Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/309/2014 z 9. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. júna 2015, sp. zn. 16Cob/309/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3512211540.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/309/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3512211540.1 | 2015-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 269 ods. 2 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/202a9356-a98c-42a5-be57-b08ee32fc8de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3512211540.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/309/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512211540 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512211540.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu ENVIDOM Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO 37 935 836, právne zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO 36 713 066, proti žalovanému N & N GROUP, spol. s r.o. so sídlom Námestie M. R. Štefánika 513/37, 907 01 Myjava, IČO 36 018 902, o zaplatenie 298,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/66/2013-84 zo dňa 26.februára 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku II., v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku V., v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6,70 eur do rúk žalobcu a vo výške 74,09 eur do rúk právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 37,54 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO 36 713 066, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 4.3.2013 č.k. 10Rob/179/2012-57, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. konanie v časti o zaplatenie sumy 298,52 eur zastavil, vo výroku IV. rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 10,80 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti rozsudku a vo výroku V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6,70 eur do rúk žalobcu a vo výške 74,09 eur do rúk právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 298,52 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania titulom splnenia povinností na základe zmluvy o kolektívnom plnení (zmluva o zabezpečení splnenia povinností účastníka kolektívneho systému) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) a § 54 b a nasl. zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, dňa 12.5.2005. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného splnenie povinnosti žalovaného týkajúcich sa spätného odberu oddeleného zberu a nakladania s elektroodpadom z domácností vyplývajúcich žalovanému zo zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v kategóriach elektrozariadení č. 1 - veľké domáce spotrebiče, č. 2 - malé domáce spotrebiče, a to predovšetkým spätný zber, oddelený zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu v zmysle článku 4. zmluvy a poskytnúť potrebnú súčinnosť v zmysle zmluvy. V zmysle článku 3. zmluvy a na základe mesačných reportov žalovaného za kalendárne mesiace 04/2011 až 12/2012, ktoré žalovaný zadával cez internetový portál, ku ktorému mal prístup len žalovaný po zadaní svojho hesla, žalobca vystavil žalovanému za služby faktúru č. FV-392/2011 zo dňa 11.8.2011 s dátumom splatnosti 25.9.2011 na sumu 46,84 eur, č. FV-394/2011 zo dňa 11.8.2011 s dátumom splatnosti 25.9.2011 na sumu 45,48 eur, č. FV-397/2011 zo dňa 11.8.2011 s dátumom splatnosti 25.9.2011 na sumu 36,12 eur, č. FV-585/2011 zo dňa 7.11.2011 s dátumom splatnosti 22.12.2011 na sumu 45,84 eur, č. FV-586/2011 zo dňa 7.11.2011 s dátumom splatnosti 22.12.2011 na sumu 24,64 eur, č. FV-587/2011 zo dňa 7.11.2011 s dátumom splatnosti 22.12.2011 na sumu 19,44 eur, č. FV-577/2011 zo dňa 31.12.2011 s dátumom splatnosti 14.2.2012 na sumu 21,84 eur, č. FV-778/2011 zo dňa 31.12.2011 s dátumom splatnosti 14.2.2012 na sumu 50 eur, č. FV-780/2011 zo dňa 31.12.2011 s dátumom splatnosti 14.2.2012 na sumu 8,32 eur. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Žalobca a jeho právny zástupca sa z neprítomnosti ospravedlnili. U žalovaného nastali účinky doručenia predvolania na pojednávanie podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Zo zmluvy o kolektívnom plnení (Zmluva o zabezpečení splnenia povinností účastníka kolektívneho systému) zo dňa 23.11.2005 súd prvého stupňa zistil, že túto zmluvu uzavreli účastníci podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. a § 54 b a nasl. zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa v čl. 2 žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného splnenie povinnosti žalovaného týkajúcich sa spätného odberu oddeleného zberu a nakladania s elektroodpadom z domácností vyplývajúcich odporcovi zo zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v kategóriach elektrozariadení č. 1 - veľké domáce spotrebiče, č. 2 - malé domáce spotrebiče, predovšetkým spätný zber, oddelený zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za to odplatu v zmysle článku 4. zmluvy a poskytnúť potrebnú súčinnosť v zmysle predmetnej zmluvy. Zmluva upravuje aj ďalšie práva a povinnosti jej účastníkov. Za poskytované služby vystavil žalobca žalovanému faktúry, tak ako uviedol v žalobe, spolu vo výške 298,52 eur. Žalovanú istinu v sume 298,52 eur zaplatil žalovaný žalobcovi v priebehu súdneho konania dňa 25.3.2013. V tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. po tom, čo podanie žalobcu zo dňa 3.2.2014 posúdil podľa obsahu podľa § 41 ods. 2 O.s.p. ako čiastočné späťvzatie žaloby. Za aplikácie § 269 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. posúdil súd prvého stupňa uzavretú zmluvu zo dňa 23.11.2005 (správne má byť 12.12.2005) ako zmluvu inominátnu (nepomenovanú). Konštatoval, že je nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi odplatu za poskytované služby dňa 25.3.2013, po splatnosti, ktorá bola dohodnutá 14 dní od doručenia faktúry (bod 4.4, resp. bod 4.5.3 zmluvy). Žalovaný splatnosť uvedenú v predmetných faktúrach, resp. splatnosť uvedenú v žalobe pri jednotlivých žalovaných sumách, nenamietal. Výšku úroku z omeškania 0,03 % denne dohodli účastníci v bode 4.7 zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi patrí uplatnený úrok z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák. odo dňa splatnosti jednotlivých uplatnených súm do zaplatenia, teda do 24.3.2013, pričom istina bola zaplatená dňa 25.3.2013 nasledovne : zo sumy 46,84 eur od 26.9.2011 do 24.3.2013 vo výške 7,67 eur, zo sumy 45,48 eur od 26.9.2011 do 24.3.2013 vo výške 7,45 eur, zo sumy 36,12 eur od 26.9.2011 do 24.3.2013 vo výške 5,91 eur, zo sumy 45,84 eur od 23.12.2011 do 24.3.2013 vo výške 6,30 eur, zo sumy 24,64 eur od 23.12.2011 do 24.3.2013 vo výške 3,38 eur, zo sumy 19,44 eur od 23.12.2011 do 24.3.2013 vo výške 2,66 eur, zo sumy 21,84 eur od 15.2.2012 do 24.3.2013 vo výške 2,64 eur, zo sumy 8,32 eur od 15.2.2012 do 24.3.2013 vo výške 1 eur, zo sumy 50 eur od 15.2.2012 do 24.3.2013 vo výške 6,06 eur, spolu vo výške 43,07 eur. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil ním vyčíslený úrok z omeškania spolu v sume 36 eur, súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 36 eur. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,80 eur rozhodol súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 3, 4, 8, 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p. (správne má byť § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.)., pričom trovy konania žalobcu pozostávajú z náhrady trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,70 eur (ktorý nebol žalobcovi vrátený) a z trov právneho zastúpenia vo výške 74,09 eur s DPH (za 2 úkony právnej služby á 23,24 eur (prevzatie veci, podanie žaloby), 2x paušál 7,63 eur). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozsudok čo do výroku II., ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a čo do výroku V., ktorým súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6,70 eur do rúk žalobcu a vo výške 74,09 eur do rúk právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že je síce pravda, že pohľadávku 298,52 eur zaplatil po splatnosti, ale žalovaný mal k tomu vážne dôvody. Úhradu sumy 298,52 eur žalovaný vykonal bez toho, aby vedel, že je proti nemu podaná žaloba, úhradu vykonal z vlastnej vôle, a do tej doby žalobca od žalovaného nežiadal zaplatenie úrokov z omeškania. Požadovanie úrokov z omeškania a náhrady trov konania považuje žalovaný za svoje zámerné poškodzovanie, za úmyselné navyšovanie pohľadávky. Žalovaný taktiež nemá vedomosť, prečo má platiť príslušenstvo právnemu zástupcovi žalobcu, keď žalobca, ktorý je v priamom vzťahu so žalovaným, o také niečo nežiadal. Podľa názoru žalovaného v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovanému nebola daná možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, fikcia doručenia nie je relevantná, nakoľko výzvu súdu žalovaný nedostal