{"guid": "1827b3b3-0576-408a-8d64-e7978c66f3f6:34cb17f9-69fc-486d-b268-5200c616bcb1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1", "spisova_znacka": "9Co/356/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/356/2015 z 12. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. októbra 2016, sp. zn. 9Co/356/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1", "identifikacne_cislo": "1314209267", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2016-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34cb17f9-69fc-486d-b268-5200c616bcb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/356/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314209267
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314209267.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Š. A., G. G., K.
XX, proti žalovanému: Novbyt, s.r.o., bytom Bratislava, Hálkova 11, IČO : 31369332, zastúpená JUDr.
Milošom Barbušom, advokátom, Bratislava, Štúrova 13, o zaplatenie 509,46 € a vrátenie finančných
prostriedkov do fondu opráv, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
27. 1. 2015 č.k. 11C/121/2014 - 48 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 16. 6. 2015 č.k. 11C/121/2014 - 65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie       p o t v r d z u j e.
Napadnuté   uznesenie  súdu   prvej   inštancie   zo   dňa  16. 6. 2015  č.k.  11C/121/2014 - 65     z m e
ň u j e     tak, že žalobca  je      p o v i n n ý       zaplatiť súdny poplatok za rozšírenie návrhu v sume 43
€  a súdny poplatok za odvolanie v sume  73,50 €  v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému      p r i z n á v a     právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu  100 %.

o d ô v o d n e n i e :

/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 509,46 €, titulom nevrátených preplatkov z ročného vyúčtovania mesačných
preddavkov za roky 2006, 2007 a 2008.  Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby vrátil
finančné prostriedky odčerpané na trovy zástupcu v súdnom konaní  vedenom na Okresnom súde
Bratislava III  pod sp. zn. 19C/95/2003  vo výške 859,70 € a sumu 221,30 € použitých na úhradu trov
štátu.
2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiť mu sumu 509,46 € z titulu nevyplatených preplatkov za roky 2006, 2007 a 2008. Žalovaný
voči tomuto nároku vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako opodstatnenú.
Žalobca tvrdil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/95/2003 boli neprávom započítané jeho preddavky;
avšak v označenom konaní súd rozhodoval o zaplatení nedoplatku žalobcu za rok 2002 a časť roku
2003. V uvedenom konaní neboli riešené ani zálohové platby, ani nedoplatky či preplatky za roky 2006,
2007 a 2008.  Žalobu na vrátenie preplatkov za roky 2006, 2007 a 2008 podal žalobca na súde dňa 17.
4. 2014, z čoho je zrejmé, že ním uplatnené právo na vrátenie preplatkov za tieto roky je premlčané, s
poukazom na ust. § 100, § 101 Obč. zák. vzhľadom na záver o premlčaní práva na vrátenie preplatkov
sa súd prvej inštancie už ďalej nezaoberal jeho  dôvodnosťou.
3/ V prípade žaloby žalobcu v časti o  uloženie povinnosti žalovanému vrátiť do fondu opráv finančné
prostriedky použité na úhradu trov právneho zastúpenia a trov štátu v konaní vedenom pod sp.
zn. 19C/95/2003, túto vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstatnenú.  Žalobca je jedným z
viacerých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a svojich práv sa môže domáhať
prostredníctvom rozhodovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde môže vznášať aj



prípadné sťažnosti na spôsob hospodárenia s fondom opráv.  Aktívne legitimovaným na podanie takejto
žaloby by nebol len samotný žalobca, ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Žalobca sám nemá mandát na to, aby sa domáhal vrátenia  uvedených finančných prostriedkov do fondu
opráv. Navyše  v konaní nebolo preukázané, že by tieto prostriedky boli vyplatené neoprávnene ( § 10
ods. 1, 2, 3, 3 zákona č. 182/1993 Z.z. ).
4/ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1, 2 O.s.p. ( účinného do  30. 6. 2016 ).  V konaní úspešný žalovaný si v zákonnej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy právneho zastúpenia v konaní nevyčíslil a zo spisu
iné trovy žalovaného nevyplynuli. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v
otázke vznesenej námietky premlčania jeho uplatneného práva. Poukazoval na to, že súdne konanie
vo veci sp. zn. 19C/95/2003 skončilo dňa  18. 4. 2012, pričom on žalobu v tejto veci podal na súde
dňa 17. 4. 2014, čo je menej ako dva roky. On nemohol uplatňovať vrátenie preplatkov za roky 2006
až 2008 počas konania vedeného pod sp. zn. 19C/95/2003, nakoľko konanie v tom čase ešte nebolo
ukončené. Žalovaný trval aj na dôvodnosti jeho žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanému vrátiť
do fondu opráv prostriedky čerpané na úhradu trov právneho zastúpenia v sume 719 €, vyplatené na
základe rozsudku v súdnom konaní sp. zn. 19C/95/2003. Uvedené konanie viedol s právnickou osobou
Novbyt, s.r.o. vo svojom mene, a preto mal aj trovy zaplatiť za seba a nie z Fondu opráv spoluvlastníkov,
nakoľko ide o sumu prevyšujúcu trestnoprávnu zodpovednosť, oprávňuje ho to ako domového dôverníka
( zástupcu vlastníkov ) podávať návrh na súd.
6/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len CSP / ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu  nie je dôvodné.
9/ Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP. Prvostupňový súd
správne dospel k záveru, že právo žalobcu na vrátenie preplatkov za roky 2006, 2007 a 2008, uplatnené
žalobou podanou na súde až dňa  17. 4. 2014 je premlčané, nakoľko nebolo uplatnené vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe ( § 100, § 101 Obč. zák. ). V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 19C/95/2003 sa riešil  nedoplatok žalobcu za rok 2002 a časť roku 2003, predmetom konania
neboli preplatky žalobcu vzniknuté z vyúčtovania nákladov za roky 2006 až 2008. Keďže žalovaný v
konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného práva, súd prvej inštancie  na vznesenú námietku
musel prihliadať a uplatnené právo ako premlčané nemohol žalobcovi priznať.  Rovnako je správny
právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca ako jeden z viacerých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na Pluhovej ul. 75 - 77 v Bratislave nie je vecne aktívne legitimovaný podať
sám žalobu na vrátenie peňažného plnenia do Fondu opráv predmetného bytového domu;  takéto
oprávnenie mu neprislúcha  ani ako zástupcovi  vlastníkov ( domovému dôverníkovi ). Aktívne vecne
legitimovaní na podanie takejto žaloby by boli len všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom
bytovom dome;  takéto právo - týkajúce sa hospodárenia s finančnými prostriedkami vo fonde -  si
nemôže žalobca „uzurpovať“ sám ( § 10 zák.č. 182/1993 Z.z. ). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
aj patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2, CSP ); odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v
plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
10/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, včítane vecne správneho výroku o trovách konania ( § 387 ods. 1, 2 CSP ).
11/ Napadnutým uznesením zo dňa  16. 6. 2015  č.k. 11C/121/2014 - 65 súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od jeho doručenia súdny doplatok za rozšírenie návrhu vo
výške 99,50 € a tiež súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 130 €, spolu titulom súdnych
poplatkov sumu 229,50 €, s poukazom na pol. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy
zákona č. 71/1002 Zb. o súdnych poplatkoch.
12/ Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zmeny. Namietal, že súd prvej inštancie vyrubil výšku súdnych poplatkov nesprávne.
Poukazoval na to, že súdny doplatok vo výške 99,50 € mu bol nesprávne stanovený za rozšírenie



žalobného návrhu, nakoľko nejde o predmet konania, ktorý by nebolo možné oceniť peniazmi. Vymáhaná
suma za trovy konania je známa - 719 €, z čoho súdny doplatok  predstavuje čiastku 43,14 €. Nesprávne
bol vyrubený aj súdny poplatok  130 €  za ním podané odvolanie. On sa odvolával čo do sumy 509,46 €  +
719 €, t.j. výška poplatku predstavuje 30,50 € +  43.14 €, spolu 73,64 €. Potom úhrnom jeho poplatková
povinnosť činí 116,78 € ( 43,14 €  +  73,64 € ) namiesto nesprávnej sumy 229,50 €.
13/ Odvolací súd preskúmal  vec v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §
470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je nutné priznať úspech.
14/ V danom prípade súdny doplatok za rozšírenie žalobného návrhu bolo nutné odvíjať od skutočnosti,
že predmet konania je oceniteľný peniazmi , keďže predstavuje sumu 719 € v zmysle doplnenej žaloby
zo dňa  16. 1. 2015 ), z ktorej  6 % podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje
súdny doplatok vo výške 43 € ( súdny doplatok sa zaokrúhľuje podľa § 7 ods. 11 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. ). V prípade súdneho poplatku za odvolanie tento bolo potrebné vyrubiť z predmetu
odvolacieho konania  509,46 €  +  719 €, t.j. spolu 1.228,46 €. Základ poplatku za podľa § 7 ods. 11 zák.
č. 71/1992 Zb. zaokrúhľuje na celé eurá nadol, t.j. na sumu 1.228 €, z čoho potom 6 % ( položka 1 písm.
a/ Sadzobníka ) predstavuje  73,68 €, po zaokrúhlení v zmysle § 7 ods. 11 písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb.
je výška súdneho poplatku za odvolanie v prejednávanej právnej veci 73,50 €.  Poplatková povinnosť
žalobcu úhrnom ( doplatok za rozšírenie žalobného návrhu +  súdny poplatok za podané odvolanie ) tak
predstavuje sumu 116,50 € ( 43 €  +  73,50 € ).
15/ Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku ( § 388 CSP ).
16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný
úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/121/2014", "guid": "b2b920f6-f44f-44ae-8c0d-98e7ba68e6d0:ea149097-491b-4544-b0c3-6287ea5871ec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "34e629d3-b2f5-459a-86b3-ece91216ac40:5786001c-8aae-4ef3-8e0c-c63da9981134", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713208397.1", "spisova_znacka": "1Cdo/137/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/137/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713208397.1"}]}