{"guid": "18186ac3-29ca-4e39-9df2-68393f5cc256:db49bb31-b93f-4580-8986-fa6df0ecc7dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1", "spisova_znacka": "7CoP/265/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/265/2013 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. novembra 2013, sp. zn. 7CoP/265/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1", "identifikacne_cislo": "7212220013", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db49bb31-b93f-4580-8986-fa6df0ecc7dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/265/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212220013
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212220013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L.
G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, dieťaťa rodičov U. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M. na M. ul. č. XX, právne zastúpenej Mgr.
Marcelou Chlebovičovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul.č.
28 a P. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Slovenskej jednoty č. 8, v konaní o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 286/2012 - 195
zo dňa 29.05.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.
13C 66/2010 zo dňa 17.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP
38/2012 zo dňa 18.07.2012 tak, že zvýšil výživné pre maloletého L. zo strany otca  od 01.07.2012 zo
sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, ktoré otcovi uložil prispievať vždy do 15- tého dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2012 do 31.05.2013 vo výške 900
Eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného a
dlžnom výživnom z dôvodu, že otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam  a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že z lekárskych správ predložených matkou nie
je možné zistiť v akom rozsahu je zdravotný stav maloletého zhoršený, pričom tieto jednoznačne
nepreukazujú, že v dôsledku zdravotných problémov maloletého došlo aj k zvýšeniu výdavkov nákupom
špeciálnych liekov a stravy.  Súd prvého stupňa sa bez všetkého stotožnil len s tvrdeniami matky, pričom
sa nezaoberal pravdivosťou týchto tvrdených skutočností. Uviedol, že matka si predložené  pokladničné
doklady preukazujúce nákup liekov a kozmetiky pre maloletého mohla zadovážiť aj od tretích osôb. Na
pojednávaní 29.05.2013 navrhol vypočuť ošetrujúcich lekárov maloletého, ktorí matke vystavili lekárske
správy, avšak súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, čím tieto zvýšené náklady ostali
nepreukázané. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré
jeho návrh zamietol, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že požadované výživné
nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého, ale matka sa týmto spôsobom snaží vyriešiť svoju
zlú finančnú situáciu  a ním poskytnuté finančné prostriedky slúžia matke na splácanie úverov. Poukázal
na nevýhodné úrokové sadzby úverov, ktoré matka spláca. Uviedol, že súd sa súčasne nevysporiadal



so zamietnutím jeho návrhu, ktorým žiadal, aby bývalý manžel matky predložil kúpnu zmluvu, na
základe ktorej nadobudol byt, v ktorom býva matka s maloletým. Súčasne matka žiadnym spôsobom
nepreukázala, že bývalému manželovi G. G. spláca mesačne akúkoľvek sumu hypotekárneho úveru,
ktorý si vzal jej bývalý manžel, aby matke a maloletým deťom zabezpečil bývanie. Ďalej uviedol, že súd
neprihliadol ani na skutočnosť, že matka nemá s G. G. uzatvorenú žiadnu zmluvu týkajúcu sa splácania
úveru. Poukázal na to, že jeho príjem mu neumožňuje uhrádzať zvýšené výživné. Jeho priemerný
mesačný príjem predstavuje sumu 960,03 Eur a nie sumu 1 057,08 Eur ako to uviedol súd prvého stupňa.
V júli 2012 dostal prémie vo výške 1 100 Eur v hrubom, ktoré však nie sú stálou zložkou mzdy, preto by
nemali byť v jeho príjme zohľadnené. Uviedol, že mesačne spláca úvery vo výške 500 Eur z dôvodu, že
si potrebuje vyriešiť otázku vlastného bývania a z dôvodu, že matke  bol povinný uhradiť dlžné výživné vo
výške 2 023 Eur. Začal rekonštruovať svoj dom pred viac ako 8 rokmi, pričom úver by bol nútený splácať
kdekoľvek by si našiel bývanie. Poukázal na skutočnosť, že maloletý je jeho  jediným potomkom, a
teda  jeho jediným dedičom. Opätovne uviedol, že matka si privyrába pečením tort, čo určite predstavuje
nezanedbateľný príjem. Súd na tento príjem matky neprihliadol, pričom len konštatoval zvýšené úsilie
matky pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že výživné má zodpovedať odôvodneným
potrebám maloletého a majetkovým pomerom otca.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré  mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132
O.s.p. vyhodnotil  dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. §
157 ods. 2 O.s.p. Odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto
odvolací súd považuje  za neopodstatnenú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom,  a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov
konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať
aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď
napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku
vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami  určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti  a majetkové pomery
rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len bežné potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom
zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Komplexným porovnaním pomerov
účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 13C 66/2010-149 zo dňa 17.10.2011) so súčasnými  pomermi dospel odvolací súd k totožnému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého L..
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že maloletý trpí poruchou imunitného



