Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/94/2012 z 29. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. decembra 2013, sp. zn. 3Cob/94/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7211218832.1 Krajský súd Košice | 3Cob/94/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211218832.1 | 2013-12-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 409 ods. 1 ObZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfb7dc3a-44ac-4f8b-934c-2a6f3cd8ab42 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211218832.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211218832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211218832.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Vladimír Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu T. is who I. für K. AG,
M. XX, K. XXXX, CH-XXXX, I., zastúpeného Advokátskou kanceláriou I. s.r.o., so sídlom v L., S. XX,
proti žalovanému P. young, s.r.o., so sídlom v H., T. XX, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou K. centrum s.r.o., so sídlom v G., L. 8, o zaplatenie 171,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/149/2011-65 zo dňa 5.3.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 171,45 eur.

M e n í rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
18%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 171,45 eur od 18.10.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamieta.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že účastníkom nepriznáva náhradu
trov konania.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171,45
eur s 18%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.9.2008 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 119,20 eur
na účet Advokátskej kancelárie Škamla s.r.o. so sídlom v L., S. XX, z toho trovy právneho zastúpenia
predstavujú 102,70 eur a iné trovy 16,50 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
11.7.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 171,45 eur s 18%-ným ročným úrokom z
omeškania od 5.9.2008 do zaplatenia, z titulu neuhradenia kúpnej ceny. Poukázal na vyjadrenie
žalovaného, ktorý vo svojom podaní doručeným súdu 19.10.2011 uviedol, že predmet zmluvy -
encyklopédia, mu nebola nikdy dodaná, pričom rozhodným hmotným právom na posúdenie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania má byť právo švajčiarske, nakoľko je to uvedené vo všeobecných
obchodných podmienkach žalobcu uvedených na internetovom portáli. Konštatoval prvostupňový súd,
že žalobca má sídlo vo Švajčiarsku, žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky, teda ide
o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov



Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou
uplatneného nároku žalobcu.

V nadväznosti na vyššie uvedené prvostupňový súd poukázal na článok 1 bod 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa toto nariadenie uplatní v občianskych a obchodných veciach
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci;
na článok 2 bod 1 Nariadenia, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu; na článok 5 bod 1 písm. b/ Nariadenia, v zmysle ktorého, osobu s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pri predaji tovaru je ním miesto v členskom štáte, kam
sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať; na článok 23 bod 1 Nariadenia, v zmysle ktorého, ak sa
účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo
súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s
konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy; na článok 24 Nariadenia,
v zmysle ktorého, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc
súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania, toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný
zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú právomoc podľa
článku 22. Ďalej prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky
v obvode Okresného súdu Košice II, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Pretože v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami Nariadenia je daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na
konanie v tejto veci. Prvostupňový súd citoval čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rímsky dohovor), v zmysle ktorého, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení
zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť. V nadväznosti na to uviedol, že vzhľadom k tomu, že zmluvné
strany si vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
objednávky, v bode 12, zvolili právny poriadok Slovenskej republiky, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-
právne vzťahy, platí v zmysle čl. 3, bodov 1 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok
Slovenskej republiky. K tvrdeniu žalovaného uviedol, že uvedenie všeobecných obchodných podmienok
na internetovom portáli žalobcu bez ďalšieho, nezakladá dôsledok, z ktorého by bolo možné vyvodiť
voľbu práva zmluvnými stranami pri absencii dvojstranného právneho úkonu.

Prvostupňový súd oboznámením listinných dôkazov zistil, že dňa 28.7.2008 potvrdil žalovaný (s
pôvodným obchodným menom L. I., s.r.o.) žalobcovi objednávku, na základe ktorej si žalovaný objednal
knihu T. is T. v N. republike, 5. vydanie, pri cene 5.165,00 Sk predstavujúcej cenu za 1 ks knihy v
paperbackovej väzbe, pri platbe vopred. Súčasťou objednávky boli i všeobecné obchodné podmienky
(VOP), kde v zmysle bodu 5 bolo dohodnuté, že všetky faktúry vystavené predávajúcim sú splatné do
14 kalendárnych dní po doručení faktúry objednávateľovi. V prípade omeškania platby je objednávateľ
povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 18% ročne. Podľa bodu 11 VOP, encyklopédia T. is T.
v Slovenskej republike, 5. vydanie vychádza v októbri 2008. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že dňa
21.8.2008 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. N - XXXX na dohodnutú sumu 5.165,00 Sk, so
splatnosťou 4.9.2008 a ako vyplýva z poštového podacieho hárku i doručenky doporučenej do vlastných
rúk, túto žalovanému odoslal na adresu ním uvedenú v objednávke. Žalovaný kúpnu cenu neuhradil, a
to ani po výzve právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 13.6.2011. Poukázal aj na vyjadrenie konateľa
žalovanej spoločnosti, ktorý na pojednávaní konanom dňa 5.3.2012 uviedol, že predmetnú zmluvu zrušil,
avšak dôkaz o tomto úkone nevedel označiť, ani preukázať a právny zástupca žalobcu uvedené poprel.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 409 ods. 1, § 414 ods. 2, § 447, § 340, § 365 Obchodného zákonníka
a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 uzavrel, že z vykonaného konania ,
vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, mal za preukázané, že žalovaný
nesplnil svoj záväzok a neuhradil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu, ktorú mal uhradiť ešte pred dodaním
encyklopédie, za objednanú knihu v termíne splatnosti, preto ho, v zmysle citovaných zákonných
ustanovení a zmluvných dojednaní, zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny. Zároveň súd priznal žalobcovi v
zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného



do 31.12.2008, aj vo VOP dohodnuté úroky z omeškania vo výške 18% ročne odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, a úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50
eur a trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 18,26 eur (príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní 5.3.2012), v zmysle ust. § 10 ods. 1 a § 14
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 x režijný paušál po 7,41 eur, 2 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur, v zmysle
ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo je spolu 119,20 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s výrokom ani s
odôvodnením rozsudku a zastával názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, že toto
vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Uviedol, že encyklopédia, za dodanie
ktorej žalobca požaduje zaplatiť sumu 171,45 eur, nebola žalovanému nikdy dodaná ( v objednávke
bolo uvedené - doba dodania je približne 3 týždne od doručenia objednávky predávajúcemu), k
dodaniu tovaru kupujúcemu však nikdy nedošlo. Rovnako nebol žalovanému doručený ani daňový
doklad - faktúra č. N zo dňa 21.8.2008 a žalovaný ju ani neeviduje v účtovníctve. Napriek výslovnej
žiadosti žalovaného, súd v konaní neuložil žalobcovi preukázať doručenie faktúry žalovanému. Vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré žalobca založil do spisu, ale súd ich nezaslal žalovanému
spolu s platobným rozkazom, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu a prílohami k tomuto
návrhu, je výslovne uvedené, že „vždy platí najnovšie znenie našich všeobecných obchodných
podmienok, predchádzajúce obchodné podmienky týmto strácajú platnosť.“ Opakovane poukázal na
čl. 9 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré sú prístupné na jeho internetovej stránke a
ktoré boli pripojené k odporu proti platobnému rozkazu, kde je uvedené, že aplikovateľné právo- pre
existujúce obchodné vzťahy platí výlučne švajčiarske právo. Toto ustanovenie všeobecných obchodných
podmienok žalobcu je v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 písm.a/ zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého sa kúpna zmluva spravuje právom miesta, kde je sídlo
predávajúceho v čase uzavretia zmluvy. Napriek námietke žalovaného súd dôsledne nepreskúmal
všetky hmotnoprávne aspekty tejto právnej veci a ktoré mal posudzovať podľa švajčiarskeho hmotného
práva a nevykonal dopyt na Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Ministerstvo zahraničných vecí
SR v otázke právnej pomoci, aby požiadali o súčinnosť a vyjadrenie príslušné orgány Švajčiarskej
konfederácie. S ohľadom na uvedené skutočnosti a možnú aplikáciu cudzieho práva, v odpore proti
platobnému rozkazu a vo vyjadrení vo veci samej žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu
a s týmito námietkami sa súd v rámci dokazovania nijakým spôsobom nevysporiadal. Ďalej uviedol, že
po oboznámení sa s verziou všeobecných obchodných podmienok založených v spise, ktoré súd doručil
právnemu zástupcovi žalovaného faxom, vyplýva, že zmluvné strany si dohodli miestnu príslušnosť
Okresného súdu Bratislava I (čl. 12 VOP, druhá veta). Aj keď sa žalobca odvoláva práve na toto znenie
VOP, žalobu napriek tomu podal na miestne nepríslušný súd - Okresný súd Košice II v rozpore s
dohodou zmluvných strán. Opakovane uviedol, že neuznáva v celom rozsahu žalovaný nárok, tento
považuje za nedôvodný, pričom súd prvého stupňa napriek pochybnostiam o tom, hmotným právom
ktorého štátu sa spravuje vzájomný právny vzťah žalobcu a žalovaného, aplikoval na túto vec slovenský
Obchodný zákonník a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny z dôvodu, že žalovaný vraj
nesplnil svoj záväzok a neuhradil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu v termíne splatnosti. Zdôraznil, že
žalovanému nebola doručená ani jedna zo štyroch výziev, na ktoré sa odvoláva žalobca. Doručenie
týchto výziev žalobca v súdnom konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na
peňažné plnenie za tovar, ktorý mu žalobca nikdy nedodal a ani nepreukázal možnosť alebo schopnosť
predmetný tovar dodať. Odhliadnuc od uplynutia času od uzavretia objednávky a zmeny podmienok,
ktoré nastali, nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovaný uhradil žalobcovi kúpnu cenu za tovar
podľa zmluvy, ktorú žalobca nikdy nesplnil. Žalobca počas takmer troch rokov od uzavretia objednávky
do podania žaloby na súd neprejavil vôľu predmetnú kúpnu zmluvu plniť, od žalovaného sa však
domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar. Pre žalovaného ako kupujúceho, vzhľadom na povahu tovaru
(5. vydanie encyklopédie T. F. republike z októbra 2008) ako aj s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplýva z jej obsahu a ktorý bol žalobcovi ako predávajúcemu v čase uzavretia zmluvy známy, stratila
táto zmluva akýkoľvek obchodný aj praktický význam bez poskytnutia včasného a riadneho plnenia
zo strany žalobcu. Zmluvnými stranami sú podnikatelia, žalovanému však nebola doručená faktúra
(daňový doklad), o ktorú žalobca opiera svoj nárok. Žalovaný tak bez vlastného zavinenia nevykonal
úhradu žalovanej istiny. Opakovane uviedol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia slovenského



Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, keď napriek nesplneniu záväzku žalobcu ako predávajúceho
zaviazal žalovaného ako kupujúceho k zaplateniu kúpnej ceny a tiež jej príslušenstva. Žalobcovi nič
nebránilo v tom, aby objednanú encyklopédiu dodal žalovanému a na základe uzavretej objednávky
a následne žalovanému doručovanej faktúry sa v prípade absencie úhrady zo strany žalovaného,
domáhal zaplatenia kúpnej ceny. Konanie žalobcu dokazuje podľa názoru žalovaného skutočnosť, že on
sám nemal záujem predmetnú zmluvu plniť. Zaplatením istiny pohľadávky s príslušenstvom, v zmysle
rozhodnutia súdu, by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Popieral skutočnosť, že by
mu bola niekedy doručená faktúra č. N rovnako mu nikdy nebola doručená encyklopédia, t.j. nedošlo k
splneniu záväzku žalobcu podľa kúpnej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že neuznáva žalovaný nárok
žalobcu a popiera aj žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (žalovaný sa do
žiadneho omeškania nedostal a takýto úrok s ohľadom na aplikáciu nových všeobecných obchodných
podmienok na internetovej stránke žalobcu nebol medzi predávajúcim a kupujúcim dohodnutý) a náklady
súvisiace s uplatnením, žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového ako aj trovy odvolacieho konania,
v celkovej sume 156,48 eur, ktoré zároveň špecifikoval.

V doplňujúcom podaní označenom ako „doplnenie odvolania“ uviedol, že podstatnou súčasťou záväzku
žalobcu ako vydavateľa bolo, že v danej encyklopédii mal byť uvedený životopis konateľa a spoločníka
spoločnosti žalovaného Ing. K. H.. Žalovaný predpokladá, že tento životopis v uvedenom vydaní
encyklopédie žalobcu uverejnený ani nie je, čo žiadal preskúmať. V prípade, že sa preukáže, že žalobca
v 5. vydaní encyklopédie v roku 2008 neuverejnil životopis F.. K. H., z jeho strany nebol splnený záväzok
v zmysle objednávky. V tomto prípade žalobcovi teda ani nevznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny,
ktorého sa voči žalovanému domáha v tomto súdnom konaní.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu
potvrdiť a zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 25,89 eur. Námietku žalovaného
spočívajúcu v aplikácii švajčiarskeho právneho poriadku považoval za neopodstatnenú, keďže z bodu
12 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že tieto všeobecné obchodné podmienky a kúpna
zmluva uzavretá na ich základe sa riadia právom Slovenskej republiky. V nadväznosti na to poukázal
na § 9 ods. 1 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého
si účastníci zmluvy môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné vzťahy, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon neustanovuje inak a žalobca a žalovaný sa riadne dohodli na
práve, ktorým sa bude spravovať ich vzájomný vzťah vyplývajúci z objednávky. Pokiaľ sa účastníci v
zmysle bodu 12 všeobecných obchodných podmienok dohodli aj na miestnej príslušnosti Okresného
súdu Bratislava I, uviedol, že vzhľadom na dodatočný rozpor tejto dohody so zákonom č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, nie je možné podľa tejto časti všeobecných obchodných podmienok
postupovať. Ak by teda bol žalobca návrh na Okresnom súde Bratislava I podal, bol by tento z
dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpený na Okresný súd Košice II. Pokiaľ ide o námietku nedoručenia
faktúry, uviedol, že v spise sa nachádza fotokópia poštového podacieho hárku, ktorým bola žalovanému
zasielaná faktúra na zaplatenie dohodnutej čiastky (ešte na pôvodné obchodné meno spoločnosti -
L. I.). Faktúra bola žalovanému opakovane zasielaná spolu s výzvou na zaplatenie pohľadávky a
fotokópia doručenky z tejto zásielky sa rovnako nachádza v spise. K námietke nedodania encyklopédie
uviedol, že ako z objednávky zo dňa 28.7.2008 vyplýva, žalovaný si v kolónke „objednávka kníh“
z dvoch ponúkaných spôsobov platby zvolil alternatívu v prvom stĺpci „platba vopred za podmienky
predchádzajúceho poskytnutia interview“. Voľba tohto spôsobu platby sama osebe, ako aj v spojení
s bodmi 6 a 5 všeobecných obchodných podmienok znamená, že faktúra na zaplatenie dohodnutej
ceny bude vystavená a zaslaná žalovanému po obdržaní objednávky žalobcom a žalovanému vznikne
povinnosť dohodnutú cenu uhradiť v lehote jej splatnosti, t.j. pred vydaním a dodaním encyklopédie.
Informácia o dodaní v lehote troch týždňov sa netýka encyklopédie, ale nachádza sa v kolónke
„objednávka osvedčenia“ a vzťahuje sa iba na dodanie osvedčenia v pozlátenom ráme, pričom
osvedčenie si žalovaný neobjednal. Z bodu 11 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že
encyklopédia T. republike, 5. vydanie bude vydaná v októbri 2008. Žalobca mohol v zmysle bodu 7
všeobecných obchodných podmienok zaslať žalovanému encyklopédiu aj na dobierku, nemal však
takúto povinnosť a oprávnenie zaslať encyklopédiu na dobierku nikdy nevyužil. K námietke aplikácie
všeobecných obchodných podmienok uviedol, že tieto sú neoddeliteľnou súčasťou originálu objednávky
a žalovaný ich podpísaním objednávky vzal na vedomie a vyjadril s nimi svoj súhlas. Všeobecné
obchodné podmienky boli aj priložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo všeobecných



