Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/128/2014 z 8. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 8. marca 2015, sp. zn. 23Sp/128/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4014201179.1 Krajský súd Nitra | 23Sp/128/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4014201179.1 | 2015-03-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/00dff1b3-ac6c-49ed-b506-866fdd3c53c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4014201179.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/128/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014201179
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014201179.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitra, Tr. A. Hlinku
1, Nitra, proti odporcovi: Okresný úrad v Nitre, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1./ P. L., J. W.
XX, X., zastúpený JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, Ul. Fraňa Mojtu 43, Nitra, 2./ N.. Y. X., bytom
Q. XX, XXXX X. an der I., G., zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Nitra, Farská 34,
3./ T. X., bytom V. 6, A., G., zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Nitra, Farská 34 , o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-PLO-2014/002975-459/92-R-XXI. zo dňa 07. 08. 2014,
samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu OU-NR-PLO-2014/002975-459/92-R-XXI. zo dňa 07. 08.
2014 podľa § 250j ods. 2, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi
na nové konanie.

Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán rozhodnutím č. OU-NR-PLO-2014/002975-459/92-R-XXI. zo dňa 07. 08. 2014
rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov tak, že oprávneným Ing. Y. X. a T. X.
ako dedičom po oprávnenej P. X., rod. U. a P. L. ako dedičovi po oprávnenej osobe W. L., rod. W.
priznal vlastnícke právo v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ citovaného zákona k nehnuteľnostiam, ktoré sa
nachádzajú v kat. území Z., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere
4542m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria k stavbe súp. č. 436 o výmere 2340m2, ktoré sú
vo vlastníctve navrhovateľa, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 219m2. V časti III.
výroku správny orgán rozhodol tak, že po právoplatnosti rozhodnutia sa zapíše do katastra nehnuteľností
na liste vlastníctva podielové vlastníctvo oprávnených tak, že P. L. bude vlastníkom ?, N.. Y. X. ? a T. X. ?.

Svoje rozhodnutie odôvodnil správny orgán tým, že oprávnené osoby si uplatnili dňa 16. 10. 1992 ešte
Y.. P. X., rod. U., dcéra a W. L., rod. W. ako vnučka pôvodných vlastníkov Y. U. a manželky P., rod. H.
nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodným vlastníkom skonfiškované piatimi konfiškačnými
rozhodnutiami. V priebehu reštitučného konania zomreli oprávnené osoby Y.. P. X., zomrela dňa XX. XX.
XXXX a na základe dedičského rozhodnutia D 2976/94 zo dňa 13. 06. 1995 prevzali jej synovia T.. L. X.
a N.. Y. X., voči spoludedičovi, jej manželovi Dr. X. bezodplatne.

W. L. zomrela dňa 17. 08. 1994 a dedičom po nej bol manžel Y. L. a U. P. L.. Manžel Y. L. sa dohodou
zo dňa 30. 09. 1999 zriekol svojej časti dedičstva v prospech svojho syna P. L.. Majetok pôvodných



vlastníkov Y. U. a manželky P., rod. H. bol konfiškovaný piatimi konfiškačnými rozhodnutiami. Obaja
spolu so synom Dr. C. U. boli rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. 12Nc/181/85-32 zo dňa 12. 02.
1987 vyhlásení za mŕtvych dňom 09. 05. 1945.

Odporca ako správny orgán v predmetnej veci vydal už štvrté rozhodnutie. Predchádzajúce rozhodnutia
boli zrušené rozsudkami Krajského súdu v Nitre, naposledy rozsudkom 19Sp/11/2010-144 zo dňa 27.
09. 2010.

