cdo 154/2010, z ktorej vyplýva, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha
určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ
bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a
okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Z tohto
dôvodu považujú za nehospodárne a neefektívne, aby sa v konaní preukazovalo vydržanie
spornej nehnuteľnosti odporcami. Tvrdenie odporcov o uzavretí mimosúdnej dohody s navrhovateľmi je
nepravdivé a účelové, takáto dohoda neexistovala. Ostatné tvrdenia odporcov považujú za
irelevantné. Poukázali však na skutočnosti, že pokiaľ odporcovia tvrdia, že spornú nehnuteľnosť užívali
viac ako 10 rokov a mali k nej nadobúdací titul, získaný v dobrej viere, toto tvrdenie nie je pravdivé,
nakoľko odporcovia sa o spornú nehnuteľnosť začali zaujímať až v roku 2003, keď nadobudli rodinný
dom v Obci S., nachádzajúci sa pri spornej nehnuteľnosti. Do tejto doby odporcovia
nebývali v Obci S..

Krajský súd podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. vo veci nariadil pojednávanie a súčasne podľa § 213 ods.
2 O.s.p. obe sporové strany upovedomil, že je toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust.
§ 91 O.s.p. a súčasne ich vyzval, aby sa k možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia vyjadrili.

Podľa § 91 ods. 1, ods. 2 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý
z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať



na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Navrhovatelia k použitiu ust. § 91 O.s.p. v danej veci uviedli, že pre daný typ súdneho konania „o určenie,
že vec patrí do dedičstva“ sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo, a toto konanie nie je možné
zamieňať s konaním „o určenie vlastníckeho práva“. Určením, že vec patrí do dedičstva, má deklaratórny
účinok, nezakladá sa ním vlastnícke právo k veci a v prípade nehnuteľnosti sa nevykonáva zápis do
katastra nehnuteľností. Zdôraznili, že záväzné určovanie okruhu dedičov po poručiteľoch patrí výlučne
do kompetencie súdu v dedičskom konaní, resp. notára a nie v tomto súdnom konaní. Súdne konanie o
určenie, že vec patrí do dedičstva, predchádza dedičskému konaniu, v ktorom sa určuje okruh dedičov.
V konečnom dôsledku navrhovatelia nemusia poznať a vedieť, kto všetko prichádza do úvahy ako dedič
poručiteľa, nemusia poznať ich mená, dátumy narodenia, adresy bydliska, či tieto osoby žijú a podobne,
ktoré skutočnosti sa ustaľujú až v dedičskom konaní. V tomto konaní nejde o konštitutívne určenie
vlastníckeho práva, ale v podstate sa jedná o ochranu vlastníckeho práva dediča, podobný inštitút ako
negatórna žaloba, kde v prípade negatórnej žaloby môže súd požiadať o ochranu vlastníckeho práva aj
len jeden z vlastníkov veci, a teda účastníkmi súdneho konania v prípade negatórnej žaloby nemusia
byť všetci vlastníci veci. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo
2375/2012 zo dňa 09.01.2013, v ktorom súd judikoval, že v súdnom spore o určenie, že
vec patrí do dedičstva, nejde na strane dedičov o nerozlučné procesné spoločenstvo, ale o
samostatné procesné spoločenstvo, a teda žalobu je oprávnený podať ktorýkoľvek z dedičov poručiteľa,
pričom ostatní dedičia nemusia byť účastníkmi súdneho konania, nejedná sa o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 91 ods. 2 O.s.p.

Odporcovia 1/, 2/ sa k posúdeniu danej veci podľa § 91 ods. 2 O.s.p. vyjadrili tak, že právni predchodcovia
navrhovateľov mali 6 detí G., J., M., T., D. a J., pričom navrhovatelia sú dedičmi iba po dcére T. a majú
za to, že aktívna legitimácia v danej veci je nepostačujúca, keď v konaní mali vystupovať všetci dedičia,
a preto súhlasia s použitím § 91 O.s.p. v danej veci.

Na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 02.04.2015 boli oboznámené listinné dôkazy - oznámenie
Okresného súdu v Jičíne zo dňa 03.10.2012, z ktorého sa zisťuje, že dedičské konanie po poručiteľke U.
P., sp. zn. D 1177/77 bolo zastavené, nakoľko poručiteľka zanechala nepatrný majetok, ktorý bol vydaný
pozostalej dcére G. D., rozhodnutie sa nevyhotovovalo. Z oznámenia Okresného súdu v Jičíne zo dňa
05.09.2012 bolo zistené, že v dedičskom konaní po poručiteľovi D. P., sp. zn. D 555/79 bolo konanie
zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal nepatrný majetok, ktorý bol vydaný G. D., dcére poručiteľa. Z
oznámenia Okresného súdu v Jičíne zo dňa 09.10.2012 bolo zistené, že D. P. mal 6 detí G. D., M. P.,
N. H., T. P., J. P., J. P., zomrel bez zanechania závetu.