osobne. Zdôraznil, že riadne preberá poštu a preto nechápe z akých príčin mu výzva nebola doručená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. K tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že tieto so skutočnosťou, ničím nepodložené, nepreukázané a nepravdivé. Žalobca má bez akýchkoľvek pochybností nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška bola dohodnutá v zmluve o kolektívnom plnení zo dňa 23.11.2005 (správne má byť 12.12.2005) podľa čl. 4.7. tejto zmluvy. Po zaplatení dlžnej istiny, zaslal žalobca žalovanému výzvu zo dňa 30.4.2013, ktorou vyzýval žalovaného na úhradu úrokov z omeškania ako i trov konania. Žalovaný túto výzvu prevzal dňa 3.5.2013. Na ústnom pojednávaní vo veci dňa 27.8.2013 žalovaný uviedol, že zvažuje i zaplatenie úroku z omeškania a náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o uplatnení úrokov z omeškania z doručenej žaloby a z doručenej výzvy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odvolaní výslovne uznal skutočnosť úhrady peňažného záväzku až po splatnosti. V zmysle Obchodného zákonníka a zmluvy vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zároveň uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37,54 eur ako trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 23.7.2014. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutej časti čo do výroku II. a výroku V. ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalovaným namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26.2.2014 v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26.2.2014 bolo žalovanému doručované súdnou zásielkou prostredníctvom pošty na adresu T. XXX/XX, XXX XX J.. Dňa 28.1.2014 pošta vyznačila na súdnej zásielke deň jej uloženia a dňa 19.2.2014 bola zásielka bez jej doručenia žalovanému (adresátovi) vrátená súdu s vyznačením poštového doručovateľa „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Odvolací súd konštatuje, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručované na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je žalovaný ako obchodná spoločnosť zapísaný. Súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia podmienok pre uplatnenie postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. postupoval správne, keď účinky doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému posúdil podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. upravuje fikciu doručovania právnickej osobe a pre jej účinky musia byť súčasne splnené zákonné podmienky : nemožnosť doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla zapísaného v obchodnom registri a iná adresa právnickej osoby nie je súdu známa, pričom súd nemá povinnosť zisťovať inú adresu tejto osoby. Vrátením písomnosti zasielanej žalovanému dňa 19.2.2014 súdu prvého stupňa, keď tomuto súdu nebola známa v čase jej doručovania iná adresa žalovaného, nastala fikcia jej doručenia žalovanému po troch dňom od jej spätného doručenia súdu. Žalobca a jeho právny zástupca sa z neúčasti ospravedlnili, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadali a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd prvého stupňa mal splnené podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Obchodného zákonníka žalobe žalobcu vo veci samej týkajúcej sa úroku z omeškania vyhovel a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu napadnutého odvolaním uvádza tieto dôvody : V konaní bolo preukázané, že žalobca (Združenie) a žalovaný (účastník) uzavreli dňa 12.12.2005 zmluvu o kolektívnom plnení (Zmluvu o zabezpečení splnenia povinnosti účastníka kolektívneho systému) podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovanú zmluvu v písomnej forme. Zmluva obsahuje náležitosti upravujúce označenie a identifikáciu zmluvných strán, predmet zmluvy, plnenie zmluvy, odplatu a jej použitie a ďalšie náležitosti zmluvy. Uzavretím tejto zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodný záväzkový vzťah, pri úprave ktorého sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa o uzavretí inominátnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že účastníci dostatočne určito vymedzili predmet svojich záväzkov. Táto zmluva je platným právnym úkonom, ktorý spĺňa všeobecnú požiadavku určitosti aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená právna úprava je výrazom zmluvnej autonómie subjektov obchodných záväzkových vzťahov vyjadrujúcej zmluvnú voľnosť. Patrí do