{"guid": "184c2735-e7bb-4e18-92f7-77b1176e09a4:08906daa-29d1-4544-83a0-2adeac53da06", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1", "spisova_znacka": "6Co/18/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/18/2015 z 17. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2015, sp. zn. 6Co/18/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1", "identifikacne_cislo": "1512223794", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 1383, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-1383", "datum_vydania": "2015-05-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08906daa-29d1-4544-83a0-2adeac53da06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 6Co/18/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1512223794\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223794.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov\nsenátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nPribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova ul. č.\n4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám.\nč. 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V zo dňa 20. októbra 2014, č. k. 24C/172/2012 - 81, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 20. októbra 2014,\nč. k. 24C/172/2012 - 81,  p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e  p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť\nžalovanému povinnosť zaplatiť titulom majetkovej ujmy sumu 175,- eur a titulom nemajetkovej ujmy\nsumu 221,28 eur, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,\nkeďže nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho návrhu na zmenu exekútora. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil právne ust. § 1 písm. a), § 19 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 15 ods. 1, 2,\n§ 16 ods. 1, § 9 ods. 1 účinným do 31.12.2012, § 9 ods. 2, 4, § 17 ods. 2, 3, 4, § 25 ods. 1\nzák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, článkom 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vecne tým, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, keď v konaní nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Uviedol, že na daný právny vzťah\naplikoval primárne zákon číslo 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004, nakoľko k\nnesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po účinnosti tohto zákona s tým, že\nz pripojeného spisu, sp. zn. 36Er/1399/2004 síce vyplýva, že súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho\nexekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, avšak sa nestotožnil s jeho tvrdením, že tým došlo\nk porušeniu zákonných povinností nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nečinnosti, resp.\nv prieťahoch v konaní, keďže nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako prieťah zbytočný.\nPoukázal na skutočnosť, že nedodržanie zákonných lehôt sa automaticky nepovažuje za porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže pri posudzovaní, či prieťah v\nkonaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci, pričom musí ísť o taký\nvýznamný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a zbytočný prieťah. Poukázal\nna skutočnosť, že žalobca ako poškodený mal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý, nech\nsi stráži svoje právo), keď už v exekučnom konaní mal možnosť poukázať na nečinnosť súdu formou\nsťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý po jej prešetrení mohol konštatovať, že je oprávnená\na došlo k zbytočnému prieťahu v danom exekučnom konaní. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho\n\nrozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie ani druhej podmienky vyžadovanej zákonom\npre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej\nškody ako aj majetkovej ujmy, keďže vyúčtované režijné náklady žalobcu nie je možné považovať za\nfaktickú škodu, nakoľko ide o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu v súvislosti\ns realizovaním predmetu jeho obchodnej činnosti, pričom podnikateľský subjekt znáša podnikateľské\nriziko prípadného ekonomického neúspechu obchodných prípadov a administratívne náklady s tým\nsúvisiace nezakladajú nárok na náhradu škody zodpovedajúcu svojou výškou, výške vynaložených\nnákladov. Uviedol, že neprijal tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky majetkovej ujmy, nakoľko samotné\ntvrdenie bez relevantného dôkazného preukázania postačujúcim nie je s tým, že nakoľko v konaní\nnebol preukázaný vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením\nprávnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti mala vzniknúť. Právnu argumentáciu žalobcu,\ntýkajúcu sa uplatnenej nemajetkovej ujmy posúdil prvostupňový súd ako špekulatívnu a účelovú obranu,\nkeď žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nekonkretizoval ako skutočnosť, že exekučný\nsúd vydal rozhodnutie o zmene exekútora po zákonom stanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne\npráva a nepreukázal, že by daná situácia negatívnym spôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť,\nktorú preukázateľne vykonáva naďalej s tým, že táto argumentácia sa prvostupňovému súdu javila\nako teoretické zdôvodňovanie možných následkoch nesprávneho úradného postupu exekučného súdu\nbez potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy. Poukázal na skutočnosť, že z\nrozhodovacej činnosti súdov je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt poskytuje\ns tým, že aj dohodnuté zmluvné podmienky majú často vlastnosti neprijateľných zmluvných podmienok,\npričom finančné profitovanie z týchto úverov, v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného\npodnikateľského rizika, nemôže mať veľký ekonomický dopad na ďalšiu podnikateľskú existenciu\nžalobcu a dospel k záveru, že je dostatočným konštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané\nrozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, a že týmto postupom došlo k porušeniu práva a vzhľadom\nna neunesenie dôkazného bremena žalobcom a s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov, je\ndané  konštatovanie dostatočným zadosťučinením a preto je nárok na priznanie nemajetkovej ujmy\nnedôvodný. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že nemal\nv konaní preukázané podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom žalobcom na príslušný orgán, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky a zároveň námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako neopodstatnenú, keď o\nnávrhu žalobcu na zmenu exekútora zo dňa 06.10.2010, rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo\ndňa 9. novembra 2010, č.k. 36Er/1399/2004 - 12, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010 z čoho\nvyplýva, že o tvrdenej škode sa žalobca dozvedel doručením tohto uznesenia, ktoré vtedajší právny\nzástupca žalobcu prevzal osobne dňa 19.11.2010, t. j. v tento deň mal reálnu vedomosť o tom, že mu\nmala vzniknúť škoda a kto škodu spôsobil. Uviedol, že právo na náhradu škody mohol teda žalobca\nuplatniť na súde prvýkrát dňa 20.11.2010 a trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 20.11.2013,\nnakoľko však žaloba bola podaná dňa 27.09.2012, žalobca zákonnú trojročnú lehotu dodržal a preto\nje námietka premlčania neopodstatnená. Pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania odôvodnil\nprávne ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že riadne predvolaní účastníci sa na nariadené pojednávanie\nnedostavili, pričom prihliadol na obsah spisu a písomné stanoviská účastníkov k prejednávanej veci.\nRozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom\nžalovaného v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si trovy\nkonania nevyčíslil a vznik trov na jeho strane nezistil. Uviedol, že podľa § 4 ods. 1 písm. k) zák. č.  71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, je od poplatkov oslobodené konanie vo veciach náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), z dôvodu,\nže v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.\ng/ O.s.p.), z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/, v spojení\ns ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože\nsú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a napokon z dôvodu, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok\nzrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že vo veci\n\nrozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a to napriek tomu, že\npožiadal riadne a včas o zrušenie pojednávania, keď uviedol dôležité dôvody, čím mu bola odňatá\nmožnosť pred súdom konať. Poukázal na skutočnosť, že už vo svojej žalobe upovedomil súd prvého\nstupňa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho\nmanažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť a napriek tomu, že krajský súd\nv uvedených skutočnostiach nevzhliadol dôvody na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach\nžalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti, nie je tohto sudcu možné považovať za nestranného s tým,\nže rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v\nskutkovo a právne totožných veciach (s poukazom na napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo\ndňa 17. októbra 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012 - 24). Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že nedostatok\nnestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a zároveň, že základným právom na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným sudcom\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je v občianskom súdnom\nkonaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť\n(§ 12 až 16 O.s.p.). V dôvodoch svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že podal ústavnú sťažnosť\npre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského\nsúdu a preto nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, vykonával\núkony a rozhodoval vylúčený sudca s tým, že v konaní bolo možné uskutočniť iba také úkony, ktoré\nnepripúšťali odklad. Uviedol, že meritórne rozhodnutie vo veci prvostupňovým súdom neprichádzalo\nv čase jeho vydania do úvahy aj preto, že v rovnakom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodol aj o\nzamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému\nlegálne pripustil odvolanie s tým, že odvolanie podáva aj proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na\nprerušenie konania, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania právoplatne rozhodnuté a dôsledok správania súdu prvého stupňa, kedy predbehol\nvydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania, z dôvodu\nrozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu,\nosobitne jeho možnosť konať pred súdom. Namietol, že sa súd prvého stupňa nedostatočne oboznámil s\npodmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania\nignoroval a to napriek tomu, že na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní\nvedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, trval. Vytkol súdu prvého stupňa, že nemal možnosť\nsa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a\nani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím došlo k degradácii zásady\nkontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti pred súdom konať.