Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/2/2018 z 26. 6. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2018, sp. zn. 3Sžrk/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200159.1
Najvyšší súd | 3Sžrk/2/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:4016200159.1 | 2018-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c04d147-dcaa-4651-9f28-5c8480c021b4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200159.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžrk/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200159
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a
zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne
žalobcu): Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený:
LawService, s.r.o., advokátska kancelária, Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad
Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra,
2/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, N., zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária,
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPo 32/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005707-4 k; Pd 230/15/4403-2, V 5244/2015 zo dňa 25. januára
2016, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/32/2016-122 zo dňa 28. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/32/2016-122 zo dňa 28.  júna 2017   z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPo 32/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005707-4 k; Pd 230/15/4403-2, V 5244/2015 zo dňa 25. januára
2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. UP 27/2015-9 zo dňa
02.11.2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15.10.2015 a rozhodnutie č. V
5244/15-8 zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.
Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. V 5244/15-8 zo dňa 24.07.2015 povolil vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Q. a zapísanej na LV č. XXXX  ako
parcela registra C KN č. 3018 - orná pôda vo výmere 648 m2 vo vlastníctve predávajúceho, K. J., v
podiele 1. Kúpna zmluva č. 2015/6/A53a zo dňa 18.06.2015, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015,
bola uzavretá medzi predávajúcim K. J. a kupujúcim - žalobcom.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej
neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností
(rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani
žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2015, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015
nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na
vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností



a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu
vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“) prihliadať na
všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu,
čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22.07.2015 mal preveriť,
či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu na základe
kúpnej zmluvy a v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu,
ktoré bolo potrebné posúdiť ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie
vkladu. Neprihliadnutie na existenciu zákonného predkupného práva štátu a nevysporiadanie sa s touto
skutočnosťou bola hlavným a relevantným dôvodom podania protestu prokurátora a taktiež dôvodom,
pre ktorý bolo jeho protestu vyhovené. Správny orgán je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho
rozhodovania (v tejto veci dňa 24.07.2015) a nie zo stavu v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa
18.06.2015, keď ešte neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až
dňa 08.07.2015.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch
namietal nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, keď podľa jeho názoru zo strany správneho
súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy.

4. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu sťažovateľ poukázal na čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, § 139 SSP, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 33/2012) a
Európskeho súdu pre ľudské práva (Suominen v. Fínsko z 01.07.2003; Tatishvili v. Rusko z 22.02.2007).

5. Správny súd podľa sťažovateľa v rozsudku nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť
predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 175/1999 Z.z.“) skutočnosťou, na ktorú je katastrálny orgán v zmysle § 31 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z.z. povinný pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť.
V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že vzhľadom na neurčitosť právneho pojmu ,,skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ bolo potrebné zo strany správneho súdu
poskytnúť jeho výklad.

6. Podľa názoru sťažovateľa, správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď subsumoval predkupné
právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. do kategórie skutkových a právnych skutočností
v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

7. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s
nehnuteľnosťou posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006
a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2222/2011 z 29.05.2012. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. nemožno podľa sťažovateľa interpretovať tak, že správny orgán
je povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu
na vklad.

8. Protest prokurátora je podľa sťažovateľa v časti, kde vyslovil záver o tom, že správny orgán bol povinný
skúmať, či došlo k uplatneniu predkupného práva štátu, zjavne nedôvodný, keďže v čase uzavretia
kúpnej zmluvy predkupné právo štátu k dotknutému pozemku neexistovalo.

9. Sťažovateľ ďalej namietal, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/103/2012 z 09.04.2013,
na ktorý správny súd vo svojom rozsudku odkázal, vychádza z odlišného skutkového stavu, keď v
uvedenom konaní išlo o neurčitosť prejavu vôle v potvrdení štátu ohľadne predkupného práva. Najvyšší
súd Slovenskej republiky sa v predmetnej veci predkupným právom štátu nezaoberal vo vzťahu k § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a jeho rozhodnutie podľa sťažovateľa neobsahuje žiadny právny názor,
ktorý by spadal aj na prejednávanú vec.



10. Z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má dve fázy, pričom k nadobudnutiu
prichádza až vkladom a tiež z dôvodu, že oprávnenou osobou z predkupného práva bol štát a žalovaný
je štátny orgán, ktorý vyhovel protestu prokurátora (taktiež patrí do sústavy štátnych orgánov), je podľa
žalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný sa výkladom zákonných noriem priklonil na stranu štátu,
preto podľa sťažovateľa bolo úlohou správneho súdu v konaní posúdiť aj to, či nedošlo k porušeniu
zásady rovnosti vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