dispozície zmluvných strán, či pre úpravu vzájomného právneho vzťahu zvolia niektorú zo zmlúv, ktoré sú v zákone výslovne uvedené a pomenované, alebo ich vzťah podriadia zmluve, ktorá nie je v zákone výslovne pomenovaná. Pre právne vzťahy vyplývajúce z týchto nepomenovaných (inominátnych) zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy, teda to, ako sú v nej vymedzené vzájomné práva a povinnosti. Práva a povinnosti, ktoré sú dohodnuté v platne uzavretej inominátnej zmluve, sú pre účastníkov záväzné. V článku 4.7. zmluvy zmluvné strany vymedzili nárok žalobcu účtovať žalovanému úroky z omeškania vo výške 0,03 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania pre prípad, že žalovaný bude v omeškaní s platením akejkoľvek platby podľa uzavretej zmluvy. V konaní bolo preukázané, a vyplýva to aj z vyjadrenia samotného žalovaného, že žalovaný bol s platením jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú odplatu podľa článku 4.5. zmluvy, v omeškaní v období od nasledujúceho dňa po splatnosti vyúčtovaných odplát až do dňa zaplatenia týchto odplát, ktoré žalovaný realizoval v priebehu súdneho konania. Za toto obdobie uplatnil žalobca proti žalovanému podanou žalobou nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako dohodnutého úroku z omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnených žalobou, a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného úroky z omeškania zaplatiť, nemá vplyv okolnosť, že žalobca v čase zaplatenia istiny vo výške 298,52 eur dňa 25.3.2013 subjektívne nevedel o začatí súdneho konania. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu vyplýva, že vydaný platobný rozkaz spolu so žalobou, jej prílohami a s písomným poučením účastníka konania, bol žalovanému zasielaný súdom prvého stupňa na adresu jeho sídla poštou do vlastných rúk a táto písomnosť bola dňa 2.4.2013 vrátená súdu prvého stupňa s tým, že poštový doručovateľ vyznačil „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný nepochybne mal objektívnu možnosť zistenia začatia súdneho konania. Skutočnosť, že sa doručované písomnosti nedostali do aj do reálnej dispozície žalovaného, nie je zákonným dôvodom pre neplnenie peňažných povinností účastníkmi dohodnutých v uzavretej zmluve. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky z omeškania vyplýva aj z dispozitívnej úpravy podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. Za správny považuje odvolací súd aj názor súdu prvého stupňa o celkovej výške úroku z omeškania, ktorú žalobca vyčíslil v sume 36 eur. Touto sumou bol súd prvého stupňa viazaný a nemohol žalobcovi priznať viac ako žalobca uplatnil podanou žalobou. Po preskúmaní rozhodnutia v časti výroku V. o náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania správne, v správnej výšky a za použitia správneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Citované zákonné ustanovenia je vyjadrením zásady zodpovednosti za výsledok súdneho konania a miery úspechu vo veci. V danej veci mal žalobca plný úspech a preto mu patrí náhrada všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Súčasťou náhrady trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ak bol účastník v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov alebo spoločnosťou poskytujúcou právne služby prostredníctvom advokátov. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, tvrdenia a argumenty, ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal. Námietky žalovaného, ktorými odôvodnil odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom hodnotení veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie odôvodnil s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi patrí náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, po 34,86 eur podľa § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. b/ + 8,04 eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 = 42,90 eur + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,58 eur = všetko spolu vo výške 51,48 eur. Žalobca uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia celkom vo výške 37,54 eur, ktorou bol odvolací súd viazaný. Z tohto dôvodu priznal odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v ním vyčíslenej výške 37,54 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný náhradu trov odvolacieho konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu v lehote určenej podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.