\nUviedol, že sa prvostupňový súd dopustil viacerých omylov, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že\nžalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované\nčasové úseky tomuto tvrdeniu nenasvedčujú s tým, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. konania bez\nzbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu, je dôležité skúmať\nnielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil\npríslušnému súdnemu exekútorovi. Namietol, že v rozpore so zásadou kontradiktórnosti prvostupňový\nsúd rozhodol napadnutým rozsudkom bez toho, aby mu bolo umožnené ovplyvniť dané rozhodnutie,\nnakoľko nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a ani\nmožnosť na podporu svojich tvrdení dôkazy navrhnúť. Žalobca ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že\nporušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, nakoľko vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod\nnie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v\nexekučnom spise. Ku skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril napriek výzve súdu v súlade s ust.\n§ 114 ods. 3 O.s.p., žalobca uviedol, že podľa § 153b O.s.p. mal prvostupňový súd rozhodnúť rozsudkom\npre zmeškanie, keď skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav, avšak súd prvého\nstupňa bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si\nsám určil. Namietol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou dospel súd\nprvého stupňa jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že žalobcovi majetková škoda a nemajetková\nujma nevznikla a preto je v tejto časti prvostupňový rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov\na je prejavom jeho svojvôle a je potrebné ho ako arbitrárny zrušiť. Nesúhlasil so záverom prvostupňového\nsúdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu\nzapríčinil povinný (dlžník) nakoľko, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady\nna správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie\ns tým, že právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu, za ktorý dlžník\nnemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na skutočnosť, že výšku škody presne špecifikoval, pričom\njej vyčíslenie vychádzalo z účtovnej agendy a vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného\n\ntajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp.\npracovné a obchodné zmluvy. Uviedol, že chcel v konaní pred súdom prvého stupňa prostredníctvom\nvykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody aj prostredníctvom znaleckého\nposudku, ktorého vypracovanie zabezpečil, avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil\niba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že\nmieni vo veci rozhodnúť. Uviedol, že predložil dôkaz o vzniku jeho škody, a to znalecký posudok\nč. 1/2014, vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, z ktorého vyplýva\nnegatívny dopad a objektívne spôsobenie zníženia jeho majetku, vo výške v ňom určenej.  Žalobca\nnamietol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje úvaha, na základe ktorej dospel súd prvého\nstupňa k záveru, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov\n(pravdepodobne mal žalobca na mysli prieťahov) zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práv na prejedanie (pravdepodobne mal žalobca na mysli prejednanie) veci v primeranej lehote\nzaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Žalobca ďalej namietol vnútornú rozpornosť rozhodnutia\nprvostupňového súdu, keď síce zistil porušenie práva, avšak nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil\nsvoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi a preto rozhodnutie založené na skutkovej\na právnej chybe, je v právnom štáte neudržateľné. Vytkol prvostupňovému súdu, že v súvislosti s\nmajetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia, pričom tieto okolnosti vydáva za\nodôvodnenie svojho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli\nvyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaní (pravdepodobne nerešpektovaním) zákonnej lehoty\nzo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie\nza porušenie práva s tým, že jasne a zrozumiteľne opísal problémy, ktoré nastali.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nOdvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p. v znení\núčinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO.s.p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §\n214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol\nbez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania\na nevyžadoval to  dôležitý verejný záujem) a rozsudok  verejne  vyhlásil dňa 18.05.2015 podľa § 211\nods. 2, v spojení  s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,\nich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.