Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoE/55/2017 z 13. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 13. decembra 2017, sp. zn. 6CoE/55/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715215655.1 Krajský súd Žilina | 6CoE/55/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5715215655.1 | 2017-12-13 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af70e2e9-e5c6-4874-a371-beafd257c29e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715215655.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715215655
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715215655.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného otca: Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so
sídlom N. H. XXXXX/XXV, XXX XX Z., proti povinnej matke: Z. Q., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. X, XXX XX N., aktuálne prechodne bytom N. X/X, XXX XX Z., o návrhu oprávneného otca na výkon
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX a Z. Q., nar. XX.XX.XXXX,
obidve bytom ako matka, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, o odvolaní povinnej matky proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 16Em/2/2015-46
zo dňa 22.09.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 16Em/2/2015-62 zo
dňa 29.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 16Em/2/2015-46 zo dňa 22. 09. 2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č. k. 16Em/2/2015-62 zo dňa 29. 11. 2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 375 a nasl. CMP nariadil výkon rozhodnutia
na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa22.04.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2015 a vykonateľnosť dňa 26.05.2015.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 25.11.2015 podal otec maloletých detí: Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX a Z. Q., nar. XX.XX.XXXX - Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX N.,
prostredníctvom právnej zástupkyne na Okresný súd Martin návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu,
že matka nerešpektuje súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým deťmi. Oprávnený predložil
súdu exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa 22.04.2015, súčasťou
ktorého je súdom schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich
maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Výzvou zo dňa 27.11.2015 súd vyzval povinnú matku
maloletých detí - Z. Q., aby rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa 22.04.2015,
nemarila. Dňa 21.12.2017 a dňa 04.07.2017 oprávnený otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
zaslal súdu urgencie, aby vo veci konal. Nakoľko súd mal z obsahu spisu preukázané, že matka
dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul, rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná matka (ďalej „matka“ alebo
„povinná“), ktorá sa domáhala jeho zrušenia.
4. Uviedla, že v exekučnom titule boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zároveň zaviazal prispievať na výživu
maloletého Z. sumou vo výške 150,00 Eur a na výživu maloletej Z. sumou vo výške 150,00 Eur mesačne
od 01.04.2015 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd upravil styk otca
s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v
kalendárnom mesiaci v sobotu od 08.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a
každý utorok a štvrtok v kalendárnom mesiaci od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec je oprávnený



