Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/176/2007 z 12. 3. 2008 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. marca 2008, sp. zn. 5Co/176/2007, ECLI:SK:KSPO:2008:8007899059.1 Krajský súd Prešov | 5Co/176/2007 | ECLI:SK:KSPO:2008:8007899059.1 | 2008-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f934f209-04ac-4c66-b6c1-e7cb1b738b2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2008:8007899059.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/176/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8007899059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2008:8007899059.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a sudcov
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu M. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom
T. X,. K., zast. JUDr. P. H., advokátom so sídlom Č. X,. K. proti žalovanému M. K., zast. JUDr. Z. K.,
advokátkou, Z. V. X,. S. Ľ., za účasti vedľajšieho účastníka S. K. P. so sídlom T. C. č. XX,. B., zast.
A.- S. P., a.s., so sídlom D. R. X,. B., o náhradu škody vo výške 3.181.326,- Sk s prísl., o odvolaní
žalobcu a vedľajšieho účastníka proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č. k. 4C
190/1999-329 zo dňa 28.3.2007 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa s tým, že nejde o zavinenie, ale o zodpovednosť žalobcu
a žalovaného na škode na zdraví.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom prvostupňový súd určil, že zavinenie žalobcu na škode na zdraví,
ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku nehodovej udalosti dňa 31.8.1997 zodpovedá podielu 90 %. Zavinenie
žalovaného na škode na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku nehodovej udalosti dňa 31.8.1997
zodpovedá podielu 10 %.

Prvostupňový súd mal preukázané, že dňa 31.8.1997 o 10.45 hod. došlo v K. na križovatke M. ulice,
cesty I. triedy a vedľajších ulíc T. a N. B. k dopravnej nehode, na ktorej mali účasť cyklista, v tom
čase ešte maloletý 14-ročný žalobca, ktorý práve ukončil základnú školu a sanitárne motorové vozidlo
právneho predchodcu žalovaného Š - 1203, ŠPZ KK XXX. AA, ktoré riadil zamestnanec - vodič J. N.,
nar. XX.X.XXXX, pričom spolujazdcom vodiča bol MUDr. M. P., nar. XX.X.XXXX.. K dopravnej nehode
došlo tak, že vodič motorového vozidla jazdil s vozidlom po hlavnej ceste I. triedy na ulici M. smerom
od S. B. do centra mesta, pričom na križovatke s ulicou T. a ulicou N. B. mu maloletý cyklista aj napriek
dopravnej značke „Stoj, daj prednosť v jazde!“ nedal prednosť v jazde. Cyklista prichádzal ku križovatke z
vedľajšej ulice T. a križovatku chcel prejsť kolmo do vedľajšej ulice N. B.. K zrážke cyklistu a motorového
vozidla došlo v strede hlavnej vozovky potom, čo vodič motorového vozidla stočil riadenie doľava v
snahe vyhnúť sa zrážke tak, že vodič zachytil predné koleso bicykla pravou prednou časťou vozidla v
oblasti nad pravým reflektorom. Po náraze cyklistu niesol dopredu na pravom spätom zrkadle. Následne
cyklistu odhodilo do stredu vozovky. Pri dopravnej nehode utrpel cyklista ťažký mozgovolebečný úraz
s bezvedomím, zlomeninu spodiny lebečnej, pohmoždenie hrudníka a zlomeninu kľúčnej kosti vľavo.
Škoda na motorovom vozidle bola policajným orgánom odhadnutá na sumu približne 30.000,- Sk.
Alkohol u vodiča motorového vozidla v čase nehody nebol zistený. Uznesením ORPZ, ODI K. zo dňa
21.10.1997 bola vec podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1
Trestného zákona, podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku odložená s odôvodnením, že prešetrením
celého prípadu bolo zistené, že na zranení maloletého cyklistu nenesie vinu žiadna iná osoba, ale
zranenie si spôsobil sám spôsobom, ako je uvedené v uznesení.



Sporným v danej veci bolo posúdenie, či protiprávne konanie maloletého žalobcu bolo okolnosťou, ktorá
bola výlučnou, hlavnou príčinou vzniku škody tak ako to tvrdia žalovaní a vedľajší účastník alebo či v
danej veci existujú aj ďalšie okolnosti, a to okolnosti na strane druhého účastníka cestnej premávky, t.
j. na strane prevádzateľa osobného motorového vozidla, ktoré boli ďalšími hlavnými príčinami vzniku
škody a ktoré by zakladali pomernú objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu vyplývajúcu z ust.
§ 427 Občianskeho zákonníka, ktorú žalobca vymedzil v žalobe pomerom 85 %. V takom prípade by
žalobca niesol zodpovednosť len pomerne tak, ako to má na mysli ust. § 441 OZ. Prvostupňový súd
sa nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka, že v danej veci je potrebné aplikovať ust. §
431 Občianskeho zákonníka o strete prevádzky viacerých prevádzateľov, pretože žalobcu, ktorý mal
na nehode účasť ako cyklista nemožno považovať za prevádzateľa tak, ako to má na mysli zákonné
ustanovenie. Ust. § 431 OZ nadväzuje na úpravu objektívnej zodpovednosti prevádzateľa za škodu
a jeho použitie predpokladá iba prípady objektívnej zodpovednosti prevádzateľov, pričom použitie ust.
§ 441 OZ prichádza do úvahy ako v prípade zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, tak aj v
prípade objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami.

Prvostupňový súd zistil, že podľa záverov znaleckého posudku hlavnou príčinou dopravnej nehody bolo
nedanie prednosti v jazde zo strany cyklistu, ktorý pre vodiča vytvoril náhlu prekážku. Ustálil, že nedanie
prednosti v jazde zo strany žalobcu nebolo však jedinou príčinou vzniku škody, ktorú žalobca utrpel pri
dopravnej nehode. Vodič motorového vozidla žalovaného v prípade intenzívneho brzdenia od momentu
uplynutia jednej sekundy od výjazdu z oblasti zakrytého výhľadu by síce stretu s cyklistom nezabránil,
ale zmiernil by následky stretu, nakoľko by k stretu došlo nižšou rýchlosťou. Vodič žalovaného teda
nepreukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia tak, ako to má na mysli
ust. § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka. Preto prvostupňový súd podiel zavinenia účastníkov na
škode ustálil pomerom tak, ako je to obsahom výrokovej časti napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd
zamietol návrhy žalovaného a vedľajšieho účastníka na doplnenie dokazovania opätovným vypočutím
znalca ako aj ďalším znaleckým dokazovaním, pretože skutkové závery doterajšieho znaleckého
posudku vrátane jeho doplnkov považoval za dostatočne presvedčivé čo do úplnosti ako aj logického
odôvodnenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník na strane
žalovaného. Navrhol odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a
vysloviť, že žalovaný nenesie zodpovednosť na škode na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku
nehodovej udalosti dňa 31.8.1997. Uviedol, že žalobný návrh sa opiera o zodpovednosť žalovaného
podľa § 427 a § 428 OZ, teda na základe objektívnej zodpovednosti je potom na žalovanom, aby
preukázal dôkazy, ktorými sa zbaví svojej zodpovednosti. Preto pred prvostupňovým súdom vedľajší
účastník navrhol ďalšie dôkazy, ktoré by umožnili sa žalovanému zbaviť zodpovednosti za vzniknutú
škodu a rozptýliť pochybnosti odvolacieho súdu. Považuje za nesprávne, že prvostupňový súd zamietol
vykonať tieto dôkazy, pretože tým neumožnil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi účinne sa brániť a
dosiahnuť spravodlivú súdnu ochranu svojich práv. Žalovaný a vedľajší účastník chceli preukázať, že
jedinou príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde zo strany cyklistu, ktorý pre vodiča
vytvoril náhlu prekážku.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a určil, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku nehodovej
udalosti dňa 31.8.1997 v podiele 85 % a žalobcovo spoluzavinenie na jeho škode na zdraví je v podiele
15 %. Žiadal, aby v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd vyslovil, že je prípustné dovolanie,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Namietal, že v konaní sa rozhoduje
o zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi a nie o zavinení ako to vyplýva z výroku
prvostupňového súdu. Pre posudzovanie výšky spoluzavinenia žalobcu prvostupňový súd nevychádzal
z hlavnej zásady, podľa ktorej dôkazné bremeno aj pri liberácii je na strane žalovaného. Už samotné
zistenie, že vozidlo žalovaného nezanechalo žiadne stopy po brzdení, a preto nebolo možné exaktné
určenie jeho rýchlosti pred stretom, stavia žalovaného do dôkaznej tiesne. Nárazová rýchlosť vozidla
v mieste stretu so žalobcom určovala rozsah následkov jeho zranení, ktoré v danom prípade boli
devastujúce. V konaní boli zistené aj ďalšie okolnosti, ktoré sú v neprospech žalovaného, nakoľko
nepreukázal, že vodič vynaložil všetko úsilie, ktoré je možné od neho požadovať, aby škode nezabránil,