\nSúd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti  návrhu,\nvýsledky vykonaného dokazovania  správne   zhodnotil  (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k\nsprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157\nods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nK odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd\nuvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na\nzáklade starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,\naby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v\nzásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;\nuplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu\nukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku\nhodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia\nrozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a\nvýstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil\nskutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a  presvedčivo\nodôvodnil;  z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti\na s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový\n\nnález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom\nrozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,\nže do  práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\nPokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvého stupňa za správne.\nOdvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že mu postupom súdu prvého\nstupňa, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.\nbola odňatá možnosť pred týmto súdom konať, nakoľko súd prvého stupňa v danej právnej veci nariadil\npojednávanie na deň 20.10.2014, na ktoré sa právny zástupca žalobcu nedostavil (predvolanie doručené\nprávnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.10.2014) a na ktorom konštatoval nedôvodnosť návrhu žalobcu\nna zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia nestrannosti súdu a sudcu z dôvodu, že\nprávny zástupca žalobcu podanie sťažnosti na Ústavný súd nepredložil a celé podanie realizoval formou\ne-mailu, ktoré do troch dní nedoplnil.\nOdvolací súd v tejto súvislosti súčasne poznamenáva, že žalobca v obdobných skutkových veciach\nspravidla vždy žiada o zrušenie pojednávania práve z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti voči\nrozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými neboli vylúčení sudcovia z prejednávania veci. Tieto však\nÚstavný súd SR odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a\nrozhodnutie (viď napr. uznesenie I. ÚS 416/2013, II. ÚS 82/2014, III.ÚS 295/2013 a ďalšie).  Aj v danej\nveci bola ústavná sťažnosť žalobcu smerujúca voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6NcC/105/2012-19, zo dňa 19.10.2012 odmietnutá Ústavným súdom SR  uznesením  sp. zn. IV. ÚS\n689/2013-11, zo dňa 12.12.2013, teda žalobca už v čase doručenia predvolania na pojednávanie mal\nvedomosť o tom, že jeho ústavná sťažnosť bola odmietnutá a teda dôvod, pre ktorý žiadal odročenie\npojednávania nebol daný.\nZ uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi ako účastníkovi konania bola súdom prvého stupňa daná\nmožnosť sa vykonania procesných úkonov na pojednávaní zúčastniť a nakoľko sa žalobca na\npojednávanie nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého (existujúceho) dôvodu o jeho odročenie, svoju\nneprítomnosť ani neospravedlnil, správne postupoval súd prvého stupňa, keď vec v jeho neprítomnosti\nprejednal a s prihliadnutím na obsah spisu, aj vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol.\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu, že vo veci nerozhodol zákonný sudca, nakoľko\nz obsahu spisu vyplýva, že  Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.októbra 2012, č. k.\n6NcC/105/2012 - 19 rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, JUDr. Mária Filová\nnie je z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčená s tým, že odvolaciemu súdu je už z\njeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že Ústavný súd Slovenskej republiky ústavné\nsťažnosti žalobcu v skutkovo a právne totožných veciach pre nedostatok svoje právomoci odmietal\n(napr. v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 92/2013, I. ÚS 293/2013,  I. ÚS 355/2013, I. ÚS\n264/2013, II. ÚS 392/2012, II. ÚS 460/2013, IV. ÚS 345/2013, IV. ÚS 346/2013, IV. ÚS 360/2013,\nIV. ÚS 518/2013 a ďalších), pričom z odôvodnenia uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že argumentácia žalobcu ako sťažovateľa v podaných sťažnostiach je totožná s jeho\nargumentáciou použitou v stovkách sťažnostiach, ktorými sa Ústavný súd už zaoberal a v ktorých\nžalobca (sťažovateľ) atakoval právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti\nvznesených žalobcom v prvostupňových konaniach, s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi sú dôvody\nodmietnutia jeho sťažností v obdobných prípadoch, ako i ustálený právny názor Ústavného súdu na danú\nprávnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí, známe. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojich rozhodnutiach zároveň uviedol, že Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú,\naby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,\nnaopak čl. 127 ods. l Ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a\n\núčinných prostriedkov nápravy. Takýto postup vylučuje princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu\npodľa čl. 127 ods. l Ústavy a § 53 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov. V\ntomto prípade v predmetných konaniach teda existuje \"iný súd\", a to krajský súd, resp. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa/žalobcu.\nAko už bolo uvedené, aj sťažnosť žalobcu smerujúca voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 6NcC/105/2012-19, zo dňa 19.10.2012 bola odmietnutá Ústavným súdom SR  uznesením  sp. zn.\nIV. ÚS 689/2013-11, zo dňa 12.12.2013.