Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/34/2012 z 20. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 20. mája 2012, sp. zn. 25Co/34/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211210452.1 Krajský súd Nitra | 25Co/34/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211210452.1 | 2012-05-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 142 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55a7f9bc-2629-4d72-ac8f-af0ea52d88a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211210452.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211210452
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211210452.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Bratislava,
Ventúrska 16 a Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská
42, proti odporcovi: L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. B., R. XXX, o zaplatenie 671,25 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03. 10. 2011
č. k. 8C/169/2011-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
256,07 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 05. 2009 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku v časti o zaplatenie 415,18 eura s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 746,41 eura
od 01. 05. 2009 do 14. 07. 2010, zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010 do 30. 08. 2010 a úroku vo výške
0,5 % ročne zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2010 do zaplatenia, návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň
určil, že zmluvná pokuta uvedená vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru
v záverečných ustanoveniach bod V. - 3, 4, 5 spoločnosti CETELEM Slovensko a.s. je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. 262188621394417 zo dňa 18. 10. 2006 vyplýva, že odporca požiadal navrhovateľa o spotrebiteľský
úver vo výške 3.590,-Sk, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 10 mesačných splátkach po 394,-Sk pri ročnej
percentuálnej miere nákladov 22,83 %. Taktiež odporca požiadal o úverový rámec vo výške 20.000,-
Sk, vydanie úverovej karty a sumu čerpaného úveru a nákladov sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca pri mesačnej úrokovej sadzbe 1,95 %
a príkladom stanoveného RPMN 31,76 %. Ku dňu 22. 07. 2008 navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo
sumu 790,04 eura, pričom odporca mu doposiaľ uhradil celkovo sumu 533,97 eura. Poukazujúc na
ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, ako i ust.
§ 53 a nasl. a § 544 ods. 1, 2 OZ dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len do výšky 256,07
eura a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. V tomto smere konštatoval, že v súvislosti s
poskytnutím úverovej karty na úverový rámec 15.000,-Sk zmluva neobsahuje povinný údaj vyžadovaný
§ 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, z ktorého dôvodu
považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o RPMN uvedený v bode
C1 zmluvy je len príkladom, preto je nejasný a jeho obsah sa nepodarilo objasniť ani výkladom prejavu
vôle podľa § 35 OZ. Pokiaľ si navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval i zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 8 % z každej sumy, so zaplatením ktorej sa odporca dostal do omeškania, mal za to, že nie
sú splnené podmienky na jej priznanie, nakoľko nešlo o individuálne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty



tak, ako to upravuje § 544 ods. 1, 2 OZ a navrhovateľ taktiež nepreukázal, že by odporcu v súlade s
čl. V - 3 všeobecných podmienok vyzýval na jej zaplatenie. Ďalej uviedol, že právny vzťah účastníkov
konania je založený na spotrebiteľskej zmluve, ktorá podlieha právnej úprave zák. č. 258/2001 Z. z.,
ako aj ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, z ktorého dôvodu zmluvné
podmienky účastníkov sa nemôžu od nich odchýliť v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. S poukazom
na ust. § 53 ods. 1 OZ považoval preto oprávnenie navrhovateľa vyplývajúce z čl. V - 3 všeobecných
podmienok požadovať od odporcu v prípade porušenia jeho povinnosti splácať poskytnutý úver riadne
a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania, resp.
požadovať poplatok za vstup do vymáhania alebo poplatok za čerpanie v hotovosti za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Z totožných dôvodov (absencia individuálneho dojednania) označil
za neprijateľnú i zmluvnú podmienku účtovať odporcovi úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania podľa čl. V - 5. všeobecných podmienok. V tejto súvislosti dôvodil taktiež, že pri
zachovaní takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa § 262 Obchodného zákonníka by uvedené
dojednanie znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor odporcu ako spotrebiteľa oproti právnej
úprave obsiahnutej v § 517 ods. 1, 2 OZ, čo je neprípustné. Takýto výkon práva navrhovateľom je tiež
potrebné posúdiť ako odporujúci dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ, ktorý nemôže požívať právnu
ochranu. Taktiež poznamenal, že navrhovateľ pri uplatnených poplatkoch sa odvolával na sadzobník
poplatkov, ktorý však bol platný až po uzatvorení sporom dotknutej zmluvy. Zároveň odporcu, ktorý si svoj
peňažný dlh riadne a včas neplatil, z ktorého dôvodu sa dostal do omeškania s jeho plnením, v intenciách
§ 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3, § 10a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zaviazal z prisúdenej sumy
zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 05. 2009 do zaplatenia, pričom v
prevyšujúcej časti aj pre neunesenie dôkazného bremena návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o
náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal dôvodiac, že úspech odporcu v konaní bol pomerovo väčší ako úspech navrhovateľa, avšak
odporca si náhradu trov neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ len v jeho zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu
671,25 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 746,41 eura od 01. 05. 2009 do 14. 07.
2009, zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010 do 30. 08. 2010 a zo sumy 671,25 eura od 31. 08.
2010 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania a to všetko do 3 dní. Dôvodil, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkových
zisteniam. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že žiadosť/zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V
tejto súvislosti uviedol, že i keď údaj o výške RPMN bol uvedený len ako príklad, nebolo to spôsobené
pre opomenutie zákonných ustanovení, ale táto skutočnosť vyplýva z povahy poskytnutého úveru. Bolo
totiž len na voľnom uvážení samotného odporcu, aké množstvo peňažných prostriedkov z úverového
rámca vyčerpá a akými čiastkami bude tieto splácať, pričom výška RPMN je závislá od týchto hodnôt,
tieto v čase uzatvorenia zmluvy nevedel, a preto mohol RPMN určiť len príkladmo. Postupoval tak v
súlade s ust. čl. 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a splnil si zákonom uloženú notifikačnú
povinnosť, keď informoval odporcu o všetkých podmienkach poskytnutého úveru. V časti C žiadosti/
zmluvy totiž informoval odporcu ako spotrebiteľa o stanovenom úverovom limite, mesačnej úrokovej
sadzbe, ročnej úrokovej sadzbe, výške mesačného poplatku za správu revolvingového úveru. Vo
všeobecných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy, uviedol i podmienky, za
ktorých môžu byť jednotlivé dojednania zmluvných strán zmenené alebo doplnené a taktiež podmienky,
za ktorých môže byť zmluva ukončená a ako sa vysporiadajú záväzky zmluvných strán po ukončení
zmluvného vzťahu. Zmluva takto obsahuje všetky náležitosti, ktoré od tohto zmluvného typu vyžaduje
Zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, keď vyhlásil
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný. Zároveň žiadal priznať i náhradu trov prvostupňového
konania, keď súdne konanie bolo zavinené výlučne konaním odporcu, z ktorého dôvodu mu neostala
iná možnosť ako domáhať sa svojho práva na súde.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 671,25 eura s
9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 746,41 eura od 01. 05. 2009 do 14. 07. 2010, zo sumy 721,25
eura od 15. 07. 2010 do 30. 08. 2010 a zo sumy 671,25 eura od 31. 08. 2010 do zaplatenia z titulu
poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenej účastníkmi
konania dňa 18. 10. 2006. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa
vyhovel v časti týkajúcej sa istiny 256,07 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01. 05. 2009 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol zároveň s určením, že zmluvná pokuta uvedená vo
všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru bod V. - 3, 4, 5 navrhovateľa je
neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v prisudzujúcej časti
a v časti určenia neplatnosti zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti rozsudok súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len navrhovateľom odvolaním
napadnutá zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 415,18 eura a 9,5 % úroku z omeškania zo
sumy 746,41 eura od 01. 05. 2009 do 14. 07. 2010, zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010 do 30. 08.
2010 a úroku vo výške 0,5 % zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2010 do zaplatenia a naň nadväzujúci
výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

