Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/40/2018 z 5. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. júna 2019, sp. zn. 12Co/40/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8717210173.1 Krajský súd Prešov | 12Co/40/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8717210173.1 | 2019-06-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/910b3988-bb94-4734-a317-87d1a1e2eb9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717210173.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717210173.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu A. s.r.o., so sídlom V. XXC, XXX
XX J., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou HRONČEK & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanej M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X.-U. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 248,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 7Csp/212/2017-47 zo dňa 16. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku II. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa 3.1.2018, a to v splátkach po 30 eur mesačne, ktoré je povinná platiť každého 20. dňa toho
ktorého mesiaca s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky stáva sa splatný celý dlh.

II. Trovy konania súd stranám nepriznáva.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 232
ods. 4, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2017, ktorá bola doručená dňa 13.11.2017
domáhal voči žalovanej vydania rozsudku, ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 248,- Eur aj s
príslušenstvom. Okresný súd Prešov platobným rozkazom zo dňa 29.11.2017 uložil žalovanej povinnosť
uhradiť žalobcovi žalovanú sumu aj s prísl., ako aj uhradiť trovy konania. Žalovaná v podanom odpore
namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v zmluve,
predovšetkým spočívajúce v ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 844,79%. Okresný súd
Poprad uznesením zo dňa 16.02.2018 zrušil platobný rozkaz. Na pojednávaní konanom dňa 16.07.2018
žalovaná uviedla, že trvá na tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a za takejto
situácie je úver bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že je pravdou, že na základe úveru prevzala od
žalobcu sumu 350,- Eur, zaplatila 200,- Eur, a teda by mala zaplatiť ešte 150,- Eur. Uviedla, že jej
finančná situácia je veľmi zlá, je rozvedená, pracuje vo Z. na pozícii žeriavničky, pracuje XX hodín
denne, musí platiť byt, náklady spojené s bývaním, stará sa o dve deti, z ktorých jedno je už samostatne
zárobkovo činné. Požiadala súd, aby jej umožnil splatiť dlh v splátkach.



4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na žiadosť žalovanej bola zo strany žalobcu poskytnutá pôžička
vo výške 350,- Eur prevodom na jej účet, a to na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX, a
to dňa XX.XX.XXXX. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že splatnosť bola dohodnutá na lehotu 15 dní v
súlade so zmluvnými podmienkami žalobcu. Zo zmluvy o pôžičke nie je možné zistiť, ani zo zmluvných
podmienok, kedy mala žalovaná pôžičku vrátiť. Pokiaľ súd akceptuje tvrdenie žalobcu a nemá dôvod ho
neakceptovať, tak zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 20.06.2016 so splatnosťou v lehote 15 dní.
Iné relevantné skutočnosti žalobca neuviedol a nepredložil k nim ani relevantné doklady. Pokiaľ teda
žalovaná doposiaľ uhradila sumu 200,- Eur, ostáva jej uhradiť ešte 150,- Eur a za situácie, že nie je
možné zo zmluvy dospieť k žiadnemu záveru ohľadom doby plnenia, podmienok plnenia, súd potom
dospel k záveru, že zmluva je neplatná a žalovaná je povinná vrátiť sumu 150,- Eur, ktorá jej bola podľa
tvrdenia žalobcu poskytnutá dňa 20.06.2016 vo výške 350,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu
žalovanej rozhodol súd o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 30,- Eur mesačne. Súd zistil,
že žalovaná je v zlej finančnej situácii, má dve deti, je rozvedená. Pracuje vo Z. ako žeriavnička, so
zárobkom 700,- Eur mesačne za XX hodín práce denne, preto súd rozhodol o možnosti splatiť dlh v
splátkach ako je to uvedené vo výroku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní, súd trovy konania
stranám nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“). Namietal, že na základe vyjadrení žalovanej, že uhradila celkovo 200,- Eur súd dospel k záveru,
že žalovanej ostáva uhradiť na vyrovnanie dlhu 150,- Eur. Uviedol, že neeviduje iné úhrady, okrem tých,
ktoré boli priložené k Návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.11.2017. Mal za to, že žalovaná
vykonala v celom rozsahu štyri čiastočné úhrady svojho dlhu, a to čiastočnú úhradu zo dňa 08.12.2016
vo výške 42,- Eur, čiastočnú úhradu zo dňa 11.01.2017 vo výške 20,- Eur, čiastočnú úhradu zo dňa
10.02.2017 vo výške 20,- Eur a čiastočnú úhradu zo dňa 09.03.2017 vo výške 20,- Eur. Celkovo žalovaná
uhradila spolu 102,- Eur, teda na základe uvedeného žalovanej ostávalo uhradiť rozdiel sumy poskytnutej
pôžičky a čiastočných úhrad, teda 248,- Eur. Podľa vyjadrenia súdu, ak by akceptoval vyjadrenie žalobcu
o lehote splatnosti 15 dní s uvedením, že ho nemá prečo akceptovať, nevidí dôvod, pre ktorý by mal mať
len čiastočný úspech vo veci, čo má predstavovať dôvod nepriznania trov stranám konania. Nestotožnil
sa s názorom súdu o neplatnosti zmluvy a následnom uložení povinnosti žalovanej na zaplatenie 150,-
Eur. Mal za to, že zmluva je platná v celom rozsahu a bola uzatvorená v súlade s všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ak by zmluva bola neplatná, z akého titulu by bola žalovaná povinná za zaplatenie
predmetnej sumy. Ďalej sa nestotožnil s názorom súdu v tej časti výroku rozhodnutia, ktoré upravuje
datovanie zákonného úroku z omeškania. Mal za to, že lehota splatnosti bola dňa 04.07.2015, a v zmysle
znenia výroku Návrhu na vydanie platobného rozkazu sa zákonné úroky z omeškania mali rátať od
05.07.2016. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke, ktorá bola uzatvorení medzi žalobcom a žalovanou,
bola uzatvorená na diaľku, a to na základe predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o peňažnú pôžičku,
podanej v elektronickej forme, prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke spoločnosti alebo
prostredníctvom sms správy. Mal za to, že určená dlžná suma, ktorú má žalovaná uhrádzať, nie je určená
správne, a to z dôvodu nesprávne vykonaného dokazovania súdu. Uviedol, že žalovaná nepredložila
písomný dôkaz, ktorým by preukázala, že doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 200,- Eur. Mal za to, že jeho
nárok bol dostatočne preukázaný už pôvodným návrhom a jeho prílohami. Vzhľadom na všetky uvedené
dôvody mal za to, že jeho odvolanie je dôvodné, a že bolo jednoznačne preukázané, že žalovanej
poskytol reálne sumu 350,- Eur a žalovaná mala len čiastočné úhrady v celkovej výške 102,- Eur.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe
žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania aj náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.



9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom
vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana
sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Z
obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd
prvej inštancie pri zisťovaní celkovej sumy, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi ešte uhradiť, vychádzal
len z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní, bez toho, aby mal takéto tvrdenie žalovanej preukázane
relevantným spôsobom.

11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd
má za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval na
predmetný prípad zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože z obsahu spisu vyplýva, že zmluva
bola medzi sporovými stranami uzatvorená na diaľku a preto nesprávne aplikoval na predmetný prípad
len ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi sporovými stranami ako vzťah
spotrebiteľský a správne sa zaoberal zisťovaním, či zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými
stranami spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, avšak v odôvodnení rozhodnutia bližšie
nešpecifikoval v dôsledku absencie ktorých konkrétnych náležitostí požadovaných zákonom č. 258/2007
Z. z. považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Naviac, odvolací súd uvádza, že v predmetnom
prípade bola zmluva uzatvorená na diaľku, preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č.
102/2014 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a spotrebiteľskú zmluvu posúdiť aj z hľadiska
ustanovení tohto zákona, čo však súd prvej inštancie opomenul.

13. Vo vzťahu k zisteniu celkovej uhradenej sumy zo strany žalovanej, súd prvej inštancie sa len
nekriticky stotožnil s tvrdením žalovanej na pojednávaní konanom dňa 16.07.2018, na ktorom uviedla,
že doposiaľ z poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi sumu 200,- Eur, teda by mu mala ešte zaplatiť
sumu 150,- Eur. Uvedené tvrdenie žalovaná nepodložila žiadnymi dôkazmi, preukazujúcimi pravdivosť
jej tvrdení a teda odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho mal súd prvej inštancie za dostatočne
preukázanú pravdivosť jej tvrdenia o splatení jej dlhu vo výške ňou uvedenou. Žalobca už pri podaní
žaloby predložil súdu prvej inštancie potvrdenia o čiastočných úhradách žalovanej (spolu v sume 102,-



Eur), na čo poukázal aj v podanom odvolaní, teda z ním predložených listinných dôkazov (č.l. 16 - 19) je
nepochybné, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu vo výške 102,- Eur. Vzhľadom na uvedené dôkazné
bremeno preto spočívalo na žalovanej, aby preukázala, že žalobcovi uhradila viac ako bolo tvrdené a
preukázané z jeho strany.

14. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a III. a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - špecifikovať absenciu údajov, ktoré mali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, posúdiť uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu aj z pohľadu ustanovení zákona č.
102/2014 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vo vzťahu k výške uhradenej sumy zo strany
žalovanej bude potrebné, aby žalovaná preukázala svoje tvrdenie o úhrade sumy vo výške 200,- Eur
žalobcovi z titulu vrátenia peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru. Následne na základe výsledku
o unesení alebo neunesení dôkazného bremena žalovanou opätovne rozhodnúť o výške sumy, ktorú je
povinná vrátiť žalobcovi z titulu poskytnutého úveru.

16. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).