Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1001/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 17Co/1001/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814211965.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/1001/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814211965.1 | 2016-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46ea6d20-ee3a-4af0-aaca-ebb0395c0743 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814211965.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1001/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211965 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: R. X. G., a.s. IČO: 36 234 176, U. XXX/XXX, C., zastúpeného advokátskou kanceláriou K. GAH., s.r.o., so sídlom C. XXX/XX, U., IČO: 47 234 679 proti odporcovi: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. horou XXX/X, F. Y., zastúpenému JUDr. Z. X., advokátom so sídlom J. Y. X/A, W., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Z. X., advokátom advokátskej kancelárie W., J. Y. X/A, v konaní o zaplatenie 471,79 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. mája 2015 č. k. 11C/133/2014-110, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, vyhovené protinávrhu odporcu a o trovách odporcu p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 71,81 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Z. X., advokáta. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 471,79 eur. Vyhovel proti návrhu odporcu a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 244,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 eur ročne od 22.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil aj povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 596,60 eur a vedľajšiemu účastníkovi v sume 106,94 eur na účet ich právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záveru, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a o vydaní a používaní platobnej karty Yes dňa 05.12.2001. Išlo o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 30.000,- Sk, výška mesačnej splátky činila 1.200,- Sk. Výzvou o zosplatnení celého úveru zo dňa 28.08.2012 vyzval odporcu navrhovateľ na zaplatenie 572,12 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ špecifikoval, že žalovaná čiastka 471,79 eur pozostáva zo sumy 445,70 eur, ktorú odporca neuhradil z vyčerpanej čiastky vo výške 1.953,64 eur. Zmluvnú úrok sa vypočítal z dlžnej čiastky, pričom pri výpočte sa zohľadňujú čerpania a splátky v danom mesiaci, teda aktuálny stav úveru za konkrétny počet dní. Na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Považoval za preukázané z listinných dôkazov, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes, t. j. spotrebiteľská zmluva. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk s tým, že odporca sa zaviazal platiť mesačné splátky vo výške 1.200,- Sk k 20. dňu v mesiaci, ktoré mal poukazovať na účet navrhovateľa. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky, ktoré odporca opatril svojim podpisom. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca vyčerpal sumu 1.953,64 eur za obdobie od 18.01.2002 do 01.10.2012 a uhradil sumu 2.403,21 eur. Odporca teda zaplatil viac ako čerpal z úveru, pričom sumu, ktorú žiada navrhovateľ vo výške 471,79 eur žiada bez právneho dôvodu. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy považoval súd prvého stupňa za bezúročný s tým, že v danom prípade ide o úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý revolvingový úver odporcovi na začiatku vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.200,- Sk k 20. dňu v mesiaci. Zmluva však neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/, j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Vyslovil názor, že na začiatku revolvingového vzťahu bolo možné určiť údaj o RPMN, úroky, poplatky aj obdobie úverového vzťahu z počtu splátok, čo nie je dobre možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Revolvingový úver funguje na princípe mesačných splátok spotrebiteľa, ktoré si môže opakovane z účtu aj vybrať, čo však neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá obsahuje len úverový rámec a mesačné splátky poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosti dlžníka aby bolo možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia istiny má poskytovateľ právo. Spotrebiteľ musí byť informovaný pred uzavretím zmluvy o úverovom limite, čo sa aj v danom prípade stalo, keďže vedel, že mu je poskytnutý úverový rámec 30.000,- Sk, avšak nevedel o nákladoch spotrebiteľa, nakoľko to z obsahu zmluvy nevyplýva a nevyplýva to ani z úverových podmienok. Odporca mal byť