Krajský súd v zrušujúcom rozsudku uložil odporcovi povinnosť, ktorá mu už bola vyjadrená aj v
predchádzajúcich rozsudkoch č. 11S/9/1998-35 zo dňa 16. 09. 1999 a 11S/143/00-25 zo dňa 24. 04.
2001 venovať v ďalšom konaní náležitú pozornosť, či sa uplatnený reštitučný nárok vzťahuje na zákon
č. 229/1991 Zb. § 1 ods. 1 písm. a/ až b/ a dôsledne skúmať, či budova obytný dom s pôvodným
číslom 292 na parc. č. XXXX o výmere 381m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 14966m2 patrila k
pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a čo túto usadlosť tvorilo, keď v pozemnoknižnej vložke č. 151
boli pôvodne zapísané tieto nehnuteľnosti ako dom a okrasná záhrada. Vyššie citovaný zákon sa okrem
iného vzťahuje na pôdu, ktoré tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a na obytné
budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane
zastavaných pozemkov.

V prípade, že si správny orgán vyrieši otázku, či sa na uplatnený reštitučný nárok vzťahuje zákon č.
229/1991 Zb. bolo povinnosťou odporcu zisťovať, či osoby, ktoré si uplatnili reštitučný nárok spĺňajú
podmienky zakotvené v ustanovení § 4 ods. 1 a 2, teda či v čase uplatnenia nároku boli občanmi ČSFR
a mali trvalý pobyt na jej území. Správny orgán sa nezaoberal riadnemu zisteniu trvalého pobytu Y.. P.
X., pretože ako to vyplýva z administratívneho spisu, táto trvalo žila v cudzine, kde aj zomrela.

Krajský súd taktiež vytkol správnemu orgánu, že nevyhodnotil dôkaz predložený navrhovateľom, a to
znalecký posudok N.. T. a vlastne na strane 12, 13 rozhodnutia krajský súd nariadil správnemu orgánu
doplniť dokazovanie a opätovne rozhodnúť.

Napadnutým rozhodnutím správny orgán rozhodol totožne ako predchádzajúcim rozhodnutím. V
rozhodnutí sa vôbec nezaoberá akým spôsobom doplnil dokazovanie v smere naznačenom v rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/11/2010-144 zo dňa 27. 09. 2010. Rozhodnutie je vlastne totožné s
predchádzajúcim rozhodnutím. Správny orgán v rozhodnutí cituje rozhodnutia a uznesenia súdov, ktoré
nemajú s predmetnou vecou nič spoločné.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu zo dňa 07. 08. 2014 podal navrhovateľ v zákonom stanovenej
lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že odporca sa vôbec nezaoberal pokynmi krajského
súdu, i keď je tento správny orgán viazaný právnym názorom súdu. Správny orgán neuviedol, žiadne
nové skutkové alebo právne skutočnosti, resp. nedošlo ani k zmene aplikovaného všeobecne záväzného
predpisu v častiach, ktoré by mali vplyv na nerešpektovanie viazania právnym názorom. Správny
orgán v napadnutom rozhodnutí neuplatnil ani zásadu uvedenú v § 3 zákona č. 71/1967 Zb., t.j.
postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, zásadou materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, ani povinnosť podľa týchto zásad zistiť skutočný stav veci. Správny orgán sa nevysporiadal
so skutočnosťami, ktoré by mali vplyv na výrok rozhodnutia, a to najmä sa správny orgán nevysporiadal
s tým, či osoby, ktoré si reštitučný nárok uplatnili spĺňajú podmienky ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona
č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda či v čase uplatnenia nároku boli štátnymi občanmi
ČSFR a mali trvalý pobyt na jej území. Správny orgán sa otázkou trvalého pobytu oprávnenej T.. P.
X. vôbec nezaoberal. I napriek tomu, že podľa úmrtného listu zomrela v Rakúsku dňa 13. 07. 1994,
pričom jej posledný pobyt bol na adrese U. a bola štátnou občiankou G.. V napadnutom rozhodnutí
uvádza správny orgán nového účastníka T., ktorého označuje ako dediča po oprávnenej P., pričom v
odôvodnení rozhodnutia sa touto zmenou v oprávnených osobách vôbec nezaoberá. V dôsledku toho je
postavenie tohto oprávneného nevyjasnené, a tým aj spochybnené. Správny orgán sa nevysporiadal ani
s tým, či uplatnený na reštitučný nárok sa vzťahuje zákon č. 229/1991 Zb., keďže v inom súdnom konaní
obidve pôvodné oprávnené tvrdili, že sa jedná o domovú nehnuteľnosť a okrasnú záhradu, ktoré nemá