systému, histamínovou intoleranciou, atopickým ekzémom a taktiež sa u neho vyvinula astma a má
problémy s krvou, pričom tieto ochorenia nemajú len dočasný charakter. Uvedený nepriaznivý zdravotný
stav maloletého si preto vyžaduje zvýšené výdavky súvisiace s nákupom špeciálnej kozmetiky, liečiv,
ktoré nie sú preplácané zdravotným poistením, liečebnými pobytmi maloletého a s veľkou spotrebou
oblečenia a taktiež špeciálnou úpravou stravy. V danom prípade sa teda jedná o nadštandardné výdavky
pre maloletého v porovnaní s výdavkami iných maloletých detí v jeho veku, avšak tieto si vyžaduje
preukázateľne zhoršený zdravotný stav maloletého. Za irelevantnú považuje odvolací súd námietku
otca týkajúcu sa neodôvodneného zamietnutia jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom
ošetrujúcich lekárov maloletého a vyžiadaním si kúpnej zmluvy od bývalého manžela matky, ktorou by
bolo preukázané aké finančné prostriedky sa použili na kúpu bytu, v ktorom býva matka s maloletým.
Odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok súdu ukladá, aby vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ust. § 132 O.s.p.)
a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), pričom
len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhnutých účastníkmi vykoná a ktoré nie (ust. § 120
ods. 1 a 2 O.s.p.). V nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (ust.  § 120
ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového
stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak nejdená sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch,
nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Súd zároveň nie je
povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov
v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať
len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa 08.10.1997), preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých
účastníkmi nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo odňaté právo konať pred súdom
(R 37/1993). Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a to z množstva lekárskych správ
predložených matkou,  preukázateľne vyplýva akútne zhoršenie zdravotného stavu maloletého a s tým
súvisiaci nárast výdavkov, ktorých vynakladanie matka náležite súdu zdokladovala a preukázala. Z tohto
dôvodu nebol súd prvého stupňa povinný vyhovieť návrhu otca na doplnenie dokazovania výsluchom
ošetrujúcich lekárov maloletého. Predloženie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je byt, ktorý obýva matka
s maloletým, nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o zvýšení výživného právnu relevanciu, preto zamietnutie
návrhu otca na doplnenie dokazovania  nemá ani v tomto smere za následok odňatie možnosti konať
pred súdom. Spôsob financovania bývania matky s maloletým bol dostatočne preukázaný výpoveďou
svedka, bývalého manžela matky G. G.. Ak otec ďalej v odvolaní namietal, že jeho čistý mesačný príjem
predstavuje sumu 960,03 Eur a nie sumu 1 057,08 Eur, pretože stálou zložkou mzdy nie sú prémie,
ktoré mu boli jednorázovo vyplatené v júli 2012 vo výške 1 100 Eur (v hrubom), odvolací súd v tomto
smere plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dodáva, že pre určenie výživného je
rozhodný príjem povinného rodiča za posledných 12 mesiacov, pričom vyplatením prémií v mesiaci
júl 2012 sa primerane zvýšil životný štandard otca, na ktorom sa má právo podieľať aj jeho maloleté
dieťa (ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami povinného rodiča a  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom predstavuje v
zmysle ust. § 62 Zákona o rodine ich prvoradú zákonnú povinnosť, preto je rodič povinný usmerniť
svoje výdavky tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a je povinný využívať
všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu. Z tohto dôvodu odvolací súd
nemohol prihliadať na skutočnosť, že otec spláca úvery a pôžičky za účelom zabezpečenia si vlastného
bývania a splatenia dlžného výživného matke maloletého, keďže svoje výdavky je povinný regulovať
tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Tvrdenie otca, že maloletý L. je
jeho jediným potomkom, a teda eventuálne jediným dedičom rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve
otca, nemá žiaden vplyv na plnenie si zákonnej povinnosti otca prispievať na výživu maloletého L..
Maloletý v súčasnosti vyžaduje, aby si otec voči nemu plnil vyživovaciu povinnosť v takej miere, ktorá
bude postačujúca na uspokojenie jeho zvýšených odôvodnených potrieb, pričom úvahy otca o dedení
jeho majetku v bližšie neurčenom časovom horizonte nemajú pre plnenie vyživovacej povinnosti žiaden
význam. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol taktiež na skutočnosť, že otec o maloletého neprejavuje
žiaden záujem, do začatia súdneho konania nemal vedomosť o zlom zdravotnom stave maloletého,
nestýka sa s ním a nad stanovenú výšku výživného maloletému ničím neprispieva, pričom matka si svoju
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plní spontánne, uspokojuje jeho potreby a vynakladá značné finančné
prostriedky, aby maloletému zabezpečila poskytnutie zdravotnej starostlivosti potrebnej na zlepšenie
jeho zdravotného stavu. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke otca týkajúcej sa skutočnosti, že matka
si privyrába pečením tort, odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
matka má z takejto činnosti akýkoľvek príjem. Ani bývalý manžel matky, G. G., túto informáciu vo



svojej svedeckej výpovedi nepotvrdil a na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedol, že nemá vedomosť o
tom, či matka pečie torty za odplatu (č.l. 192). V tomto smere je preto aj táto odvolacia námietka otca
neopodstatnená. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom a odvolacie dôvody tvorili jeho obranu už v konaní
na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal,
odvolací súd potvrdil rozsudok  súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41P/286/2012", "guid": "b34a7d72-6f78-47df-9cba-191b63377730:5990924d-76a0-41ab-9819-26afc416de03", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b94339a6-5b75-411d-be41-bece05228547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1"}, {"guid": "43793ab2-c6e5-40df-af4d-d38d2b0d4c36:d23ca60d-df8e-4f4f-a8e0-297a30bc2459", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5910206713.2", "spisova_znacka": "8CoP/38/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/38/2012 z 30. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5910206713.2"}], "citovane_v": []}