si maloleté deti vyzdvihnúť v mieste bydliska matky, kam ich po ukončení styku je povinný matke aj
vrátiť. Súčasne súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5. Odvolateľka zdôraznila, že nebráni stretávaniu otca s maloletými deťmi na základe právoplatného
rozsudku. Je to práve otec, ktorý nesie zodpovednosť za to, že svoje právo na stretávanie sa s
maloletým Z. a maloletou Z. nevyužíva. Otec síce na jednej strane deklaruje svoj záujem o maloleté deti,
na strane druhej však už dlhšiu dobu vo vymedzenom rozsahu za nimi nechodí. Uviedla,
že otec maloletých detí doposiaľ nepreukázal žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenia o tom, že by matka
akýmkoľvek spôsobom bránila styku medzi ním a maloletými deťmi. Sama bola iniciátorom tak širokého
styku, aký je obsahom exekučného titulu. Matka rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými
deťmi rešpektovala, no v dôsledku konania otca maloletých detí, ktoré hraničilo s poškodením zdravia,
bola nútená riešiť situáciu podaním návrhu na súd na zákaz jeho styku s obidvoma deťmi. Rodičia
maloletých detí sú v rozvodovom konaní a majú medzi sebou vzájomné konflikty. Otec maloletých sa
snaží matku šikanovať, očierňovať a spôsobovať jej problémy.
Kontaktuje preto spoločných známych, učiteľov, trénerov detí a pod falošnými zámienkami zhromažďuje
dôkazy proti matke. Otec matku pred deťmi ohovára. Odvolateľka tiež uviedla, že otec zaútočil na
jej osobu, ako aj jej otca, keď násilím vošiel do bytu patriaceho otcovi odvolateľky. Ďalej matka vo
svojom opravnom prostriedku podrobne opísala konfliktné vzťahy s otcom maloletých detí a napätie v
ich vzájomných vzťahoch, do ktorých zasahuje aj matka otca maloletých detí, o čom pripojila do spisu
viaceré dôkazy (napr. SMS správy, záznamy na CD nosiči). Matka k svojmu opravnému prostriedku
pripojila zvukový záznam, na ktorom sa samotné deti vyjadrili, že sa nechcú stretávať s otcom práve kvôli
jeho správaniu. Otec ich sklamal, lebo nedodržal slovo, neprejavoval záujem o veci a bol to on, ktorý útočí
na matku, hoci všade deklaruje, že matka mu v styku s nimi bráni. Odvolateľka ďalej zdôraznila, že po
poslednom pojednávaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí a úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode konanom dňa 17.07.2017 si otec prišiel po deti len raz, a
to nasledujúci deň po pojednávaní. Zároveň matka vyčítala okresnému súdu, že z obsahu napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že povinná matka dobrovoľne neplní,
čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul. V tomto smere považovala rozhodnutie okresného súdu
za nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd si v odôvodnení svojho rozhodnutia len osvojil tvrdenia
oprávneného. Zdôraznila, tiež, že tak kolízny opatrovník, ako aj súd môže byť kedykoľvek prítomný pri
odovzdávaní detí medzi rodičmi. Matka ďalej uviedla, že podala trestné oznámenie proti otcovi, ktorý ju
prenasleduje, vyvoláva konflikty a domáha sa od iných osôb informácií o nej i o deťoch.
Odvolateľka je toho názoru, že po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
uloženej povinnosti, a preto nebol dôvod v prejednávanej veci nariaďovať výkon rozhodnutia. Matka totiž
dobrovoľne plní to, čo jej vykonateľné súdne rozhodnutie ukladá. Naviac, povinná namietala napadnuté
uznesenie trpí aj vadou v tom smere, že na jeho konci je uvedené, že ho vydala sudkyňa JUDr. Miroslava
Korbašková, ktorá však nie je sudkyňou, ktorá by pracovala na Okresnom súde Martin. Okrem toho
okresný súd pri vydaní svojho rozhodnutia nezohľadnil trestné oznámenia z dôvodu napadnutia matky
jej manželom, ani skutočnosť, že otec deťom ubližoval. Matka podala viacero trestných oznámení voči
otcovi, ktoré sa týkajú predovšetkým ohovárania jej osoby, nebezpečného prenasledovania a podobne.
Toto jej konanie malo byť príslušnými orgánmi vyhodnotené ako výkrik o pomoc tak jej, ako aj maloletým
deťom. Vzájomné vzťahy rodičov negatívne ovplyvňuje aj aktuálne prebiehajúce rozvodové konanie
vedené na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 19P/89/2015, ktoré začalo dňa 26.03.2015 na základe
návrhu podaného matkou. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Nikto neberie do úvahy,
čím si matka a jej deti aktuálne prechádzajú. Stále je do popredia dávané právo otca na styk s deťmi.
Matka ku svojmu opravnému prostriedku pripojila DVD s nahrávkami, z ktorého vyplýva, že otec porušuje
schválenú rodičovskú dohodu. Je zrejmé, že aktivity otca sú smerované na neustále nedôvodné podania
voči osobe matky, na základe ktorých sa matka musí dostavovať na výsluchy na políciu, či iné orgány a
vysvetľovať, prípadne sa písomne vyjadrovať k podaniam otca. Odvolateľka opakovane zdôraznila, že
deti pravidelne a riadne na styk s otcom pripravuje a v prípade, že sa stretnutie zo závažných
dôvodov nemôže uskutočniť, otca o vzniknutej situácii informuje. Robí tak napriek tomu, že postoj detí k
styku s otcom je odmietavý a deti tak strácajú istotu aj voči nej ako matke, keďže robí opatrenia proti ich
vôli. Povinná tiež uviedla, že k odovzdaniu detí otcovi matkou v určené dni nedochádza kvôli jej neochote
komunikovať s otcom detí. Otec opakovane matku kontaktoval, aby mu deti odovzdala, následne však
k reálnemu prevzatiu detí z jeho strany nedošlo. Z toho vyplýva, že súdom nariadený výkon rozhodnutia
by nebol vykonateľný. Odvolateľka tiež akcentovala, že ak deti nechcú ísť za otcom, matka
ich nemôže nútiť, aby sa podrobili výkonu rozhodnutia. Ich negatívny vzťah k otcovi sa vytvoril počas
mnohých konfliktov a nepríjemných situácií medzi obidvomi rodičmi, ktorých boli svedkami. Z pripojenej
nahrávky vyplýva, že maloletá Z. vyčíta svojej mame, že ju núti ísť za otcom. Matka teda nenúti deti



tráviť čas s ich otcom v zmysle rodičovskej dohody, keďže záujem dieťaťa je pre ňu dôležitejší. Matka je
názoru, že jej manžel je plne zodpovedný za rozpad rodiny aj za aktuálny odmietavý postoj detí k nemu.
Ona sama sa snaží vytvoriť deťom nový domov a pocit bezpečia. Naráža však na sústavnú kritiku jej
osoby zo strany manžela i súdu, ako aj pracovníkov sociálnej kurately. Odvolateľka opätovne zdôraznila,
že jej záujmom nie je nerešpektovať rodičovskú dohodu o styku otca s deťmi, avšak aktuálna situácia v
rodine je veľmi zložitá a napätá, čo samozrejme pociťujú aj obidve maloleté deti.

6. Dňa 29.11.2017 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým postupom podľa § 224 CSP
s použitím § 234 ods. 2 CSP opravil zrejmú nesprávnosť (preklep) v priezvisku sudkyne, z nesprávne
uvedeného „Korbašková“ na správne „Korbašová“, na ktorú upozornila odvolateľka vo svojom opravnom
prostriedku.

7. Otec ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pri aplikácii § 377 ods. 2 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie (v spojení s opravným
uznesením) ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len
tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

10. V súvislosti s podaným odvolaním odvolací súd dáva do pozornosti špecifickú úpravu prípustnosti
podania odvolania vo veciach nariadenia výkonu rozhodnutia podľa § 375 a nasl. CMP. Zákon výslovne
pripúšťa odvolanie proti nariadení výkonu rozhodnutia alebo zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia.

11. V prejednávanej veci podala matka odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia, proti
ktorému je odvolanie podľa § 377 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 2 CSP v zásade prípustné.

12. Z ust. § 377 ods. 2 CMP však takom prípade pripúšťa len dva odvolacie dôvody: 1/
exekučný titul nie je vykonateľný, alebo 2/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti. Uvedená právna úprava je špeciálna vo vzťahu k právnej úprave § 62 CMP a
§ 365 CSP, teda, čo sa týka dôvodov, nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v Civilnom mimosporovom
poriadku a Civilnom sporovom poriadku. Taxatívne vymedzenie dôvodov odvolania v tomto prípade
vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu
týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nepôjde teda
o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní.

13. Povinná vo svojom opravnom prostriedku nenamietala vykonateľnosť exekučného titulu (rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa 22.04.2015), čím nebol naplnený prvý dôvod, ktorým
možno odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia odôvodniť.
14. Vykonateľnosť je totiž vlastnosť alebo stav súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie
uloženej povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu
má zložku a/ formálnu, prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti a b/ materiálnu, ktorá
predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémovú identifikáciu
subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti. Z predloženého exekučného titulu je zrejmé, že tento spĺňa
definíciu vykonateľnosti upravenú v § 232 CSP.

15. Druhým dôvodom, pre ktorý možno podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení výkonu
rozhodnutia odôvodniť, je uvedenie takých okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
spôsobujúce zánik uloženej povinnosti. Dôvodom môže byť napríklad to, že došlo k splneniu povinnosti
alebo že oprávnená alebo povinná osoba zomrela. Dôvodom môže byť aj zrušenie alebo zmena
rozhodnutia, ktorý je exekučným titulom. Ani tento odvolací dôvod však nebol v prejednávanej veci
naplnený.