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné\ndokazovanie, keď sa neoboznámil s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého vyplývajú konkrétne\nnáklady vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky, nakoľko súd prvého stupňa dospel\nk správnemu záveru, že žalobca dôkazné bremeno v konaní neuniesol a príčinnú súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom štátu a vznikom škody na jeho strane nepreukázal a preto dokazovanie\nvýšky škody je právne irelevantné.\nNebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že nakoľko sa žalovaný k jeho žalobe\nnapriek výzve súdu nevyjadril, bolo povinnosťou prvostupňového súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom\npre zmeškanie, keďže aj uvedená argumentácia žalobcu svedčí iba o tom, že mu priebeh tohto konania\nvôbec nie je známy, resp. opätovne uniklo jeho pozornosti, že dňa 12.02.2014 (viď č. l. 42 spisu)\nprevzal právny zástupca žalobcu vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré dňa 22.08.2013 žalovaný doručil\nprvostupňovému súdu.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,\nresp. arbitrárny, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na\nodôvodnenie rozsudku v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné\nprávo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\njednoznačne zachované a preto je námietka žalobcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená.\nSúd prvého stupňa zamietnutím žaloby žalobcu ako neopodstatnenej z dôvodu, že nie je daná\nzodpovednosť štátu - žalovaného podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., vzhľadom na\nnepreukázanie kumulatívnych zákonných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. popri\npodmienke nesprávneho úradného postupu štátu, resp. jeho orgánu plniaceho si svoje úlohy v rámci\nvýkonu štátnej moci spočívajúcej v jeho nečinnosti, preukázanie vzniku škody, resp. nemajetkovej\nujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako aj existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody ako majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch a nemajetkovej ujmy, rozhodol\nvecne správne a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142\nods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní právo na\nnáhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal a v odvolacom konaní mu ani žiadne\ntrovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/172/2012", "guid": "dc88e9c5-127e-41d4-8e5b-322bc78b09f5:74428e44-8960-4924-b15a-0555567b21dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a0026ae-0034-4583-a248-1fd035aa81f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a0026ae-0034-4583-a248-1fd035aa81f1"}, {"guid": "ussr:cc545a89-672d-4fd1-9dde-d52797fa9155", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 689/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 689/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc545a89-672d-4fd1-9dde-d52797fa9155"}, {"guid": "ussr:6b5144ec-7ed6-42ac-bbfe-d056de64286d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 460/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b5144ec-7ed6-42ac-bbfe-d056de64286d"}, {"guid": "ussr:1fc640af-3c94-414d-9188-1c958f42a1dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2013 z 22. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-22", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fc640af-3c94-414d-9188-1c958f42a1dd"}, {"guid": "ussr:4e3a7189-544c-438e-8f34-aff170b76991", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e3a7189-544c-438e-8f34-aff170b76991"}, {"guid": "ussr:e3db6976-4cb5-4886-af17-cd62855af57f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3db6976-4cb5-4886-af17-cd62855af57f"}, {"guid": "ussr:9adec197-3122-4bc6-a244-38f60f4a419d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 346/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 346/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9adec197-3122-4bc6-a244-38f60f4a419d"}, {"guid": "ussr:11b2350b-ac35-463d-a61d-4a770cf1b1da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11b2350b-ac35-463d-a61d-4a770cf1b1da"}, {"guid": "ussr:b6744d42-3836-4a16-a6d6-c8a727437a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 360/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 360/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6744d42-3836-4a16-a6d6-c8a727437a39"}, {"guid": "ussr:68e9d732-579c-46a9-824e-15fd269ce6ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:68e9d732-579c-46a9-824e-15fd269ce6ac"}, {"guid": "ussr:9576e2b1-b1a5-4b1e-8cd6-a14a157f9a35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9576e2b1-b1a5-4b1e-8cd6-a14a157f9a35"}, {"guid": "ussr:77c982a0-9320-4a7d-ba17-454099bfaeaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77c982a0-9320-4a7d-ba17-454099bfaeaa"}, {"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}, {"guid": "ussr:0ba3b084-b9e0-4897-9d4a-41bef47b21f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ba3b084-b9e0-4897-9d4a-41bef47b21f7"}], "citovane_v": [{"guid": "821732ae-e7c0-4440-9722-9bb9e4a27736:cd2e7e43-2b60-4a6f-99d2-a8ec18c35436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4408207967.1", "spisova_znacka": "6Cdo/572/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/572/2015 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4408207967.1"}, {"guid": "821732ae-e7c0-4440-9722-9bb9e4a27736:80cbb3c1-a64a-46af-85bd-4f1d5aa1a766", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4408207967.1", "spisova_znacka": "6Cdo/572/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/572/2015 z 21. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4408207967.1"}]}