obchodných podmienkach je uvedené, že vždy platí najnovšie znenie všeobecných obchodných
podmienok a predchádzajúce obchodné podmienky strácajú svoju platnosť. Uvedené ustanovenie
znamená, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nemôžu aplikovať staršie všeobecné obchodné
podmienky vyhotovené žalobcom, ale len najnovšie znenie všeobecných obchodných podmienok ku dňu
podpísania objednávky, t.j. v danom prípade znenie všeobecných obchodných podmienok vzťahujúcich
sa na 5. vydanie encyklopédie, ktoré sa nachádzajú na zadnej strane objednávky. Na právny vzťah,
ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným možno aplikovať iba všeobecné obchodné podmienky
nachádzajúce sa na zadnej strane objednávky, ktoré vzal žalovaný na vedomie a vyjadril s nimi svoj
súhlas. Akékoľvek iné všeobecné obchodné podmienky sú v danej veci nerelevantné. Žalobca sa voči
žalovanému nemôže domáhať žiadnych iných podmienok okrem tých, ktoré sú súčasťou objednávky.
K námietke premlčania uviedol, že faktúra na zaplatenie dlžnej sumy sa stala splatnou dňa 5.9.2008 a
návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný v júli 2011 a citujúc ust. § 397 zák.č. 513/1991 Zb. je
premlčacia doba štvorročná, ak zákon neustanovuje niečo iné. Zákon v danom prípade neustanovuje
iné, a preto nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom zo samotného odvolania a ani z predchádzajúcich
vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, v čom by malo spočívať premlčanie nároku žalobcu. K námietke
nezverejnenia životopisu žalovaného v encyklopédii uviedol, že životopis žalovaného bol v encyklopédii
zverejnený na strane 474 encyklopédie T. F. v N. republike, 5. vydanie, čo zároveň dokladoval fotokópiou
príslušnej stránky z encyklopédie, pričom zároveň uviedol, že žalovaný námietku vo vzťahu k zverejneniu
či nezverejneniu životopisu v encyklopédii uvádza prvýkrát až v podanom odvolaní. Ďalej uviedol, že
zverejnenie životopisu v encyklopédii je bezplatné a neviaže sa na objednanie si encyklopédie, či iných
služieb žalobcu. Zverejnenie životopisu v encyklopédii nie je predmetom objednávky, nie je samostatne
spoplatnené a nie je ani predmetom tohto sporu. Rovnako nie je účelom objednávky, predmetom
objednávky je 1 ks encyklopédie T. v Slovenskej republike, 5. vydanie paperback. Záverom uviedol, že
žalobca vystavil a zaslal žalovanému faktúru na zaplatenie dlžnej sumy, vyhotovil pre neho v zmysle
objednávky encyklopédiu, ktorú je pripravený doručiť ihneď po jej vyhotovení. Žalovaný si povinnosti
plynúce z objednávky však nesplnil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a vychádzajúc zo zásady, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie čo do výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 171,45 eur nie je dôvodné a dôvodné je len v časti priznanej splatnosti
príslušenstva pohľadávky a náhrady trov konania.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 171,45 eur, vrátane jeho odôvodnenia, s ktorým sa
stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného,
odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa podrobne rozobral otázku príslušnosti a právomoci súdov SR, i otázku rozhodného
práva, ktoré na základe dohody zmluvných strán je potrebné na tento prípad aplikovať. Zmluvné strany
uzatvorili platnú kúpnu zmluvu na základe objednávky žalovaného (jej platnosť potvrdili podpisom
a nespochybňovali), a preto súd prvého stupňa správne vychádzal aj zo všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, a to bodu 12, podľa ktorého tieto všeobecné obchodné
podmienky a kúpna zmluva uzatvorená na jej základe sa riadia právom Slovenskej republiky, na základe
dohody zmluvných strán.

Pokiaľ žalovaný namietal, že účastníci zmluvného vzťahu dohodli aj miestnu príslušnosť Okresného
súdu Bratislava I, odvolací súd dodáva, že zo zákonnej úpravy - z Občianskeho súdneho poriadku, ako
procesno-právneho predpisu vyplýva miestna príslušnosť toho ktorého súdu, a preto žalobca správne
uplatnil svoj nárok na Okresnom súde Košice II, ako na všeobecnom súde žalovaného podľa sídla
žalovaného.



Ani tvrdenie odvolateľa o použiteľnosti všeobecných obchodných podmienok, ktorých prístupnosť je
na internetovej stránke žalobcu, je nedôvodné a právne bezvýznamné, pretože na právny vzťah,
ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným, možno aplikovať iba všeobecné obchodné podmienky
vzťahujúce sa na ich konkrétny vzťah t.j. na 5. vydanie encyklopédie, ktoré sa nachádzajú na zadnej
strane objednávky t.j., ktoré sú jej súčasťou a ktoré účastníci zmluvného vzťahu zobrali na vedomie,
súhlasili s nimi a ktoré podpísali. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nemôžu aplikovať
staršie všeobecné obchodné podmienky vyhotovené žalobcom, ale len najnovšie znenie všeobecných
obchodných podmienok ku dňu podpísania objednávky, čo je zároveň aj odpoveďou na námietku
odvolateľa, keď poukázal na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedené,
že vždy platí najnovšie znenie všeobecných obchodných podmienok a predchádzajúce obchodné
podmienky strácajú svoju platnosť a ktorá námietka je zo strany odvolacieho súdu považovaná taktiež
za nedôvodnú.