nič spoločné s poľnohospodárskym využívaním pôdy. Taktiež vytkol správnemu orgánu navrhovateľ,
že nezohľadnil existenciu znaleckého posudku N.. C. T., ktorý predložil navrhovateľ, a nevykonal k
tejto skutočnosti žiadne dokazovanie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie, pretože skutkový stav, ktorý zistil správny orgán je v rozpore s obsahom spisov a nebol
rešpektovaný právny názor krajského súdu vyslovený v zrušujúcich rozhodnutiach.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podania zo
dňa 16. 09. 2014 a žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Nitre. Toto
rozhodnutie považovala za nevhodné, pretože je úplne identické s predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré
zrušil krajský súd v konaní 19Sp/11/2010 a v tomto zrušujúcom rozsudku nariadil správnemu orgánu
doplniť dokazovanie v naznačenom smere a správny orgán v tomto rozhodnutí, ktorý je predmetom
preskúmavania, ani nespomenul zrušujúce rozhodnutie krajského súdu. Nevie, čo týmto chce správny
orgán dokázať a ich organizácia v budúcnosti vznesie námietku zaujatosti voči pracovníkom tohto orgánu
a požiada, aby vo veci rozhodol iný správny orgán. Poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí
správny orgán sa zaoberá uzneseniami a rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu v Nitre, ktoré s
touto vecou nemajú nič spoločné. Toto rozhodnutie správneho orgánu považovala za nezákonné.

Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka štátneho občianstva Dr. X., toto bolo
preukázané v správnom konaní, pretože správny orgán vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým boli vydané
nehnuteľnosti oprávneným a správny orgán rešpektoval doklad o štátnom občianstve. Jedná sa o
rozhodnutia 15, 16, 17. Na otázku sudkyne, či tieto rozhodnutia boli preskúmavané aj krajským súdom,
uviedol, že nie, tieto boli právoplatne skončené na správnom orgáne. Na ďalšiu otázku sudkyne, ako
správny orgán doplnil dokazovanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sp/11/2010 uviedol,
že tento spis on nemal na vybavovanie. Tento vybavoval N.. X., ktorý už nepracuje od októbra minulého
roku a predtým to mal ďalší pracovník. Na ďalšiu otázku sudkyne uviedol, že správny orgán nedoplnil
dokazovanie, ktoré nariadil krajský súd, teda výsluchom znalcov, len sa oboznámil s týmito znaleckými
posudkami N.. J. a N.. T., pretože Ing. T. poukazuje na to, že stavebné podklady navrhovateľa neboli
vykonané vo väčšom rozsahu ako 50 %. Zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako
vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia §
246 ods. 1 a § 246a ods. 3 OSP ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup správneho orgánu,
ktorým podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. žiadateľom ako oprávneným osobám priznal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území Z., tak ako sú uvedené vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

Účelom zákona bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a
upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s
požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, sa zákon vzťahuje na

a/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,

b/ obytné domy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,



c/ obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe, alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,

d/ iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 vyššie citovaného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan ČSFR,
ktorý má trvalý pobyt na jeho území a ktorého budova, pôda budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01.
01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 do vlastníctva štátu, alebo
inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami pokiaľ sú štátnymi
občanmi ČSFR a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu,
to neplatí ak dedičovi podľa závetu prípadu len jednotlivé vecí alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len v určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c/ deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1 všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,

e/ súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona o pôde, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie
poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok
na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať
na účely tohto zákona aj štátnych občanov ČSFR, ktorí majú trvalý pobyt na území ČSFR a ktorým sa
skonfiškoval poľnohospodárky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát, alebo inú právnickú osobu, v dôsledku keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie
poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda
ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu



orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
(tretej hlavy podľa § 250l ods. 2 OSP) piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) bolo
posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia.