V danej veci sa navrhovatelia 1/ - 5/ domáhali proti odporcom 1/, 2/ určenia, že nehnuteľnosť parcela
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. S., patrí do
dedičstva po poručiteľoch - D. P. v podiele 15/16-in a U. P. v podiele 1/16-ina.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že D. P. a U.
P. boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s tým, že zdôraznil, že
požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľov a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne a mal za to, že na danú vec
je potrebné aplikovať ust. § 91 ods. 2 O.s.p.

Určovací návrh, spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil
v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto
určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym



nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa, nakoľko právna
úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného
predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o
dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol
známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva
alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od
smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva, alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím
súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal
poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí, alebo majetkových
práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac
dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní
vedenom s inou osobou ako dedičom, vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol
tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejedaný, sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych
úkonov, týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a
majú postavenie vyplývajúce z ust. § 91 ods. 2 O.s.p.

Uvedený právny názor odvolacieho súdu vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí II. ÚS
260/2011-13 zo dňa 09.06.2011 uviedol, že právny názor najvyššieho súdu, že v konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva poručiteľa, majú všetci dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle
§ 91 ods. 2 O.s.p., je v plnom súlade s ustálenou mnohoročnou rozhodovacou praxou všeobecných
súdoch v danej otázke. Súčasne zdôraznil, že navrhovateľom nič nebráni podať novú žalobu o určenie,
že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, a to tak, že účastníkmi konania budú všetci
do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi, pričom v závislosti od toho, či ten-ktorý dedič má rovnaký
alebo odlišný názor vo veci samej ako majú navrhovatelia, môže sa stať buď navrhovateľom alebo
odporcom. V každom prípade však musí byť účastníkom konania, keďže rozsudok musí byť záväzný
pre všetkých dedičov.

Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníkmi tohto súdneho konania neboli bez
akýchkoľvek pochybností všetci oprávnení dedičia po poručiteľoch D. a U. P., ktorá skutočnosť v
konaní nebola sporná, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie návrh navrhovateľov zamietnuť. Odvolací súd nezistil žiaden relevantný dôvod na
odchýlenie sa od doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo
2375/2012 zo dňa 09.01.2013, v ktorom bolo uvedené, že v súdnom spore o určenie, že vec patrí do
dedičstva, nejde na strane dedičov o nerozlučné procesné spoločenstvo, ale o samostatné procesné
spoločenstvo a žalobu je oprávnený podať ktorýkoľvek z dedičov poručiteľa, pričom ostatní dedičia
nemusia byť účastníkmi konania, odvolací súd len poukazuje na odôvodnenie daného rozhodnutia, z
ktorého vyplýva, že Najvyšší súd Českej republiky v danej veci prihliadol ku konkrétnym okolnostiam
prípadu a vychádzal z princípu individuálnej spravodlivosti, ktorý patrí k rozhodovaciemu
procesu súdu používanému pri riešení právnych otázok v majetkových veciach s reštitučnou tematikou,
čo nie je prípad tejto veci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 ods. 2, § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom 1/, 2/ bola priznaná plná náhrada trov konania vo výške
394,03 eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50
eur a trov právneho zastúpenia odporcov 1/, 2/ spočívajúcich z odmeny zástupkyne odporcov 1/, 2/ (v
zmysle ich vyčíslenia) za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odvolania



vo veci samej, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 02.04.2015), 2 x 60,07 eur, 1x 64,53 eur,
spolu 184,67 eur, režijný paušál 2 x 7,81 eur, 1 x 8,39 eur, spolu 24,01 eur, náhrada za stratu času
za primeraný čas strávený cestou na pojednávanie odvolacieho súdu zo sídla zástupkyne odporcov
za 2 polhodiny ( E. Y. -X. a späť) po 13,98 eur, spolu 27,96 eur, cestovné E. Y. - X. a späť motorovým
vozidlom 8,80 eur, 20 % DPH vo výške 49,09 eur, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
294,53 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. Trovy konania odporcov
1/, 2/ predstavujú celkom sumu 394,03 eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .