Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/319/2015 z 20. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júla 2015, sp. zn. 11CoP/319/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1414207989.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/319/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1414207989.1 | 2015-07-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 144 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/abe84bd1-7420-4572-b1e3-343b32d9cd84 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1414207989.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/319/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207989
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414207989.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: O. E.,
Z.. Z., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. E. L. XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Veronikou Nackin, advokátkou so
sídlom Sputnikova 15, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: E. E., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Y. X, XXX
XX Y., zast. JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01
Partizánske, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom
E.: E., P.. XX.XX.XXXX N. D. P.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.03.2015, č.k.
25P/116/2014-92, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX
J. Y. - I. P. J., maloleté deti E. E., P.. XX.XX.XXXX N. D., P.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky (matky) s tým, že oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú obaja
rodičia. Odporcovi ( otcovi ) uložil počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva prispievať
na výživu maloletého E. sumou 120 Eur a na výživu maloletej D. sumou 100 Eur mesačne vždy k 15-
emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, styk otca s maloletými deťmi neupravil a o trovách konania
rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18,§ 23 ods.1,2 § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine, §113 ods. 1
O.s.p. a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie
zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil nedostatočný
záujem odporcu o rodinu a jeho nezodpovedný prístup k otázke jej finančného zabezpečenia. V otázke
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, rešpektujúc nespornosť tejto otázky medzi rodičmi,
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok zveril obom rodičom. Styk otca s maloletými deťmi súd autoritatívne neupravil, keďže rodičia
na konkrétnej úprave styku netrvali.



V rozhodnutí napokon zaviazal odporcu ( otca maloletých detí ) k plneniu vyživovacej povinnosti k
maloletému E. vo výške 120 Eur a k maloletej D. vo výške 100 Eur mesačne, kedy pri rozhodovaní
zohľadnil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Pri určovaní výšky výživného zo strany
odporcu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb maloletých
detí, z možností a schopností rodičov a ich životnej úrovne, prihliadol na osobnú starostlivosť matky
o maloleté deti a jej možnosti na trhu práce. Uviedol, že odporca ako stredoškolský vzdelaný človek,
bez zdravotných problémov má dostatok možností a schopností, aby dosahoval príjem, z ktorého bude
hradiť aspoň výživné v určenej výške. Zdôraznil, že je povinnosťou odporcu vyvinúť maximálne úsilie na
zlepšenie svojej finančnej situácie, aj s poukazom že iné vyživovacie povinnosti nemá a nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o deti. Odporcom predložené listinné dôkazy nepovažoval za spôsobilé preukázať,
že si odporca prácu aktívne hľadá a poukázal na jeho pracovný pomer ukončený v minulosti s príjmom
približne 1000 Eur mesačne, ktorý svedčí o jeho možnostiach a najmä schopnostiach, aby svojou prácou
mohol prispievať na výživu maloletých detí v určených čiastkach. Konštatoval, že maloleté deti sú
na výživu od svojich rodičov plne odkázané, čomu musia rodičia prispôsobiť spôsob svojho života a
konanie.

Proti výroku rozsudku, v ktorom bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť na maloleté deti podal
v zákonnej lehote odvolanie odporca konštatujúc, že súd prvého stupňa v tejto časti dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza v tejto časti
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/,d/, f/ O.s.p.). Výrok rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti navrhol zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť odporcu na každé z
maloletých detí bude určená v sume 27,13 Eur mesačne, alebo zrušiť napadnutý výrok rozsudku a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že je od roku 2009 nezamestnaný, pričom posledný
pracovný pomer nebol ukončený ako uviedol súd prvého stupňa pre porušenie pracovnej disciplíny, ale
z dôvodu znižovania stavu u zamestnávateľa, ktorú skutočnosť však súd neskúmal. Od uvedenej doby
si zamestnanie nenašiel, a keďže si nemohol dovoliť platiť prenájom bytu v Y., presťahoval sa späť k
svojej matke do Y., kde je situácia na trhu práce ešte horšia. V marci 2015 si síce našiel prácu ako
pomocná sila pri brúsení kovov, ktorú však ukončil zo zdravotných dôvodov, má indikovanú operáciu
nosnej dutiny s predpokladanou následnou práceneschopnosťou. Uviedol, že sa svojej vyživovacej
povinnosti nevyhýbal a matke na výživu oboch detí prispieval sumou 50 Eur mesačne. Stanovená výška
výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom, pretože je dlhodobo
nezamestnaný, len s občasným príjmom na úrovni minimálnej mzdy. Poukázal na to, že nevlastní
motorové vozidlo, či hnuteľné veci väčšej hodnoty a jeho finančné možnosti mu nepostačujú ani na
zabezpečenie a uspokojenie jeho základných životných potrieb. Spolu s navrhovateľkou sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností pozemkov v U. I. P. J.. Mal za to, že v konaní nebola preukázaná jeho
vyššia životná úroveň a pokiaľ je jeho životná úroveň nízka a nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné
obmedziť nároky detí a tieto prispôsobiť jeho životnej úrovni. Namietal tiež nedostatočne preukázané
a zisťované súdom prvého stupňa odôvodnené potreby maloletých detí. Súd prvého stupňa podľa jeho
názoru neprihliadol na jeho skutočné možnosti a tieto vo svojom rozhodnutí nezohľadnil.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť. Mala za to, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav pre relevantné a kvalifikované rozhodnutie. Pokiaľ odporca
uvádza, že súd neskúmal dôvod ukončenia jeho pracovného pomeru poukázala na to, že odporca
tvrdenie navrhovateľky nijako nerozporoval. Dôvod ukončenia pracovného pomeru odporcu uviedla, tak
ako jej bol známy, čím poukázala na ľahostajný prístup odporcu k riešeniu závažných existenčných
otázok. K tvrdeniu odporcu, že musel posledný pracovný pomer ukončiť zo zdravotných dôvodov
poukázala na tvrdenie odporcu uvedené v zápisnici zo dňa 24.11.2014, že zdravotné problémy ktoré by
mu bránili pracovať nemá. Mala za to, že podané odvolanie zo strany odporcu je účelové, nakoľko z
celkového jeho postoja možno vyvodiť absolútne nezodpovedný prístup odporcu k maloletým deťom, o
ktoré je potrebné sa starať nielen osobne, ale aj po materiálnej stránke. Poukázala na to, že odporca
celú ťarchu a zodpovednosť za starostlivosť a výchovu prenáša výlučne na ňu, pričom od odchodu
zo spoločnej domácnosti strávil s deťmi pár dní počas vianočných sviatkov 2014 a od uvedenej doby
deti nenavštívil. Uviedla, že odporca je zdravý mladý muž, schopný pracovať a situácia v ktorej sa
nachádza je výsledkom jeho pasívneho postoja k každodenným povinnostiam dospelého človeka a
rodiča. Návrh odporcu, ktorým žiada, aby bolo určené výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške
z jej pohľadu ako matky, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloleté deti, ako aj z pohľadu



záujmu maloletých detí je neprijateľný. Má za to, že výška výživného určená súdom prvého stupňa s
ohľadom na základné potreby maloletých detí, možnosti ale najmä schopnosti oboch rodičov bola určená
primerane.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že
sa pridržiava vyjadrenia deklarovaného na pojednávaní dňa 11.03.2015.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo
potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania
a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný
záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane
odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1,2,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