Právo na vydanie nehnuteľností si uplatnili už nebohé oprávnené Y. a W. L. v podaní zo dňa 30. 10.
1992, ktoré bolo doručené predchodcovi odporcu dňa 03. 11. 1992. Okrem iných nehnuteľnosti žiadali
aj o vydanie predmetných nehnuteľnosti v kat. území Z. zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli, spolu s
ďalšími nehnuteľnosťami, skonfiškované na základe konfiškačného rozhodnutia právnym predchodcom
Y. U. a manželke P..

Správny orgán vydal už štvrté rozhodnutie týkajúce sa predmetných nehnuteľností. Ani v rozhodnutí,
ktoré je predmetnom súdneho prieskumu, sa správny orgán dôsledne nevysporiadal so zákonnými
ustanoveniami, pokiaľ sa týka oprávnených osôb i napriek tomu, že táto povinnosť mu bola
uložená okrem posledného rozsudku krajského súdu 19Sp/11/2010-144 zo dňa 27. 09. 2010, ale aj
predchádzajúcimi rozsudkami 11S/9/1998-35 zo dňa 16. 09. 1999 ako aj 11S/143/00-25 zo dňa 24. 04.
2001. V predmetných rozsudkoch sa krajský súd podrobne zaoberá, akým spôsobom sa má správny
orgán pri doplnení dokazovania riadiť a ako má vo veci postupovať. Z preskúmavaného rozhodnutia
vyplýva, že sa správny orgán týmito skutočnosťami, pre ktoré bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené
sa vôbec zaoberal. V preskúmavanom rozhodnutí o tom nie je žiadna zmienka akým spôsobom
bolo doplnené dokazovanie a k akému záveru správny orgán po doplnení dokazovania dospel. Z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé kto je oprávneným T., nar. XX. XX. XXXX, resp. akým spôsobom
sa stal oprávneným. Po vyriešení si otázky štátneho občianstva a trvalého pobytu osôb pôvodne
uplatňujúci si reštitučný nárok, sa bude odporca zaoberať existenciou reštitučného titulu, pričom z
doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že nehnuteľnosti prešli na štát, resp. na inú právnickú
osobu bez právneho dôvodu a bude potrebné ustáliť kedy sa tak stalo, kedy začal štát s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladať ako vlastník. Odporca ako správny orgán musí posúdiť, či nehnuteľnosť
možno alebo nemožno vydať a z akých dôvodov, či existujú prekážky pre vydanie, spočívajúce z
ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona. Podrobné dôvody zrušenia rozhodnutia ako aj spôsob
ďalšieho dokazovania je podrobne uvedený v rozsudku Krajského súdu v Nitre 19Sp/11/2010-144 zo
dňa 27. 09. 2010, ktoré správny orgán vôbec nevykonal.

Správny orgán sa musí taktiež náležite vyporiadať i so znaleckým posudkom N.. C. T., ktorých predložil
navrhovateľ ako dôkaz, a tento dôkaz vyhodnotiť.

Právnym názorom súdu je odporca viazaný podľa § 250r OSP, pričom právnym názorom treba rozumieť
podstatné dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a majú priamy súvis s ďalším
postupom a rozhodovaním správneho orgánu. Týmto názorom sa však správny orgán vôbec neriadil,
doslova ho ignoroval a nedoplnil dokazovanie v tomto smere. Keďže sa jedná už o štvrté rozhodnutie
vo veci samej, v prípade ak správny orgán bude naďalej ignorovať právny názor súdu vyslovený v
zrušujúcich rozhodnutiach, budú tieto okolnosti signalizované nadriadenému orgánu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.