Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/55/2013 z 6. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. marca 2013, sp. zn. 2CoE/55/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3512212362.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/55/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3512212362.1 | 2013-03-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23433a69-3c4e-49cb-b63e-412095d21370 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512212362.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512212362
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512212362.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. O., bytom Z. F. nad V., K. XXXX/XX, štátny
občan Slovenskej republiky, o vymoženie 383 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 4Er/680/2012-10,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice u súdneho exekútora zo dňa
05.09.2012 sa oprávnený domáhal, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vykonal exekúciu na
vymoženie povinnosti priznanej Rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., sp.zn. SR 05295/11 zo dňa 08.07.2011 (ďalej exekučný titul). Spolu s návrhom
predložil exekučný titul, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 383 Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 383 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 383 Eur od 07.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
160,15 Eur. Uviedol, že základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny pred ich uzavretím. Úverová zmluva, na základe ktorej bol oprávneným úver poskytnutý
povinnému, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov. Vyššie uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá
medzi dodávateľom (t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Súd prvého stupňa zistil, že vo všeobecných obchodných
podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne
uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu
dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka,
ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu
sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2008 Z.z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy
nepodliehajú zmenám, tak dynamickým spôsobom, ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný



súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť
exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to
pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na skutočnosť, že veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ex ante, t.j. ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Z dôvodu,
že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň má podľa jeho názoru konanie vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Mal za to, že
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Za procesnú vadu
považoval aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok
spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy (ust. § 52 Občianskeho zákonníka). V
odôvodnení rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch, vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského
vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Mal za to, že súd musí pri posúdení vzťahu ako
spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom
formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd prvého stupňa sa však týmito závermi neriadil a v tomto
smere žiadne dokazovanie nevykonal. Ďalej bol toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný
titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného
titulu so zákonom, potom mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul
podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tom zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri
svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a
z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. V prípade, ak súd
zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie,
vlastne tak pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený
už nemá možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,



teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z úradnej
povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.
1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku
a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné
úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp.zn. 6 Cdo 1/2012).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel
k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre
vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za
neopodstatnené a nedôvodné. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v
zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Odvolací súd preto zastáva
právny názor, že predmetná Zmluva o úvere zo dňa 29.10.2009, ktorou bol založený právny vzťah
medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na
právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Z týchto dôvodov bolo potrebné na vzťah účastníkov konania aplikovať príslušné normy chrániace
spotrebiteľa. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov postupoval podľa príslušných ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka,
musel by dospieť k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, koncipovaná v bode 14. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinného) do nevýhodného postavenia. Odvolací
súd sa v tomto smere zastáva právny názor, že predmetná dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a sleduje cieľ obísť
právne predpisy chrániace spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie nebolo so spotrebiteľom individuálne
dojednané, bolo súčasťou veriteľom vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok, ktoré



veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Túto zmluvnú podmienku odvolací súd posúdil ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je podľa v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo
zákona absolútne neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010, ktorá
v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy
obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený
takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom
rozhodcovský súd nárok na podklade takejto zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so
zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel tiež k záveru, že za neprimeranú je potrebné
považovať i rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorej úprava je v bode 15. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, nebola individuálne dojednaná
a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu
pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom
potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú doložku odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platnom a účinnom v rozhodnom období. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z
takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn.
IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc
na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a
nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .