Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/575/2013 z 8. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2014, sp. zn. 8Co/575/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1111244106.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/575/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1111244106.1 | 2014-09-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 80 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/554fe0a9-71d5-4eee-b70b-6a2c69bde397 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111244106.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/575/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244106
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244106.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: R. S., bytom H..
O.. K., H. T., proti odporcovi: ZSE Energia a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, o určenie
nesprávnosti vyúčtovania a o zaplatenie 43,45 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, zo dňa 15. februára 2013, č.k. 12C 174/2011-109, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 15. februára 2013 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 43,45 eur a trovy konania 16,50 eur, v časti o určenie, že vyúčtovanie vykonané
odporcom pod č. 7200433664 je nesprávne, návrh zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Keď odporca na pojednávaní dňa 15.2.2013 uznal nárok navrhovateľa v časti o
zaplatenie 43,45 eur čo do dôvodu aj výšky a navrhovateľ navrhol, aby bolo rozhodnuté
vo veci na základe čiastočného uznania nároku, rozhodol o tejto časti žalobného návrhu rozsudkom
pre uznanie podľa § 153a O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
úspešnému navrhovateľovi v tejto časti priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, ako náhradu
za zaplatený súdny poplatok. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporca - ako dodávateľ
elektrickej energie, vyúčtoval navrhovateľovi - ako odberateľovi, dodávku elektrickej energie za obdobie
od 19.03.2010 do 04.10.2012. Kompenzáciou - jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov
odporcu zo dňa 02.10.2011, odporca v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka zrealizoval započítanie
vzájomných pohľadávok za dodávku elektriny, faktúry č. 7200433644 v sume - 7,19 eur a faktúry
č. 7520572701 v sume + 9,94 eur s rozdielom + 2,75 eur. Reklamáciou správnosti vyúčtovania zo dňa
05.12.2011 navrhovateľ reklamoval vyúčtovanie za obdobie od 01.01.2011 do 07.10.2011 a následné
započítanie pohľadávok a záväzkov z dôvodu, že tam nie sú započítané všetky platby, ktoré
uhradil, konkrétne platby za mesiac júl a august 2011. Odporca listom zo dňa 15.12.2011 reklamáciu
navrhovateľa neuznal, vysvetlil mu že podľa článku XI., bod 9.12. Všeobecných obchodných podmienok
má dodávateľ právo priradiť platbu odberateľa na najstaršiu neuhradenú pohľadávku odberateľa zo
zmluvy. Konštatoval, že v danom prípade sa navrhovateľ domáha určenia nesprávnosti vyúčtovania
vykonaného odporcom pod č. 7200433664 s preplatkom 7,19 eur, z dôvodu, že odporca na jeho druhej
strane uviedol nezaplatené platby - preddavky splatné dňa 31.07.2011 a 31.08.2011, čo je nesprávne,
pretože on tieto platby uhradil, ale odporca ich nesprávne započítal, pričom svoj naliehavý právny záujem
na tomto určení videl v tom, že odporca mu v tomto vyúčtovaní nesprávne uviedol nedoplatok, ktorý v
skutočnosti nemá a stále mu eviduje nedoplatok. S poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p. dospel
k záveru, že navrhovateľ nemá na predmetnej určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože
súčasne s určovacím návrhom sa domáhal zároveň aj plnenia, vydania bezdôvodného obohatenia vo



výške 43,45 eur, ako preplatku za obdobie od 19.03.2010 do 04.10.2012, ktorý odporca uznal čo do
dôvodu a výšky a ktorý zahŕňa aj obdobie namietaného nesprávneho vyúčtovania č. 7200433664 -
obdobie od 01.01.2011- 07.10.2011. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa na určenie nesprávnosti
vyúčtovania vykonaného odporcom pod č. 7200433664 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na predmetnom určovacom návrhu, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
úspešnému odporcovi v tejto časti náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo aj v tejto časti jeho návrhu vyhovené
dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Argumentoval, že odporca naďalej pokračuje v
nesprávnom spôsobe výpočtu, keď mu opäť vykazuje, že nemá vyrovnané mesiace december 2012 a
január 2013 a vedie ich ako pohľadávku, pričom tieto platby boli vyrovnané.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach
dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.1 O.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie
nesprávnosti vyúčtovania vykonaného odporcom (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich
základe následne vyvodil aj správny právny záver, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu, aj dostatočne v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212
ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V preskúmavanej veci určovacieho návrhu správne postupoval súd prvého stupňa, keď sa v prvom rade
zaoberal procesnou prípustnosťou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a zisťoval existenciu naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na určení nesprávnosti vyúčtovania dodávky elektrickej energie
vykonaného odporcom pod č. 7200433664.

V súlade s ustálenou súdnou praxou aj odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti
meritórneho prejednania určovacieho návrhu a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa.
Určovacím návrhom sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah
alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na
takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto
určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť
v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti.
Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak tu je aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý
možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie či neistota právneho postavenia navrhovateľa
znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú
prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť
ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh



je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než
toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.

Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie,
ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do
budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na určenie možno riešiť celý obsah
a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Argumentáciu, z ktorej navrhovateľ vyvodzoval naliehavý právny záujem súd prvého stupňa správne
vyhodnotil vo vzťahu k existencií naliehavého právneho záujmu, keď dospel k právnemu záveru,
že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení nesprávnosti vyúčtovania, keďže sa v
konaní zároveň domáhal plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, zahŕňajúceho aj obdobie
namietaného nesprávneho vyúčtovania.

Navyše samotné určenie nesprávnosti vyúčtovania vykonaného odporcom ku dňu 07.10.2011 by
nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi priaznivejšie právne postavenie pokiaľ ide o ďalšie vyúčtovania
vykonané odporcom v budúcnosti a nijako by neprispelo k ochrane práv navrhovateľa, ktorej sa
dovoláva v súvislosti s pokračovaním odporcu vo vykonávaní nesprávneho vyúčtovania. Je teda zrejmé,
že vyriešenie otázky nesprávnosti vyúčtovania môže mať povahu jedine predbežnej otázky v konaní o
návrhu na plnenie, čím je zásadne vylúčený naliehavý právny záujem navrhovateľa len na rozhodnutí o
tejto predbežnej otázke, vyriešenie ktorej by sa bez ďalšieho nedotklo jeho právneho postavenia.

Určovací návrh tak v danom prípade neobstojí, pretože nevytvorí pevný právny základ pre budúce
právne vzťahy medzi účastníkmi, nakoľko nie je spôsobilý zaručiť navrhovateľovi správnosť vykonávania
vyúčtovania odporcom do budúcnosti, bez prípadných ďalších sporov, a preto ním nemožno dosiahnuť
konečné vyriešenie celého obsahu a dosahu sporného právneho vzťahu.

Napokon je potrebné dodať, že žalobný návrh neobstojí ani z hľadiska jeho formulácie - určiť
nesprávnosť vyúčtovania, pretože nemá oporu v platnom znení § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko by sa ním
nedeklarovala ne/existencia právneho vzťahu či práva, čím absentuje základná formálna podmienka
prípustnosti určovacieho návrhu.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je potrebné návrh ako procesne neprípustný zamietnuť,
a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods.
1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.