{"guid": "183fd32b-4946-4210-8238-e63240877c65:49ad90a7-549b-43b9-a92f-fd0f00e84a46", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1", "spisova_znacka": "5CoP/52/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/52/2016 z 20. 9. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 20. septembra 2016, sp. zn. 5CoP/52/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1", "identifikacne_cislo": "3116211233", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-09-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49ad90a7-549b-43b9-a92f-fd0f00e84a46", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116211233.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého Benjamína F.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky F. F., bytom J., G. XXXX/XX a otca Ing. X. F., bytom J.,
G. XX, o návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky
maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júla 2016, č.k. 34P/98/2016-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý I. dočasne
umiestnený do zariadenia, ktoré plní úlohu odbornej diagnostiky.

2. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 12.6.2001 č.k.5Nc
1154/01-8 bolo rozhodnuté o osvojení maloletého osvojiteľmi, teda jeho súčasnými rodičmi. Maloletý I.
má v súčasnosti už 17 rokov a posledných 15 rokov býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Rodičia
majú s maloletým výchovné problémy, v roku 2014 podali na maloletého trestné oznámenie pre krádeže
šperkov, peňazí a cenností v ich domácnosti, trestné konanie bolo potom podmienečne zastavené.
Maloletý sa voči nim nevhodne správa, nerešpektuje ich, správa sa agresívne, vulgárne, stále od nich
pýta peniaze, má diagnostikovanú poruchu ADHD. Od 3.9.2014 do 18.6.2015 bol maloletý na základe
žiadosti rodičov aj na dobrovoľnom diagnostickom pobyte v Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu
v Senci, v ktorom zariadení maloletý dobre prosperoval. Od 09/2015 maloletý navštevoval SOŠ v Ivanke
pri Dunaji a býval na internáte. So Súkromným liečebno-výchovným sanatóriom v Senci bolo dohodnuté,
že v prípade opätovného výskytu problémového správania maloletého, by sa maloletý do zariadenia
vrátil a dochádzal na vyučovanie od nich. U maloletého sa v druhom polroku školského roka 2015/2016
opätovne začali vyskytovať problémy v správaní, dokonca bol aj podmienečne vylúčený zo školy a bola
mu navrhnutá znížená známka zo správania. Matka maloletého žiada súd o umiestnenie maloletého na
diagnostický pobyt, podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale napriek predchádzajúcej
dohode so Súkromným liečebno-výchovným sanatóriom v Senci však  nevykonala žiadne kroky na
realizáciu dobrovoľného diagnostického pobytu. Umiestnenie maloletého v akomkoľvek inom zariadení
odmietla, nedostatočne komunikovala aj so sociálnym kurátorom. Na spoločnom stretnutí rodičov a
maloletého s uvedeným Súkromným liečebno-výchovným sanatóriom v Senci sa maloletý vyjadril, že
súhlasí s jeho umiestnením v uvedenom zariadení a vyjadril prianie pokračovať v štúdiu.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods.1, 2 z.č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“ ), § 360 ods. 1, 2 CMP, § 367 CMP,  § 324 ods.1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods.1 CSP, § 326  ods.1, 2
CSP, § 329 ods. 2 CSP a § 37 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z..



4. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného  neodkladného opatrenia nie je dôvodné,
pretože nebola splnená podmienka bezodkladnosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu formou
navrhovaného neodkladného opatrenia. V danej veci mal súd za osvedčené, že s maloletým sú
síce výchovné problémy, ale podľa názoru súdu nie je splnená podmienka potreby bezodkladného
okamžitého zásahu súdom. Treba zdôrazniť, že odňatie dieťaťa z domáceho prostredia a jeho
umiestnenie do akéhokoľvek ústavného zariadenia je vždy veľmi silným a  citeľným zásahom do života
dieťaťa a treba ho pokladať až za krajné riešenie. Preto zo strany súdu treba vždy starostlivo zvažovať,
či výchova dieťaťa je tak vážne narušená, že je nevyhnutné jeho vyňatím z domáceho prostredia a
umiestnením dieťaťa do ústavnej starostlivosti zasiahnuť do jeho života. O to viac je to citeľnejšie, pokiaľ
ide o odovzdanie dieťaťa do ústavného zariadenia neodkladným opatrením, ktorému nepredchádza také
dôkladné dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej. Preto je v záujme maloletého dieťaťa (pokiaľ
samozrejme nejde o vec, ktorá objektívne neznesie odklad), dôsledne preskúmať odôvodnenosť tohto
krajného výchovného opatrenia. V danej veci je spisová dokumentácia ohľadom maloletého Benjamína
vedená  na úseku sociálnej kurately už od roku 2014, teda problematické správanie dieťaťa pretrváva
dlhšiu dobu. Preto podľa názoru súdu nie je teraz nevyhnutné  okamžite  a bez predchádzajúceho
dôslednejšieho dokazovania  na pojednávaní umiestniť maloletého na diagnostický pobyt súdnym
rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia. Teda nejedná sa o vec, ktorá by nezniesla odklad
do rozhodnutia o veci samej, pretože rozhodnutie o umiestnení dieťaťa na diagnostický pobyt je veľmi
silným a citeľným zásahom do života dieťaťa, o takom zásahu sa rozhoduje rozsudkom na pojednávaní
a diagnostický pobyt je časovo obmedzený najviac na 6 mesiacov.

5. Okrem toho v danej veci nie je potrebné, aby o nariadení umiestnenia maloletého na diagnostický
pobyt okamžite rozhodoval súd a neodkladným opatrením odnímal maloletého  z osobnej starostlivosti
rodičov aj proti ich vôli, tak ako to má na mysli § 37 ods.3 Zákona o rodine a súdne nariaďoval maloletému
pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, pretože  rodičom, ktorí z dôvodu výchovných
problémov s maloletým žiadajú o umiestnenie maloletého na diagnostický pobyt, nič nebráni, aby
požiadali uvedené zariadenie o dobrovoľný diagnostický pobyt. Ako vyplynulo z obsahu spisu, už v
minulosti bol maloletý v rodičmi vybratom zariadení umiestnený na dobrovoľný diagnostický pobyt aj
bez rozhodnutia súdu, v ktorom zariadení dobre prosperoval a bolo s nimi aj dohodnuté, že sa maloletý
môže do uvedeného zariadenia aj kedykoľvek vrátiť. Preto rodičia môžu opäť využiť uvedenú možnosť
a umiestniť maloletého v nimi vybratom zariadení na dobrovoľný diagnostický pobyt, tak ako to bolo v
podstate aj v minulosti dohodnuté a nemusí o tom rozhodovať súd, pretože nie je potrebné, aby súd aj
proti vôli rodičov odnímal  maloleté dieťa z ich starostlivosti.

6. Okrem toho súd zdôraznil, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie a ako vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka, uvedené Súkromné liečebno-
výchovné sanatórium v Senci by mohlo prijať maloletého až posledný augustový alebo septembrový
týždeň. Teda nie je dôvodné teraz okamžite a bezodkladne nariaďovať navrhované neodkladné
opatrenie, keďže maloletý by aj tak objektívne teraz nemohol byť prijatý do uvedeného zariadenia.

7. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloletého odovzdá do starostlivosti
odvolacím súdom vybraného zariadenia, a tým ho dočasne odníme zo starostlivosti rodičov. Uviedla, že
so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí z dôvodu podľa § 365 ods. l
písm. d) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Má za to, že ak podľa prvostupňového súdu bola potreba dôslednejšieho dokazovania, mohol tento súd
vypočuť maloleté dieťa. Treba mať na zreteli, že maloletý má v apríli 18 rokov a stane sa plnoletým,
pričom čas na jeho nápravu sa kráti, maloletý vymeškáva školu, správa sa agresívne, okráda vlastnú
rodinu. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i z dôvodu, že z pohovoru s maloletým
dieťaťom v SLVS v Senci ,,vyplynulo\", že maloletý si praje pokračovať v štúdiu, uznáva konfliktné vzťahy
s rodičmi a súhlasí s umiestnením v Senci. Ako rodičia, ktorí žijú s maloletým a poznajú ho, vedia, že
maloletý nemá záujem dobrovoľne nastúpiť do diagnostického centra, nakoľko, ak by ten záujem mal,
nepodávali by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletý na pohovore uviedol to, čo chceli
prítomní v danej situácii počuť. Maloletý je toho názoru, že rodičia nič nezmôžu a vysmieva sa tak im, ako
aj celému súdnemu systému. Taktiež dala do pozornosti, že aj ustanovený kolízny opatrovník súhlasil