informovaný ako spotrebiteľ aj o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky podpísané odporcom, ktoré sú však napísané drobným, nečitateľným písmom a sú čitateľné len pomocou lupy, a preto ťažko uveriť, aby sa odporca pri podpise týchto podmienok s nimi oboznámil, prípadne ich mohol namietať. Na základe toho potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že úver je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko absentujú aj podstatné náležitosti ako je ročná úroková sadzba, RPMN, poplatky, odplata, počet splátok a iných poplatkov. Návrh na začatie konania tak považoval za nedôvodný, nakoľko odporca zaplatil vyčerpaný úver, lebo čerpal 1.953,64 eur a zaplatil 2.403,21 eur. Žiadal preto vrátiť od navrhovateľa sumu 244,77 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie, vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmenu napadnutého rozsudku tak, že návrhu na začatie konania bude vyhovené a odporcovi nebude priznaná náhrada trov. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že vo veci rozhodol, hoci chýba naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v súlade s § 80 písm. c/ O.s.p.. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, v ktorom bolo rozhodované o žalobe na určenie a dovolací súd vyslovil názor týkajúci sa existencie naliehavého právneho záujmu. Okrem toho pokladal navrhovateľ vzájomný návrh za premlčaný v súlade s ust. § 103 a § 108 Občianskeho zákonníka s tým, že uplynula objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože platba 300 eur bola pripísaná na účet žalobcu 13.06.2011 a vzájomný návrh bol podaný len 12.02.2015 elektronicky. Ďalej spochybnil aj výrok súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov, a to trov právneho zastúpenia v danej veci. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6NCdo5/2013 týkajúci sa zastupovania advokátov v tzv. hromadných skutkovo takmer totožných veciach. Uviedol, že v posudzovanej veci vstúpil do konania vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom. Citoval v tejto súvislosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý vyslovil názor, že nespochybňuje právo akéhokoľvek účastníka využiť služby advokáta, avšak podstatnou otázkou má byť účelnosť takéhoto postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením by mala znášať druhá procesná strana. Ak samotné združenie vzniklo s cieľom podporovať práva spotrebiteľov na Slovensku, je nadbytočné využívať osobitné služby advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho účastníka. Tvrdenie o potrebe kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú samotnú podstatu existencie spotrebiteľského združenia a vyvolávajú pochybnosti o špekulatívnych cieľoch jeho založenia a následného vstupu do množstva súdnych konaní. Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení spochybnil názor navrhovateľa o premlčaní pohľadávky týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia, ktorú uplatnil vzájomným návrhom zo dňa 09.12.2014 a ktorou boli uplatnené splátky len od 13.06.2011. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora a v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. Združenie na ochranu spotrebiteľa je nemajetné a nemožno mu preto upierať právo na náhradu trov. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, vyhovené protinávrhu odporcu a rozhodnuté o náhrade trov odporcu vecne správny. Vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie dôvodmi uvedenými pod písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), e/ (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené), f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ sú vady, ktoré sú zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ za takéto vady považuje nesprávne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj odňatie možnosti konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p.. Je tak zrejmé, že v podstate uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil citovaný dôvod na odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu ust. § 80 písm. c/ O.s.p., t. j. otázky, ktorá sa týka existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách. Táto námietka však v kontexte prejednávanej veci nie je opodstatnená, pretože nemá s ňou akúkoľvek súvislosť. V prejednávanej veci ide o žalobu na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.), ktorou uplatňoval navrhovateľ voči odporcovi plnenie zo zmluvy, t. j. obligačný nárok a odporca sa protinávrhom sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ ani odporca teda neuplatnili nárok na určenie existencie právneho vzťahu a súd ani o takomto nároku napadnutým