V danom prípade podal odporca odvolanie len proti výroku rozsudku v časti, v ktorej mu súd prvého
stupňa počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva uložil povinnosť prispievať na výživu mal.
E. E. (6 rokov) sumou 120 Eur a maloletej D. E. (3 roky) sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky ( matky ). Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa
rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti
s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na
úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav
ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod..
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných
hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj
z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito
dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie



sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

V prejednávanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu, výška výživného určená súdom prvého
stupňa, ktorou je odporca povinný prispievať na výživu maloletých detí narodených z manželstva,
zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj v konaní
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam. K odvolacím
námietkam odporcu je treba uviesť, že súd prvého stupňa v konaní pri rozhodovaní o výške výživného
správne zohľadnil možnosti odporcu v primeranej miere prispievať na výživu maloletých detí, pričom
určená výška výživného pokryje len najzákladnejšie potreby detí spojené so zabezpečením bývania
a stravy. Neobstojí obrana odporcu postavená na tvrdení, že je od roku 2009 nezamestnaný, pretože
pokiaľ má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom odkázaným na jeho výživu, je v prvom
rade povinný prijať akúkoľvek prácu za účelom zabezpečenia takéhoto plnenia. Odvolací súd zhodne
s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že otec v konaní nepreukázal skutočnú a aktívnu snahu
získať vhodné zamestnanie, odsťahoval sa do Y., kde si možnosti získať pracovnú príležitosť zúžil,
pričom toto jeho rozhodnutie významne ovplyvnilo aj jeho možnosti stretávať sa s deťmi a pomáhať
matke pri ich výchove a starostlivosti. V konaní odporca nepreukázal žiadne významné skutočnosti v
súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom, ktoré by v podstatnej miere mohli obmedziť jeho možnosti na
trhu práce. Aktuálne jediným jeho prínosom v starostlivosti o deti je platenie výživného. Odvolací súd
taktiež poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že počas spolužitia rodičov ešte v júni 2014, otec
na domácnosť prispieval čiastkami 200-400 Eur mesačne a po jeho presťahovaní sa k svojej matke,
kedy mu odpadli výdavky na bývanie ( ktoré ani neuvádzal) na výživu maloletých detí prispieval po 25
eur mesačne. Odvolací súd konštatuje, že otec takto koná v rozpore so záujmami maloletých detí a
ohrozuje ich riadnu výživu a vývoj. Navrhovateľka, ktorá výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o
deti, čím vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, nemá dostatok
finančných prostriedkov na úhradu ich základných životných potrieb. Navyše pri osobnej starostlivosti
o maloleté deti v ich útlom veku má obmedzenú možnosť získať po ukončení materskej dovolenky
vhodné zamestnanie. Pokiaľ odporca namieta, že súd prvého stupňa nemal dostatočne preukázané
odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že len mesačný náklad
maloletých detí na bývanie predstavuje čiastku 150 Eur, okrem ktorého majú deti aj výdavky spojené so
zabezpečením stravy, ošatenia a obuvi, návštevy predškolských zariadení, maloletý Patrik vo svojom
veku aj so športovými aktivitami a krúžkami, pričom v školskom roku 2015/2016 začne navštevovať
povinnú školskú dochádzku. Odporca v konaní nepreukázal, že na potreby detí dobrovoľne prispieva v
primeranom rozsahu vecnými plneniami, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posúdení výšky vyživovacej
povinnosti otca, či hradenie pravidelných platieb v záujme maloletých detí spojených napríklad s
návštevou predškolských zariadení alebo krúžkov. Nepochybne by mal odporca mať vedomosť o
nevyhnutných životných nákladoch svojich maloletých detí, s ktorými ešte donedávna žil v spoločnej
domácnosti, pričom odvolací súd udáva, že odôvodnené potreby maloletých detí a výdavky s nimi
súvisiace, ktoré matka v konaní uviedla a na ktoré súd prvého stupňa prihliadal nie sú nadhodnotené
a možno ich považovať za základné a všeobecne známe. K tvrdeniu odporcu, že životnú úroveň detí
je treba prispôsobiť tej jeho, ktorej zodpovedá výška výživného 27, 13 Eur, odvolací súd udáva, že v
danom prípade by sa odporca mal zrejme zamyslieť nad zmenou svojich životných priorít a postojov,
svojim spôsobom života sa snažiť byť príkladom pre svoje deti, o svoje deti sa riadne starať, pretože
na základe jeho predstáv a návrhov by sa jeho starostlivosť o deti zúžila iba na platenie výživného v
sume 87 centov na deň.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. §
219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.