Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoE/17/2016 z 25. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. mája 2016, sp. zn. 14CoE/17/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8815203739.1 Krajský súd Prešov | 14CoE/17/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8815203739.1 | 2016-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d12a7d2b-2b68-4aeb-bb17-a89fb460da2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8815203739.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203739
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203739.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, vedenej súdnym
exekútorom F.. R. Z., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom C. XX, M., pod sp. zn. O. XXXX/XX, o
vymoženie 99,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 3Er/363/2015-12 zo dňa 30.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému
vymoženia sumy 99,- eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. zo dňa
30.10.2014 sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2014 a vykonateľnosť dňa
11.12.2014. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
28.8.2012 č. XXXXXXXXX. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa
28.8.2012 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 28.8.2012. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj
zmluva o úvere. Exekučný súd preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne
v rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.8.2012 a konštatoval, že z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy
(vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických
osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí
pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Na základe uvedeného mal za
to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu iba osobných
údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za
individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa
súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme vyhlásenia dlžníka, z ktorého vyplýva, že
bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva však
neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na
rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností
možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže
byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značenú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný



právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom. Preto žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na
zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002
Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa má obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000
uverejnený pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je
však konaním dvojinštančným a postupom súdu v
napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie
veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa
riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Podľa jeho názoru konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poukazuje na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého
je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci
teda konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je
možné vyhovieť.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcimi Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, a preto je v spojení s ustanovením
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.



Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
zo dňa 13.11.2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere zo dňa 28.8.2012 podpísaná medzi oprávneným a povinným je
zmluvou spotrebiteľskou.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzatvorená formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine, k tomu odvolací súd poznamenáva, že
rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva sú spísané na predpísanom tlačive,
ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012).
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej
zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje
rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj na za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách.
Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

V preskúmavanej veci si zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.8.2012 dohodli
alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného
(nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu
so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (Č.) viac ako XXX km, a tým
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie
pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský
súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie



rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, no predovšetkým neprípustnosť riadneho
opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť
finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou
formou zrejmou potrebou, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda
zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Exekučný súd môže zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť, ak
dospeje k záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi
a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.