resp. zmiernil jej následky. Okrem absencie brzdných stôp žalovaný nepreukázal, či sa v plnej miere
venoval vodič riadeniu vozidla. Kedy a v akej vzdialenosti zaregistroval 14-ročné dieťa na bicykli, u
ktorého mal a mohol predpokladať, že mu nemusí dať prednosť v jazde. Ďalej okolnosť, že išlo o
neprehľadnú križovatku, ktorá práve preto bola vybavená zrkadlom je tiež významnou skutočnosťou
na posúdenie miery zodpovednosti účastníkov, pričom profesionálny a skúsený vodič mohol bicyklistu
zaregistrovať už v zrkadle a predvídavo znížiť rýchlosť. Pri objektívnom posúdení skutkového stavu
uvedené skutočnosti neumožnili prvostupňovému súdu určiť podiel zodpovednosti žalovaného iba v
rozsahu 10 %. V súdnom spore neodstránené pochybnosti v neprospech žalovaného sú na príťaž
žalovaného a miera jeho zodpovednosti je v podstatne väčšej miere ako to rozhodol prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý v celom rozsahu sa pridržiaval dôvodov
uvedených vo svojom odvolaní.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., na nariadenom odvolacom
pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka a žalobcu nie
je dôvodné.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, správne posúdil prejednávanú vec,
svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a na správne a výstižné odôvodnenie vrátane úvahy prvostupňového
súdu o miere zodpovednosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Na odvolacom pojednávaní odvolaciemu súdu právna zástupkyňa Mesta K., JUDr. Z. K., doručila výpis
z uznesení zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta K. konaného dňa 8.11.2007, z ktorého
vyplýva, že k 30.11.2007 sa zrušuje príspevková organizácia Mesta K., Nemocnica s poliklinikou MUDr.
V. A. s tým, že všetky pohľadávky prechádzajú formou delimitácie na Mesto K. podľa inventarizácie
k 30.11.2007, tak isto aj finančný majetok a to bankové účty a pokladnica a všetky záväzky, ktoré
vznikli po 1.1.2003 a všetky záväzky, ktoré prevzalo Mesto K. ako preberajúci zriaďovateľ na základe
delimitačného protokolu zo dňa 1.10.2003 medzi Nemocnicou s poliklinikou MUDr. V. A., Ministerstvom
zdravotníctva SR a Mestom K. prechádzajú formou delimitácie na Mesto K. podľa inventarizácie
uskutočnenej k 30.11.2007.

Pred odvolacím súdom vedľajší účastník na strane žalovaného, ako aj zástupkyňa žalobcu na podanom
odvolaní v celom rozsahu trvali.

Zástupkyňa žalovaného pred odvolacím súdom sa stotožnila s odvolaním vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidlá, ako aj prevádzateľ lietadlá.

Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je zodpovednosť založená na
princípe objektívnej zodpovednosti - zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Z uvedeného vyplýva, že
zavinenie sa predpokladá. Prvostupňový súd nepostupoval správne pokiaľ rozhodol o zavinení žalobcu



a žalovaného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s nehodovou udalosťou dňa 31.8.1997. Skúma sa
miera zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla alebo iných osôb, ktoré vykonávajú prevádzku
dopravného prostriedku. Preto odvolací súd túto chybu prvostupňového súdu podľa ust. § 164 O. s. p.
napravil.