rozsudkom nerozhodoval. V súvislosti s nárokom na plnenie z úverovej zmluvy, tak ako bol uplatňovaný navrhovateľom súd prvého stupňa len posudzoval jeho opodstatnenosť a v tejto súvislosti zistil, že úverová zmluva uzavretá účastníkmi 05.12.2001 neobsahuje náležitosti upravené v ust. § 4 ods. 2 písm. a/, j/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Podrobne popisuje náležitosti zmluvy aj so záverom, že nebol vykonaný najmä výpočet nákladov uvedený v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v dôsledku čoho nebola splnená náležitosť v § 4 ods. 2 cit. zákona, a preto úver treba považovať za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 4 ods. 3 cit. zákona. Podľa ods. 4 zároveň od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na takýto právny záver vykonaný správnou aplikáciou príslušného právneho predpisu treba potom za správny považovať aj záver súdu prvého stupňa o tom, že ak dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavuje len sumu 1.953,64 eur, ktoré vyčerpal za obdobie od 18.01.2002 do 01.10.2012, avšak uhradil 2.403,21 eur, t. j. viac než predstavuje dlžná suma, čoho správny dôsledok bolo zamietnutie návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 471,79 eur. Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o protinávrhu odporcu s tým, že nadbytočne rozhodoval o pripustení protinávrhu. Každý účastník občianskeho súdneho konania má možnosť uplatniť svoje nároky ako návrhom na začatie konania tak aj protinávrhom a tak ako súd nerozhoduje o prípustnosti návrhu na začatie konania, nerozhoduje ani o prípustnosti návrhu, môže ho uznesením len v prípade potreby vylúčiť na samostatné konanie (§ 97 O.s.p.). Samotná táto okolnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o protinávrhu. Predovšetkým odvolací súd neakceptoval námietku premlčania vznesenú v odvolaní navrhovateľom, keď zistil, že navrhovateľ v rozpore so skutočnosťou a obsahom spisu uvádza, že odporca vzniesol protinávrh elektronickým podaním 12.02.2015. Zo spisu vyplýva, že sa tak stalo 08.12.2014. Zároveň z výpisov čerpania splátok a úhrad predložených navrhovateľom vyplýva, že odporca protinávrhom uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka len sumu 244,77 eur, ktorú poukázal na účet navrhovateľa v období, od ktorého neuplynula do uplatnenia nároku, t. j. do 08.12.2012 trojročná premlčacia lehota stanovená v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., tak jeho podstata spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Pokiaľ ide o dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), prípadne písm. e/ (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené), tak z odvolania navrhovateľa nevyplýva aká iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa v konaní vyskytla, pretože z obsahu spisu nevyplýva a rovnako ani aké ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené a môžu mať vplyv na zistený skutkový stav mal odvolateľ na mysli. Odvolací súd tak uzatvára, že dôvody na odvolanie, ktoré uplatnil vo svojom odvolaní navrhovateľ neobstoja, prípadne nie sú dané. Súd prvého stupňa rozhodol správne o náhrade trov odporcu, ktorý bol v konaní plne úspešný, a preto mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov, v danom prípade spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie, ktoré súd prvého stupňa dôvodne považoval za účelne vynaložené náklady, keďže aj občianske združenie má návrh na zastupovanie advokátkou a s tým spojenú náhradu takto vynaložených trov. Zo spisu zároveň vyplýva, že právny zástupca vykonal úkony, za ktoré bola priznaná súdom prvého stupňa aj odmena, pričom za úkon prevzatie a príprava bola účtovaná odmena len jeden krát a nie osobitne ako za dva úkony, ako sa to mylne domnieva navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu bol však zmenený vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, a to s poukazom na tú skutočnosť, že zastupovanie ako vedľajšieho účastníka, tak aj odporcu vykonával ten istý advokát, v dôsledku čoho náhrada trov predstavujúcich odmenu za právne zastúpenie by bola priznaná duplicitne, keďže úkony, za ktoré aj súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov boli vykonávané aj v súvislosti s prevzatím veci pre odporcu, pričom sa jednalo o tú istú skutkovú problematiku a rovnako aj vyjadrenie vo veci obsahovali totožné tvrdenia predstavujúce obranu odporcu voči uplatňovanému nároku. V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom trovy spočívali v odmene za jeden úkon, t. j. vyjadrenie vo veci + režijný paušál + DPH. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e je odvolanie p r í p u s t n é .