Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/88/2012 z 24. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2012, sp. zn. 23CoE/88/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3512200498.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/88/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3512200498.1 | 2012-04-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 3 písm. j) OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 57 ods. 2 EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ddd746-869c-413f-8f6c-5c5e6a2fcdb6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3512200498.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200498
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512200498.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45869464, právne zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, avokátkou so sídlom Mostná 72, Nitra,
proti povinnému: B. J., bytom F. XXXX/XX, A. P. A. Q., o vymoženie 889,70 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/56/2012-15
zo dňa 24. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1-3
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že dňa 19.01.2012 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 889,70 eur s príslušenstvom, na
podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. IDB0310180 zo dňa 10.06.2011. V predmetnej exekučnej
veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. 5877551307 zo dňa 07.09.2007 medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému
peňažné prostriedky vo výške 992,58 eur a povinný sa zaviazal tieto vrátiť v 40-tich mesačných splátkach
po 39,87 eur s dátumom prvej platby do 23.10.2007 a každej ďalšej platby k 23. dňu v mesiaci. V
predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa podľa
súdu prvého stupňa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv
Občianskeho zákonníka. Zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere, v článku 3 bod 6 zmluvy,
ako i v obchodných podmienkach pre úver čl. 11.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská
doložka v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní. Povinný si ju osobitne
nevyjednal, a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ
aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj
rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 - C-244/98. V predmetnom rozsudku Súdny
dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo



svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Súd prvého stupňa považuje za potrebné poukázať na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez
Noguiera, podľa ktorého smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa má
za to, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach zahrnutých do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá
vyžaduje od spotrebiteľ riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Ex. por. ex offo zamietol žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/
a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré
exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza
aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten jediným úkonom nevyužil procesné práva,
ktoré mu zákon v nadchádzajúcom konaní priznával, nepodal žalobnú odpoveď ani žalobu proti
rozhodcovskému rozsudku. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 23Cdo 1201/2009 zdôraznil, že aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje
oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení
s § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a niektorých judikátov
ESD. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o
opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť
právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská
doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex. por. je nezákonný a protiústavný. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 95/2010 a uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1152/2005. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o
úvere bola uzavretá dňa 07.09.2007 ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré
nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008 nie je možné na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať.
Súd prvého stupňa sa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal
ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Domnieva sa, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie
Súdneho dvora v rozhodnutí Oceáno Grupo Editorial SA bol výrazne odlišný od skutkového stavu
ustáleného súdom prvého stupňa. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nezohľadnil procesnú
pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom
konaní napriek procesnej pasivite povinného v rozhodcovskom konaní posúdil nárok oprávneného.
Mal za to, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí
ASTURCOM bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom, a preto
aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v predmetnom rozhodnutí je nesprávna. Právoplatný
rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa, rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle
zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Oprávnený poukázal
na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13CoE/304/2010-50 zo dňa 19.10.2010. Zmluva o
úvere bola uzavretá medzi povinným a Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného). NBS v
zmysle § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva
dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a
ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto
zákona, osobitných zákonov (zákona o bankách) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,



ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení
právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané
subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty. Ak exekučný súd dojednanú
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej
rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde
reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Na majetok povinného nie je momentálne
možné viesť výkon rozhodnutia, a to napriek tomu, že veriteľ povinnému peňažné prostriedky poskytol a
povinný neplnil svoje povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie
a poverí ho vykonaním exekúcie, alebo aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený ani povinný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. j/ cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich
splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ
mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú
zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac
sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej
strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.



Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva,
že exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý
z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/
alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Pokiaľ teda vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe rozhodcovskej
doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom
dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na
to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/
Ex. por.

Odvolací v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.