Odvolací súd posudzujúc preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
zamietajúcej časti vo svetle zhora uvedených aspektov dospel k záveru, že tento je nepreskúmateľný



v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti a zmätočnosti. Súd prvého stupňa totiž v enunciáte rozhodnutia,
ktorá je jeho záväznou časťou, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 256,07 eura
s 9 % úrokom z omeškania od 01. 05. 2009 až do zaplatenia, pričom táto časť rozsudku nadobudla
i právoplatnosť. V časti o zaplatenie 415,18 eura, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
746,41 eura od 01. 05. 2009 do 14. 07. 2010, zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010 do 30. 08. 2010 a
úroku vo výške 0,5 % ročne zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2010 do zaplatenia návrh zamietol. Učinil
tak napriek tomu, že časť úroku z omeškania uplatnenú navrhovateľom v jeho návrhu mu tým istým
rozsudkom už prisúdil. Právoplatne priznaný 9 % úrok z omeškania zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2009
do zaplatenia totiž tvorí súčasť požadovaného 9,5 % úroku z omeškania zo sumy 746,41 eura od 01. 05.
2009 do 14. 07. 2010, zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010 do 30. 08. 2010 a zo sumy 671,25 eura od
31. 08. 2010 do zaplatenia. Znamená to potom, že pokiaľ navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania
vo výške 9,5 % zo sumy 746,41 od 01. 05. 2009 do 14. 07. 2010 a zo sumy 721,25 eura od 15. 07. 2010
do 30. 08. 2010 zamietol, hoci časť z tohto príslušenstva zároveň navrhovateľovi prisúdil, ide o zjavný
logický nesúlad a tým i o zmätočnosť zamietavého výroku rozhodnutia. Naproti tomu zase o uplatnenom
9,5 % úroku z omeškania zo sumy 671,25 eura od 31. 08. 2010 do zaplatenia súd prvého stupňa rozhodol
len čiastočne, keď navrhovateľovi priznal 9 % úrok zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2009 až do zaplatenia
a tým teda i od 31. 08. 2010 a o zvyšnej časti tohto príslušenstva nerozhodol vôbec (t. j. o 0,5 % úroku z
omeškania zo sumy 415,18 eura od 31. 08. 2010 do zaplatenia). Prvostupňový súd taktiež zamietol návrh
navrhovateľa i v časti týkajúcej sa úroku vo výške 0,5 % ročne zo sumy 256,07 eura od 01. 05. 2010 až
do zaplatenia. Zo samotného návrhu, ktorý v priebehu konania zmenený nebol, však nevyplýva, že by
sa vôbec navrhovateľ takéhoto nároku v tomto konaní domáhal. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil
len úrok z omeškania, a preto súd viazaný návrhom navrhovateľa neprípustne rozhodol o nároku, ktorý
nebol predmetom konania. Zamietajúci výrok rozsudku takto nemá svoj obsah v jeho odôvodnení, čoho
dôsledkom je jeho nezrozumiteľnosť a tým aj nepreskúmateľnosť. Naviac, odôvodnenie rozhodnutia v
tomto smere postráda dostatočné skutkové zistenia súdu, jeho úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení
dôkazov, ako i potrebné právne závery. Je tomu tak i napriek tomu, že preskúmavaný rozsudok súdu
prvého stupňa je síce obsiahly, avšak jeho dôvody sú založené predovšetkým na citácii zákonných
ustanovení a právnej teórii. Konanie súdu prvého stupňa je tak postihnuté vadou, keď tento svojím
postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
a v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa po prejednaní veci opätovne rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátane
trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.