s nariadením neodkladného opatrenia. Daným výchovným opatrením chceli len eliminovať nepriaznivý
vplyv na maloletého cez letné prázdniny (nevhodná partia kamarátov, túlanie sa po nociach, neustále
vyžadovanie zvýšenia vreckového) a pokračovať v nastolenej disciplíne z predchádzajúceho pobytu
v spomínanom zariadení. Okresný súd Trenčín mal mať na vedomí, že pre nich ako rodičov bolo
neskutočne ťažké podať na vlastné dieťa trestné oznámenie, taktiež ho vyňať z trvalého domáceho
prostredia a podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tieto opatrenia rodičia robili
v záujme maloletého, nie v rámci zbavenia sa zodpovednosti a starostlivosti o syna. Systém ponúka
rodičovi jedinú alternatívu, a to ,,vyrobiť\" z maloletého zlomeného asociála bez vzdelania, ktorý v apríli
skončí pod mostom, pretože bude nezamestnateľný a bez ďalšej perspektívy. Bude však ,,vyškolený\" v
činnostiach, ktoré pozná zatiaľ len okrajovo. Na základe nových vzniknutých skutočností - podmienečné
vylúčenie maloletého zo štúdia, reparát z ANJ, problémové správanie v škole aj doma počas víkendov,
to všetko zohralo úlohu pri podaní žiadosti. Všetky uvedené skutočnosti sa odohrali pred koncom šk.
roka, preto to načasovanie. V záujme chrániť maloletého pred sebou samým a spoločnosť i rodinu,
podáva túto žiadosť. Ďalej žiada pre maloletého ešte čas do plnoletosti, čas a priestor na reštart, urobiť
opravnú skúšku z ANJ, pokračovať v štúdiu pod dohľadom vyškolených pracovníkov v Spojenej škole
Ivanka pri Dunaji. Tiež poukázala na skutočnosť, že tvrdenia podľa ktorých matka odmietla umiestnenie
maloletého v akomkoľvek inom zariadení a nedostatočne komunikovala so sociálnym kurátorom sú
nepravdivé. Rodičia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba uviedli, že navrhujú,
aby maloletý bol zaradený do diagnostického programu v SLVS v Senci, nebránili sa ďalším možnostiam.
Taktiež dala do pozornosti, že o neodkladnom opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého
rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, pričom v tejto lehote súd uznesenie
aj vyhotoví, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené žiada odvolací súd o nové
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, hneď ako to bude možné, aby maloletý mohol nastúpiť
do predmetného Sanatória SLVS v Senci, do ktorého podľa jeho tvrdení nenastúpi dobrovoľne, a tak mu
bola zabezpečená ochrana, vzdelanie, psychologická poradňa a nádej k náprave.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(zák.č. 161/2015 Z.z.), ďalej len CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného
sporového poriadku (zák.č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP poriadku z
nasledovných dôvodov.

10. Podľa § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie odkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 7 dní od
doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení odkladného opatrenia
je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, vykonateľné je len, čo bolo vyhotovené. Uznesenie o
nadriadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak
je predpoklad, že by výkon rozhodnutia inak bol zmarený účastníkom, ktorý nebol prítomný pri výkone
uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

11. Podľa § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z
osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do
starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi
maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov.
12. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za
predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a
dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne,  že sa jedná o stav, kedy vec
neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby
takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného
operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.



13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky
mal. dieťaťa na  nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol maloletý Benjamín
dočasne umiestnený do zariadenia, ktoré plní úlohu odbornej diagnostiky, ako nedôvodný zamietol, a to
z dôvodu, že nebola splnená podmienka bezodkladnosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu formou
navrhovaného neodkladného opatrenia.