Pokiaľ žalovaný namietal, že mu nebola nikdy doručená encyklopédia T., teda že nedošlo k splnenie
záväzku žalobcu podľa kúpnej zmluvy a že mu nebola doručená ani faktúra č. SK2008-5262 na
dohodnutú sumu 5.165,00 Sk, z dôvodu ktorého namietal aj príslušenstvo pohľadávky - úrok z
omeškania, odvolací súd dodáva, že nedoručenie encyklopédie nebolo medzi účastníkmi sporné.
Vychádzajúc z objednávky žalovaného (s pôvodným obchodným názvom L. I.) dňa 28.7.2008 potvrdil
žalovaný objednávku encyklopédie T. v Slovenskej republike, 5. vydanie pri cene 5.165,00 Sk,
predstavujúcej cenu za jeden kus knihy v paperbackovej väzbe, pri platbe vopred t.j. išlo „o zvláštnu
cenu pri predplatení a platby vopred za podmienky predchádzajúceho interview“, čo znamená, že
doručenie encyklopédie bolo viazané na platbu vopred, ktorú mal žalovaný uhradiť podľa všeobecných
obchodných podmienok do 14 kalendárnych dní po doručení faktúry vystavenej žalobcom po obdržaní
objednávky. Teda až doručením faktúry žalovanému a uplynutím dohodnutej doby mala nastať splatnosť
záväzku žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu. Preto odvolací súd túto námietku odvolateľa nepovažuje
za dôvodnú, vrátane jeho tvrdenia o povinnosti dodať encyklopédiu v lehote troch týždňov, pretože táto
informácia sa netýka encyklopédie, ale vzťahovala sa na dodanie iba osvedčenia v pozlátenom ráme
uvedenej v kolónke „objednávka osvedčenia“, ktoré si však žalovaný neobjednal.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne uzavrel,
že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá kúpna zmluva, na základe písomnej objednávky a
správne uzavrel, vychádzajúc z predloženej faktúry, že žalobca dňa 21.8.2008 vystavil žalovanému
faktúru č. N na dohodnutú sumu 5.165,00 Sk, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi ešte pred dodaním
encyklopédie. Správne tiež konštatoval, že žalovaný faktúru neuhradil doposiaľ, je však tiež potrebné
zdôrazniť, že žalovaný doručenie faktúry rozporoval.

Preto pre posúdenie splatnosti záväzku žalovaného bolo potrebné tiež zistiť, či žalobca v zmysle
všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou objednávky, doručil žalovanému vystavenú
faktúru, pretože až doručením faktúry a uplynutím lehoty na jej zaplatenie t.j. 14 kalendárnych dní od
doručenia, mohla nastať splatnosť záväzku žalovaného a v nadväznosti na to, v dôsledku nesplnenia
peňažného záväzku aj omeškanie.

Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval splatnosť vystavenej faktúry dňa 4.9.2008 (teda osvojil si tvrdenie
žalobcu) a v nadväznosti na to uviedol, že z poštového podacieho hárku i z doručenky doporučenej do
vlastných rúk vyplýva, že túto žalovanému odoslal na adresu ním uvedenú v objednávke a žalovaný
kúpnu cenu neuhradil a to ani po výzve právneho zástupcu žalobcu listom zo dňa 13.6.2011, odvolací sa
s týmto záverom prvostupňového súdu nestotožňuje. Z poštového podacieho hárku v spise na čl. 28, totiž
vôbec nevyplýva, kedy mala byť faktúra a to formou doporučenej zásielky do vlastných rúk žalovanému
doručovaná a k tomuto poštovému podaciemu hárku nie je ani pripojená doručenka, na ktorú sa odvoláva
žalobca a na ktorú poukazuje aj prvostupňový súd. Ani písomná výzva právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 13.6.2011, ktorou žalobca cestou zvoleného právneho zástupcu vyzval žalovaného k úhrade kúpnej
ceny a ktorá sa nachádza v spise na čl. 6, žalovanému nebola doručená, čo vyplýva z fotokópie poštovej
zásielky pripojenej v spise na čl. 29, ktorá sa vrátila právnemu zástupcovi žalobcu ako nedoručená dňa
6.7.2011. V spise sa iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenie žalobcu o doručení vystavenej
faktúry zo dňa 21.8.2008, prípadne iné písomné výzvy na úhradu dlžnej sumy nenachádzajú.



