Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/78/2013 z 8. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. októbra 2014, sp. zn. 3Cob/78/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8112232846.1 Krajský súd Prešov | 3Cob/78/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8112232846.1 | 2014-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da371135-d1e8-42af-863b-031ffd710cad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112232846.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/78/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232846
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112232846.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: MICROTEX SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pionierska
25, Prešov, IČO: 36 445 568, zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom
Jahodová 6748/8 Prešov, proti žalovanému: A. G. MOBILCOM SLOVAKIA, Hlavná 32, Prešov, IČO: 46
164 901, o zaplatenie 735,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 19Cb/19/2013 - 28 zo dňa 28. 6. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 44,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch tohto rozsudku
uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 735,91 eur s 9 % úrokom z omeškania
zo sumy 835,91 eur od 11. 5. 2012 do 23. 5. 2012, zo sumy 735,91 eur od 24. 5. 2012 do zaplatenia. V
návrhu uviedol, že dodal žalovanému tovar bližšie špecifikovaný v dodacom liste DP/557 zo dňa 18. 4.
2012. Žalovaný tento prevzal a žalobca na úhradu kúpnej ceny vystavil žalovanému faktúru č. 1204074
vyhotovenú 18. 4. 2012, splatnú dňa 10. 5. 2012 v celkovej výške 835,91 eur s DPH. Ďalej súd citoval ust.
§ 115a ods. 2 O.s.p. a ust. § 200ea O.s.p. s tým, že v danom prípade vzhľadom na výšku sporu ide o
drobný spor, a preto vo veci rozhodol podľa vyššie uvedených ustanovení bez nariadenia pojednávania.
Oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca k návrhu pripojil a z týchto vyplynulo, že dňa 10. 4.
2012 žalobca vystavil žalovanému dodací list DP/557, na základe ktorého malo dôjsť k dodaniu tovaru
v dodacom liste uvedenom a špecifikovanom čo do množstva aj ceny v sume 696,59 eur bez DPH.
Na rovnopise dodacieho listu je uvedené, že tovar až do úplného zaplatenia faktúry zostáva majetkom
dodávateľa a odberateľ súhlasí s podmienkami dodávky. V časti, v ktorej je uvedené za odberateľa
(pečiatka, podpis) nie je uvedený žiaden podpis, ani odtlačok obchodnej pečiatky. V časti dodací list za
dodávateľa vyhotovil je uvedené meno pracovníčky žalobcu, ktorá dodací list vyhotovila, a to V. K. a ďalej
je opatrený odtlačkom obchodnej pečiatky žalobcu. Dňa 18. 4. 2012 žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. 1204074, podľa ktorej mu vyfakturoval za tento tovar vrátane DPH cenu 835,91 eur. V časti označenej
za odberateľa (pečiatka, podpis) nie je žiaden podpis. Žalobca ďalej k návrhu pripojil fotokópiu dokladu
o čiastočnej úhrade sumy 100,- eur od MOBILCOM SLOVAKIA Prešov dňa 25. 5. 2012, avšak z tejto
fotokópie tieto údaje overiť nebolo možné. Ďalšie dôkazy žalobca neoznačil a nepredložil ani napriek
námietke žalovaného uvedenej v odpore. Ten totiž uviedol, že takýto tovar nikdy neprevzal s tým, že
ak ho prevzala nejaká iná osoba a uviedla jeho fakturačné údaje, nech si zodpovie za tento uvedený
záväzok ona. Súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu žalovaného s tým, že tento vyjadrenie predloží
v priebehu niekoľkých dní. Následným podaním zo dňa 4. 4. 2013 súdu oznámil, že toho času prebiehajú



so žalovaným intenzívne rokovania, z ktorých je zrejmé, že má záujem uvedenú pohľadávku zaplatiť a
to postupne v jednotlivých splátkach, nakoľko súčasná situácia mu nedovoľuje uhradiť celú pohľadávku
naraz. Dôkazom o mimosúdnych rokovaniach však žalobca nepredložil a ani iný dôkaz, z ktorého by
bolo možné preveriť jeho tvrdenia, t.j. písomné stanovisko žalovaného o týchto rokovaniach a podobne.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec hodnotil tak, že predmetom konania je nárok
žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
Ďalej súd v tejto súvislosti citoval ust. § 153 a § 101 O.s.p.. Poukázal na to, že žalobca bol poučený v
uznesení o procesných povinnostiach predložiť a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
v určitej lehote, inak že súd na ne nebude môcť prihliadať. So zreteľom na uvedené súd konštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o vzniku kúpnej zmluvy, nepredložil žiaden účtovný ani iný doklad preukazujúci, aby žalovaný bol
tento tovar objednal a prevzal. Žalovaný tieto skutočnosti v odpore namietal a žalobca na jeho tvrdenia
nijako nereagoval. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti so súdnym poplatkom
za podaný odpor vo výške 44,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
alebo ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v zmysle ktorého súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, ďalej že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Poukázal na to, že v predmetnej právnej veci s ním za
žalovaného komunikovala p. W., pričom po osobnom rokovaní s protistranou bol predpoklad ukončenia
súdneho konania zmierom, o čom bol súd prvého stupňa oboznámený podaním zo dňa 4. 4. 2013. Mal
za to, že aj v danom prípade zákon umožňuje súdu rozhodnúť bez pojednávania len vtedy, ak listinné
dôkazy považuje súd za natoľko nesporné, vierohodné a skutočnosti za jednoznačne preukázané, že
nebude potrebné tieto dôkazy a skutočnosti konfrontovať na pojednávaní. Zdôraznil, že žalovaný dňa 10.
5. 2012 čiastočne uhradil faktúru č. 1204074 vo výške 100,- eur v hotovosti k rukám a v sídle žalobcu, k
čomu žalobca predložil konajúcemu súdu pokladničný doklad. Uvedená úhrada má v súlade s ust. § 323
ods. 1, 2 a ust. § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky uznania zvyšku dlhu. Konajúci súd si osvojil
tvrdenia žalovaného v odpore, že faktúra nie je ním podpísaná a tovar neprevzal bez toho, aby mal opak
vyvrátiteľnej domnienky za jednoznačne preukázaný. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom Q. W. a
nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Žalovaný sa na odvolanie nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak dospel k
takému hodnoteniu, že žalobca nepreukázal uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným a nepreukázal ani
to, aby tento tovar žalovanému dodal a tento tovar prevzal. Pokiaľ žalobca namietal tú okolnosť, že súd
prvého stupňa nezohľadnil čiastočnú úhradu 100,- eur zo strany žalovaného, treba povedať, že žalobca
originálny doklad o úhrade tejto sumy nedoložil a z predloženej fotokópie záver, aký urobil žalobca,
nemožno urobiť. Taktiež výsluch svedkyne Q. W. nie je potrebný, keďže z e-mailovej komunikácie s
uvedenou osobou skôr vyplýva jej úmysel zaplatiť dlžnú sumu, čo však nesvedčí o záväzku žalovaného.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.). V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.