14. V danom prípade mal teda odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že
v predmetnej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci
mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za osvedčené, že s maloletým sú síce výchovné
problémy, ale ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je splnená podmienka potreby bezodkladného
okamžitého zásahu súdom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že odňatie dieťaťa z domáceho
prostredia a jeho umiestnenie do akéhokoľvek ústavného zariadenia je vždy veľmi silným a  citeľným
zásahom do života  dieťaťa a treba ho pokladať až za krajné riešenie. Preto zo strany súdu treba
vždy starostlivo zvažovať, či výchova dieťaťa je tak vážne narušená, že je nevyhnutné jeho vyňatím
z domáceho prostredia a umiestnením dieťaťa do ústavnej starostlivosti zasiahnuť do jeho života.
O to viac je to citeľnejšie, pokiaľ ide o odovzdanie dieťaťa do ústavného zariadenia neodkladným
opatrením, ktorému nepredchádza také dôkladné dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej. Preto
je v záujme maloletého dieťaťa (pokiaľ samozrejme nejde o vec, ktorá objektívne neznesie odklad),
dôsledne preskúmať odôvodnenosť tohto krajného výchovného opatrenia. Z obsahu spisu pritom
vyplýva, že v danej veci je spisová dokumentácia ohľadom maloletého I. vedená  na úseku sociálnej
kurately už od roku 2014, teda problematické správanie dieťaťa pretrváva dlhšiu dobu, preto ani podľa
názoru odvolacieho súdu nie je teraz nevyhnutné  okamžite  a bez predchádzajúceho dôslednejšieho
dokazovania  na pojednávaní umiestniť maloletého na diagnostický pobyt súdnym rozhodnutím o
nariadení neodkladného opatrenia. Teda nejedná sa o vec, ktorá by nezniesla odklad do rozhodnutia o
veci samej, pretože rozhodnutie o umiestnení dieťaťa na diagnostický pobyt je veľmi silným a citeľným
zásahom do života dieťaťa, o takom zásahu sa rozhoduje rozsudkom na pojednávaní a diagnostický
pobyt je časovo obmedzený najviac na 6 mesiacov.

15. Okrem toho odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci nie je potrebné, aby o nariadení umiestnenia
maloletého na diagnostický pobyt okamžite rozhodoval súd a neodkladným opatrením odnímal
maloletého  z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, tak ako to má na mysli § 37 ods. 3 Zákona o
rodine a súdne nariaďoval maloletému pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, pretože
rodičom, ktorí z dôvodu výchovných problémov s maloletým žiadajú o umiestnenie maloletého na
diagnostický pobyt, nič nebráni, aby požiadali uvedené zariadenie o dobrovoľný diagnostický pobyt.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, už v minulosti bol maloletý v rodičmi vybratom zariadení umiestnený na
dobrovoľný diagnostický pobyt aj bez rozhodnutia súdu, v ktorom zariadení dobre prosperoval a bolo
s nimi aj dohodnuté, že sa maloletý môže do uvedeného zariadenia aj kedykoľvek vrátiť. Preto rodičia
môžu opäť využiť uvedenú možnosť a umiestniť maloletého v nimi vybratom zariadení na dobrovoľný
diagnostický pobyt, tak ako to bolo v podstate aj v minulosti dohodnuté a nemusí o tom rozhodovať
súd, pretože nie je potrebné, aby súd aj proti vôli rodičov odnímal  maloleté dieťa z ich starostlivosti. Čo
sa týka námietky matky mal. uvádzanej v odvolaní, že maloletý nemá záujem dobrovoľne nastúpiť do
diagnostického centra, nakoľko, ak by ten záujem mal, nepodávali by návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd uvádza, že zákonnými zástupcami maloletého do dosiahnutia plnoletosti sú jeho
rodičia, teda súhlas maloletého na umiestnenie do zariadenie na dobrovoľný diagnostický pobyt nie je
potrebný a je len na rodičoch či tento súhlas dajú. Pokiaľ matka v odvolaní ešte namietala, že súd nevydal
rozhodnutie do 7 dní od podania návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie
bezodkladne potom ako boli prešetrené skutočnosti uvedené v návrhu cestou kolízneho opatrovníka
a doložené príslušné správy. Záverom odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Preto v konečnom dôsledku bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky zamietol. Vo
zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34P/98/2016", "guid": "e961d25a-1730-4b2d-a00e-be6ce7964e40:28651f1f-a80f-43d6-b773-f050edf6de95", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}