V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani žalovaným vznesenú
námietku premlčania, ktorú vzniesol len z opatrnosti a ktorú bližšie nešpecifikoval a to vzhľadom aj na
dátum uplatnenia nároku žalobou dňa 11.7.2011.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že pre žalovaného ako kupujúceho vzhľadom na povahu
tovaru, ako aj s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu a ktorý bol žalobcovi ako
predávajúcemu v čase uzavretia zmluvy známy, stratila táto zmluva akýkoľvek obchodný aj praktický
význam bez poskytnutia včasného a riadneho plnenia zo strany žalobcu, odvolací súd len dodáva, že
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vznikla platná kúpna zmluva na základe objednávky žalovaného
a doposiaľ z vyššie uvedených dôvodov, ktoré žalovaný uvádza, nebol zo strany žalovaného učinený
procesný úkon, ktorým by žalovaný od uvedenej zmluvy odstúpil.

Odvolací súd vychádzajúc z takto zisteného skutkového a právneho stavu zastáva názor, a to aj
vzhľadom na dohodnutý spôsob platenia kúpnej ceny, ktorej úhrad zo strany žalovaného je podmienkou
na dodanie predmetu kúpy žalobcom, že pokiaľ žalobca na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy
v zmysle objednávky žalovaného vystavil dňa 21.8.2008 faktúru na dohodnutú kúpnu cenu v súlade
so všeobecnými obchodnými podmienkami, t.j. po obdržaní objednávky, pričom je nesporné, že tento
zmluvný vzťah účastníkov doposiaľ trvá (nezanikol vzájomným plnením a ani doposiaľ nedošlo zo strany
účastníkov k odstúpeniu od zmluvy), že uplatnenie tohto peňažného nároku žalobou a doručením žaloby
žalovanému, vrátane príloh (kedy sa už žalovaný dozvedel o vystavenej faktúre) nastala splatnosť
pohľadávky v zmysle vystavenej faktúry a to uplynutím 14-tich kalendárnych dní od doručenia žaloby
žalovanému (bod 5 VOP), t.j. dňom 17.10.2011, keďže platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanému
doručený 3.10.2011.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p., teda potvrdil rozsudok vo
výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 171,45 eur ako vecne správny. Zároveň
rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal 18%-ný
úrok z omeškania zo sumy 171,45 eur odo dňa 18.10.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného o trovách konania na súde prvého stupňa
dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre to, aby súd žalobcovi v tomto konaní podľa § 150
O.s.p. nepriznal náhradu trov konania. Tieto podmienky spočívajú v dôvodoch hodných osobitného
zreteľa v prejednávanej veci a to, že žalobca počas takmer troch rokov od uzavretia objednávky
žalovaného vôbec nekontaktoval, napriek vystavenej faktúre, túto žalovanému nedoručoval napriek
tomu, že uvedená encyklopédia T. republike, 5. vydanie vyšla v októbri 2008 (čo žalovaný dokladoval
aj predložením fotokópie stránky príslušnej encyklopédie, z ktorej vyplýva, že došlo aj k zverejneniu
životopisu konateľa žalovanej spoločnosti), túto žalovanému od jej vydania nedoručoval aj keď v
zmysle bodu 7 všeobecných obchodných podmienok mohol žalobca zaslať žalovanému encyklopédiu
aj na dobierku. Toto oprávnenie (aj keď nešlo o povinnosť zaslať encyklopédiu na dobierku) nikdy
nevyužil. Vzhľadom na povahu tovaru, ako aj s prihliadnutím na účel zmluvy, je potrebné dať za pravdu
žalovanému, že doručovanie encyklopédie po toľkých rokoch stráca svoj obchodný ako aj praktický
význam tak, ako to uviedol sám žalovaný.

Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách
konania tak, že účastníkom podľa § 150 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca, ani žalovaný neboli v
odvolacom konaní plne úspešní.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.