11. Z protestu prokurátora, katastrálnych rozhodnutí a rozsudku správneho súdu je podľa sťažovateľa
zrejmé, že katastrálny orgán pri vydaní pôvodného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech
sťažovateľa mal vedomosť o predkupnom práve štátu k dotknutému pozemku. Nie je potom
sťažovateľovi zrejmé ako prokurátor, katastrálne orgány a správny súd následne dospeli k záveru, že
katastrálny orgán toto predkupné právo nevzal pri povolení vkladu do úvahy, keď rozhodnutie o povolení
vkladu neobsahuje odôvodnenie. Prokurátor a katastrálne orgány za dôkaz takéhoto „opomenutia“
považujú skutočnosť, že katastrálny orgán neprerušil konanie o povolení vkladu a nevyzval účastníkov
konania na predloženie listiny, ktorou by preukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Podľa
sťažovateľa ide o nelogickú argumentáciu, keďže takýto postup prejudikuje právny záver katastrálneho
orgánu, že predkupné právo štátu má alebo môže mať vplyv na povolenie vkladu. Katastrálnemu orgánu
by sa v takom prípade odňala právomoc, ktorá mu vyplýva z § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.,
čo sa podľa sťažovateľa aj stalo, keď katastrálne orgány nekriticky prevzali argumentáciu z protestu
prokurátora.

12. Správny súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by predkupné právo štátu malo byť skutočnosťou,
na ktorú je katastrálny orgán pri povolení vkladu povinný prihliadať, keďže nakoniec naznačil,
že porušenie tohto predkupného práva nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ak teda
porušenie takéto predkupného práva nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, žalobca si nie je vedomý
toho, v čom spočíva relevantnosť tohto predkupného práva pre povolenie vkladu, resp. vplyv by mohlo
mať toto predkupné právo na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Krajský súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil, na základe čoho považuje predkupné právo štátu za skutkovú a právnu skutočnosť v
zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol, stotožňujúc sa s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý považoval
existenciu zákonného predkupného práva štátu za takú skutočnosť, na ktorú bolo potrebné v čase
rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a ustálenej súdnej
praxe okresný úrad rozhoduje podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení
vkladu, a teda nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí
zmluvy resp. až po začatí vkladového konania.

14. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie zákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj
štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je podľa žalovaného nedovoleným, absolútne
neplatným právnym úkonom. Žalovaný tento názor odôvodnil tým, že prípady absolútnej neplatnosti
právnych úkonov negatívne vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a
Občianskeho zákonníka, a teda vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú
uvedené v citovanom ustanovení zákona, ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú správny orgán a aj súd
musia prihliadať z úradnej povinnosti.
15. Za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených
záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú.
Nedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívnej neplatnosti majú menšiu závažnosť a v prevažnej
miere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu. V prípade porušenia, resp. obchádzania
zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka vládou osvedčená významná
investícia, ide porušením o dotknutie verejného záujmu v nemalom rozsahu. Účelom zákonnej úpravy
predkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom, zákonnom a hospodárnom usporiadaní
vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná investícia týka. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc), pôsobí proti všetkým
(erga omnes) a správny orgán na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť sa
považuje za objektívnu kategóriu, ktorá nezávisí, od subjektívnych okolností, pričom nie je rozhodujúce,
že neplatnosť spôsobila jedna zo zmluvných strán.



16. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že predkupné právo štátu ma taký istý
obsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci. Obe predkupné práva vznikajú zo zákona, avšak
platná právna úprava spája s porušením zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140
Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť (dôvody taxatívne uvedené v § 40a a § 775 Občianskeho
zákonníka), na rozdiel od zákonného predkupného práva štátu, ktorého porušenie nie je uvedené v
taxatívnom výpočte relatívnej neplatnosti. Zákonná úprava predkupného práva štátu sleduje ochranu
verejného záujmu na rýchlom, bezprieťahovom a hospodárnom vysporiadaní významnej investície štátu,
z čoho vyplýva aj úprava čo najrýchlejšieho vzniku tohto zákonného predkupného práva štátu.

17. Žalovaný tiež uviedol, že sťažovateľom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo
nevykonateľné z dôvodu, že na základe následných právnych zmien je aktuálnym vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti spoločnosť MH Invest, s.r.o., a teda sťažovateľ ani ďalší účastník už vlastníkmi dotknutej
nehnuteľnosti nie sú. Zmenil sa tiež druh pozemku. Vzhľadom na tieto právne zmeny (s poukazom na
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v spojení s § 228 Civilného sporového poriadku) nemožno, podľa
žalovaného, vykonať spätný zápis vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka ako pôvodného
predávajúceho.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového
stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe
fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:

20. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 02.07.2015 bol na Okresnom úrade Nitra,
katastrálny odbor, podaný návrh ďalšieho účastníka 2/ a sťažovateľa zo dňa 24.06.2015, na povolenie
vkladu a zápis vlastníckeho práva k pozemku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Q. a zapísanej
na LV č. XXXX  ako parcela registra C KN č. 3018 - orná pôda, vo výmere 648 m2 vo vlastníctve
predávajúceho, K. J., v podiele 1 do katastra nehnuteľností v prospech sťažovateľa, na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/6/A53a zo dňa 18.06.2015, doplnenej dodatkom č. 1, medzi ďalším účastníkom 2/ ako
predávajúcim a sťažovateľom ako kupujúcim. Konanie bolo vedené pod sp. zn. V 5244/15.

21. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015
schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Stavba podľa uznesenia vlády má byť
umiestnená aj v katastrálnom území Q. a týka sa aj predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému úradu Nitra
bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR  z 20.07.2015 o zápis predkupného
práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých
je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie
strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená
žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.

22. Dňa 24.07.2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutie č. V 5244/15, ktorým povolil
vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností v prospech sťažovateľa na
základe uvedenej kúpnej zmluvy č. 2015/6/A53a zo dňa 18.06.2015.

23. Proti uvedenému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podala
prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, dňa 19.10.2015,
protest č. Pd 230/15/4403-2 z 15.10.2015, z dôvodu, že okresný úrad neprihliadol na existenciu
zákonného predkupného práva štátu, ktorá skutočnosť má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán
podľa protestu prokurátora nezistil presne a úplne skutočný stav veci vo vzťahu k existencii zákonného
predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť
dotknutej kúpnej zmluvy. Konanie o proteste prokurátora bolo vedené pod sp. zn. UP 27/2015.



24. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, konajúc podľa § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vydal dňa 02.11.2015
rozhodnutie č. UP 27/2015-9, ktorým protestu prokurátora č. Pd 230/15/4403-3 z 15.10.2015 vyhovel a
napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5244/15 z 24.07.2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
č. 2015/6/A53a, zo dňa 18.06.2015, v prospech sťažovateľa zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal
sťažovateľ odvolanie.

25. Žalovaný rozhodnutím č. UPo 32/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005707-4; k: Pd 230/15/4403-2,
V 5244/2015 z 27.01.2016 zamietol odvolanie sťažovateľa a rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor č. UP 27/2015-9 z 02.11.2015 potvrdil.

26. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci pred správnym súdom bola zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, vydaných na základe
vyhovenia protestu prokurátora.

27. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, že už v obdobnej veci rozhodol rozsudkom č. k.
3Sžrk/5/2017 zo dňa 30.05.2018 a v plnom rozsahu odkazuje na nasledujúce dôvody uvedené v bodoch
27. až 47. predmetného rozhodnutia: „27. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva
prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom
a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť
správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o
proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi
účastníkmi konania a prokurátorom, keď podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to
ani vtedy, ak naň dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie,
ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale
zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale
nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa
len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne
preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným
subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca
zákona. Tým je vymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je
oprávnený riešiť otázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho
obsahu.
28.Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných
rozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V
konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach
fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom,
opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný
právny predpis. Keďže predmetom odvolania je rozhodnutie o proteste prokurátora, v odvolaní nie je
možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa teda pripúšťa
len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
29. V konaní pred správnym súdom zostalo sporným, či dôvody uvedené v proteste prokurátora
nevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.
30.Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
31.Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací
procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných
podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.).



32.Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe
zmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z.
33.Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
34.Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je
zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
(§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva,   že správny orgán je
povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
35. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola
dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že
okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu
nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci,
prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.
36.Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po
uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by
bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
37.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania
vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov
štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
38.Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. je navrhovaný zákon „...opatrením, ktoré by
malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť
priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných
kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že
nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť
a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností
a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä
zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.“
39. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom
a stavbám.
40.V tomto prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii vládou.
41.Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je
povinný ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. To vyplýva už zo samotného
pojmu „predkupné právo“, ktorý pojem gramaticky nemožno vyložiť inak, než právo kúpiť vec skôr ako
niekto iný.
42.Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden
individuálne určený subjekt, t. j. oprávnená osoba (v tomto prípade štát) má právo kúpiť (vykúpiť) vec
od druhého individuálne určeného subjektu, t. j. od povinnej osoby (v tomto prípade vlastník dotknutého
pozemku) ako prvý za predpokladu, že vlastník veci sa rozhodne vec predať. Ide teda o vzťah, v ktorom
právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako
prvej ku kúpe.
43.Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno
vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr.
dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne
pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy
sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v



normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho
predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.
44.Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č.
175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1
ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu
č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému
sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo
zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne
ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť
v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z.
45. Podľa názoru kasačného súdu, v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu
- predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu
uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu
zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade.
Podľa § 31 ods.1, druhá veta zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon  „Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,  ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“.
Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré
nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho
vzťahu. Správny orgán   musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný
súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred
rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo  na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.
spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity  dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je  podľa § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) povinný prihliadať. Správny orgán musí skúmať, či bol
rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne
ponúknutá štátu.
46.Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.,
obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom prevode
dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného
súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je
predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy
do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
47.Zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a je spojená
s rovnosťou všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom
konaní a znamená, že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,
ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z
nich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, keď porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba
od skutočnosti, že v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát a že konajúci
správny orgán vyhovel protestu prokurátora, navyše keď tento protest, ako už bolo vyššie konštatované
kasačným súdom, nevybočuje z rámca zákona. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení
zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní považovať za odôvodnenú“.

29. Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd taktiež ako bezpredmetné, ktoré neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd
kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo
požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im
v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).



31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.