16. Z obsahu opravného prostriedku podaného povinnou len vyplýva, že podľa jej názoru oprávnený v
danom prípade relevantným spôsobom nepreukázal, že mu matka styk s maloletými deťmi upiera. Toto



tvrdenie matky však podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho nenapĺňa charakteristiku
zákonom vymedzeného dôvodu, ktorý má odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia
obsahovať. Rovnako nie je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 377 ods. 2 CMP ani tvrdenie
povinnej, že styku otca s maloletými deťmi nijakým spôsobom nebráni. Bez ohľadu na pravdivosť
tohto jej tvrdenia, (ktorú odvolací súd neskúmal), by ani túto skutočnosť nebolo možné považovať
za okolnosť spôsobujúcu zánik oprávnenia otca stýkať sa s maloletými deťmi v rozsahu určenom
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa 22.04.2015, a s tým spojenej povinnosti
matky uloženej týmto rozhodnutím. Pozornosti odvolacieho súdu však neunikol fakt, že odvolateľka
sama v dôvodoch svojho odvolania potvrdila, že otcovi styk s deťmi neumožňuje, tvrdiac, že nebude
konať proti vôli svojich detí.

17. Záverom považuje odvolací súd za vhodné poukázať na tzv. mediačnú (zmierovaciu) fázu
exekučného konania týkajúceho sa v otázkach personálnej exekúcie, ktorá za účinnosti Civilného
mimosporového poriadku prebieha medzi nariadením výkonu rozhodnutia (prvá fáza) a uskutočnením
výkonu rozhodnutia (druhá fáza). V rámci tejto „medzi-fázy“ súd vykonáva úkony a opatrenia smerujúce
k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže napr. súd vyzvať
povinného účastníka konania na plnenie či uložiť účastníkom konania účasť u mediátora
zapísaného v registri mediátorov. Taktiež môže požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately (prípadne príslušný orgán obce) o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o
dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov, čím sa
napĺňa princíp materiálnej pravdy ovládajúci všetky typy mimosporových konaní. V uvedenom „medzi-
štádiu“ konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých má potom konajúci súd za súčinnosti s
účastníkmi konania ako aj inými subjektmi dostatočný priestor na voľbu adekvátneho postupu, na
základe ktorého možno dosiahnuť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu pred samotným
uskutočnením výkonu rozhodnutia súdom.

18. Vo vzťahu k povinnej bola prvotná fáza tohto vykonávacieho konania zrealizovaná ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, a to postupom podľa § 272 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého
jej súd prvej inštancie poslal dňa 27.11.2015 výzvu, aby sa podrobila povinnostiam uloženým jej v
exekučnom titule. V tejto výzve ju zároveň súd upozornil na následky neplnenia povinností
ustanovených v rozhodnutí (§ 273 ods. 1 O.s.p., § 273 ods. 2 písm. b) O.s.p., § 349 Trestného zákona
a § 26 ods. 4 Zákona o rodine a § 28 ods. 2 Zákona o rodine v znení platnom k uvedenému dňu). V
zmysle ust. § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, (t.j. pred 01.07.2016), zostali zachované.

19. Odvolací súd konštatuje, že ani konfliktná situácia medzi rodičmi maloletých detí vzniknutá v
priebehu odvolacieho konania nie je dôvodom, aby sa rodičia a ich deti nepodrobovali výkonu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Je potrebné pritom zdôrazniť, že viaceré možnosti pri realizácii
výkonu rozhodnutia v prejednávanej veci poskytuje súdu aj vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

20. Nakoľko matka (povinná) vo svojom odvolaní neuviedla žiaden z dôvodov uvedených v § 377 ods.
2 CMP, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne p o t v r d i l .

21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v uznesení, ktorým konanie
o výkon rozhodnutia zastaví (§ 391 CMP).

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).