Z ust. § 427, § 428 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného
prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti a nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon
osoby, ktorá za škodu zodpovedá, v danom prípade vodiča sanitného motorového vozidla. Podmienkou
vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného
prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou. Tejto zodpovednosti tak, ako to má na mysli
ust. § 428 OZ je možné sa zbaviť.

Prvým liberačným dôvodom je ustanovenie § 428 veta prvá OZ výkladom a contrario. Pri tejto liberácií sa
prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade nie je možné tento liberačný dôvod použiť, pretože
žalovaný sa týmto spôsobom zodpovednosti nezbavil a nepreukázal liberačný dôvod.

Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v
prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať.

Tretím liberačným dôvodom je dôvod podľa § 441 OZ zavinenie samotného poškodeného, keď síce
škoda bola bezprostredne spôsobená osobitnosťou prevádzky avšak výlučnou príčinou vzniku škody
bolo zavinené konanie poškodeného.

Pokiaľ sa týka druhého liberačného dôvodu prevádzateľ musí preukázať, že škodovej udalosti nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaloženie všetkého
úsilia treba vykladať objektívne bez vzťahu k určitému prevádzateľovi a rozumie sa ním všetka možná
starostlivosť prichádzajúca do úvahy so zreteľom na stav vedy a techniky, ktorú možno požadovať
od ktoréhokoľvek prevádzateľa. Nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne, musí ísť o škodu
neodvrátiteľnú objektívne. Pri liberácií v tomto druhom prípade, škodu by nemohol za daných pomerov
odvrátiť nielen prevádzateľ motorového vozidla, teda žalovaný alebo vodič motorového vozidla, ktoré
spôsobilo dopravnú nehodu, ale ani žiaden iný na jeho mieste.

Zo znaleckého posudku Ing. H. zo dňa 10.5.2001 vyplýva, že vodič sanitného vozidla v inkriminovanom
úseku jazdil rýchlosťou nižšou ako dovolenou, cyklista preňho vytvoril náhlu prekážku, vodič pri rýchlosti,
ktorou premával by brzdením polovičným brzdovým spomalením s maximálne dosiahnuteľného v danom
úseku by nezastavil pred miestom stretu, avšak stretu by vodič zabránil intenzívnym brzdením. Vozidlo
pred miestom stretu ale nezanechalo žiadne stopy po brzdení. Z dodatku zo znaleckého posudku Ing. H.
zo dňa 28.10.2003 vyplýva, že pokiaľ by vodič motorového vozidla reagoval najskôr jednu sekundu po
videní cyklistu z OZV, v tomto okamihu by sa rozhodol reagovať intenzívnym brzdením, stretu s cyklistom
by nezabránil, iba by zmiernil následky.

Teda pokiaľ by prevádzateľ motorového vozidla a jeho vodič vynaložili všetko úsilie, ktoré možno od
neho požadovať, mohli minimálne znížiť devastačné následky stretu cyklistu a motorového vozidla a
znížiť tak škodu, ktorá v tejto súvislosti vznikla.

Z uvedeného vyplýva, že nebol preukázaný tretí liberačný dôvod v súlade § 441 OZ, kedy zodpovednosť
poškodeného na vzniku škody nebola výlučná.

Námietka vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že mu prvostupňový súd neumožnil preukázať
liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu je nedôvodná. Vedľajší účastník



si mohol sám zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku a preukázať svoju liberáciu. Prvostupňový
súd mal dostatočne zistený skutkový stav, a to nielen znaleckým posudkom, ale aj jeho doplnkami a
výsluchom znalca pred súdom. Tieto dôkazy boli dostačujúce na posúdenie zodpovednosti žalovaného
za vzniknutú škodu.

Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu o výške zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, odvolací súd
je toho názoru, že úvaha prvostupňového súdu o miere zodpovednosti je správna, neodporuje zásadám
formálnej logiky, odvolací súd v celom rozsahu na túto úvahu poukazuje.

Odvolací súd nepripustil dovolanie, ktoré žiadal v prípade potvrdenia rozsudku žalobca. V danej veci
nejde o riešenie otázky zásadného právneho významu

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

V ďalšom sa bude prvostupňový súd zaoberať už len výškou uplatnenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.