Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/126/2017 z 27. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2018, sp. zn. 23S/126/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6017200577.3 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/126/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6017200577.3 | 2018-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 99 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z., § 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 16 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebec027e-8ec9-4167-95a6-9a8c261c7bc9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6017200577.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/126/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200577.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej v právnej veci žalobcu: S. S., nar. XX.XX.XXXX, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, proti
žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. GR ZVJS-32-4/11-2017 zo dňa 21. augusta
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

. Žiadosťou zo dňa 30.07.2017 požiadal žalobca o informáciu, a to kópiu hodnotenia programu
zaobchádzania, o čom bol ústne upovedomený pedagógom dňa 28.07.2017.

2. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnej správy“) rozhodnutím ÚVTOS-inf-42-1/13/2017 dňa 03.08.2017 rozhodol, že v zmysle ust. §
99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) žiadosti žalobcu nevyhovel
a požadované informácie podľa osobitného zákona nesprístupnil. Nevyhovenie žiadosti odôvodnil
ustanovením § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. ods. 1 písm. h/ a k/, podľa ktorého zbor nemá
povinnosť informovať o obsahu údajov, ktorými sú osobné, rodinné, sociálne a anamnestické údaje,
najmä rodinný stav, závislosť od používania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery
psychologického vyšetrenia osobnosti, poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste
a dobe výkonu trestu, o udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a
poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Ďalej uviedol, že požadované informácie sú informáciami
obsiahnutými v záznamoch z pozorovania väznených osôb, resp. hodnotiacimi úsudkami o správaní
väznenej osoby vo väzenských podmienkach, t. j. informáciami podľa § 99 ods. 1 písm. k/ zákona č.
475/2005 Z. z.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že sa prvostupňový
orgán verejnej správy, ako povinná osoba, nevysporiadal so skutočnosťou, že právo na informácie a
právo na súkromie, je garantované predpismi vyššej právnej sily, ako Dohovor o základných ľudských
právach a slobodách, Medzinárodný pakt občianskych a politických práv a samotná Ústava, kedy
práva môžu byť obmedzené výlučne pri splnení podmienok legality, legitimity a nevyhnutnosti v
demokratickej spoločnosti. Považoval rozhodnutie za nesprávne, nakoľko obmedzenie jeho práva na



prístup k požadovaným informáciám neobsahuje ústavne akceptovateľné dôvody a ani povinná osoba
v napadnutom rozhodnutí netvrdí, žeby takéto dôvody ospravedlňujúce obmedzenie existovali.

4. Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím o odvolaní č. GR
ZVJS-32-4/11-2017 zo dňa 21.08.2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zmenilo rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí -
nesprístupnení informácie tak, že upravilo výrokovú časť na: „ústav, v nadväznosti na ust. § 9 ods.
2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ust. § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.
z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov žiadosti žiadateľa zo dňa 07.08.2017, v ktorej požadoval sprístupnenie informácie citované:
„kópia hodnotenia programu zaobchádzania, o čom som bol ústne upovedomený pedagógom dňa
28.07.2017“ nevyhovie a tým na základe predmetnej žiadosti požadovanej informácie podľa zákona o
výkone trestu nesprístupňuje, pretože o týchto informáciách nemá povinnosť informovať“. Vo svojom
rozhodnutí sa žalovaný odvolal na znenie ust. § 99 ods. 2 písm. h/ a k/ zákona č. 475/2005 Z. z. a na
znenie § 3 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Žalovaný ďalej uviedol, že osobitné zákony môžu výslovne ustanoviť, niektoré druhy informácií, ktoré
sa žiadateľom na základe zákona o slobode informácií nesprístupňujú, alebo sú prístupné výlučne iba
určitému okruhu osôb, v takomto prípade má osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred zákonom
o slobode informácií. Program zaobchádzania je dokument individuálnej výchovnej práce realizovanej
s odsúdeným obsahujúci „odporúčania“, pričom tento nie je možné meniť podľa návrhov odsúdeného,
nakoľko by sa tým poprel jeho význam a samotný účel výkonu trestu. Účelom Zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) im princíp otvorenosti verejnej správy, pričom súvislosti
so žiadosťou o informáciu, podanú odvolateľom a spresnením jej účelu v podanom odvolaní možno
poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži/20/2013 zo dňa 29.01.2015, v ktorom Najvyšší
súd SR poukázal na skutočnosť, že: „ prostriedkom k riešeniu týchto sporov by nemalo byť obštrukčné
využívanie zákona, dodajúc, že žalobca svojim chovaním, ktoré je inak právom dovolené sledoval
vyvolanie konaní na základe podaných žalôb, ktoré svojou podstatou poskytnutiu informácií neprispejú, t.
j. žaloby samé o sebe nie sú prostriedkom, ktorý by sprístupnili informácie a mal za to, že v danej veci ide
o zdanlivý výkon práva, pretože jeho účelom nie je právo vykonávať, ale samoúčelne napadnúť postup
správneho orgánu“. Žalovaný ďalej uviedol, že povinná osoba sa zákonne vysporiadala s odvolateľovou
žiadosťou o informácie tým, že informácie po objektívnom posúdení ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ako aj okolností výkonu trestu odňatia slobody, ich v požadovanej forme neposkytla
a vydala rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v
ktorej uviedol, že za zásah do základných práv je považované každé konanie štátu (verejnej moci),
ktoré dopadá do oblasti chránenej niektorým základným právom, a ktoré v nej jednotlivcovi celkom
alebo s časti znemožňuje lebo sťažuje slobodné chovanie. Obmedzenie akéhokoľvek základného
práva alebo slobody a teda aj práva na prístup k informáciám možno považovať za ústavne
akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe
zákona a zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. Zároveň uviedol, že požadované informácie boli žalobcovi
poskytnuté ústne a odmietnutie ich poskytnutia v písomnej forme je zjavne neoprávneným zásahom
do jeho základného práva na informácie - uvedené obmedzenie žalobcovho práva (neposkytnutie
písomnej informácie, ktorá však ústne poskytnutá bola) nebolo legálne, legitímne a najmä nevyhnuté
v demokratickej spoločnosti a došlo k porušeniu jeho práva na informácie a tiež práva na inú právnu
ochranu.

6. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý okrem pôvodnej argumentácie vo svojom rozhodnutí
uviedol, že informácie o plnení programu zaobchádzania boli žalobcovi poskytnuté ústne pedagógom,
hoci platná právna úprava explicitne nepožaduje ich vypracovanie v písomnej forme. Povinná osoba teda
konala v prospech žalobcu a informácie o plnení programu zaobchádzania poskytla na základe ústneho
oboznámenia o ich obsahu pedagógom. Pedagóg oboznámil odsúdeného so znením hodnotiaceho
programu zaobchádzania ústne, nakoľko to vychádzalo z jeho účelu, z čoho vyplýva, že ústavné právo
odsúdeného na informácie nebolo porušené.



7. V uplatnenej replike žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žiadaná informácia mu bola
poskytnutá ústne a žalovaný neodôvodnil, prečo mu nie je možné túto informáciu poskytnúť v
písomnej forme. Zároveň žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by poskytnutie informácie v
písomnej forme ohrozovalo legitímny spoločensky aprobovaný záujem v nadväznosti na fakt, že tieto
informácie poskytnuté žalobcovi boli - a nijakým spôsobom nepreukázal, že odmietnutie ich poskytnutia
zodpovedalo naliehavej spoločenskej potrebe.

8. V uplatnenej duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, pričom nad rámec pôvodných vyjadrení
uviedol, že v prevažnej väčšine odsúdených umiestnených do oddielu s bezpečnostným režimom sa
jedná o odsúdených, ktorí odmietajú plniť program zaobchádzania, sú agresívni voči spoluodsúdeným
a príslušníkom, ohrozujú bezpečnosť a zdravie, prejavuje sa u nich vysoká miera hostility a
negativizmu. U takejto skupiny odsúdených je akýkoľvek prejav príslušníka zboru pri zaobchádzaní s
odsúdeným vnímaný negatívne s latentnou agresiou. Agresívne prvky v správaní nemusia byť priamo
manifestované, ale skrývajú sa za hrozbami a vyhrážkami voči svojmu okoliu. Postoj odsúdených k
spáchanej trestnej činnosti je nekritický. Vzhľadom k tomu žalovaný zastáva názor, že vo vzťahu k osobe
odvolateľa je naplnená reálna obava, v dôsledku ktorej zákonodarca vyňal určité poznatky o priebehu
výkonu trestu a poznatky o plnení programu zaobchádzania z povinnosti o nich informovať.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne
pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP,
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.03.2018 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP
a to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení
rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR, sa na
VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku.

13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup oboch orgánov verejnej správy v
konaní a v rozsahu a v dôvodoch uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 199 SSP zamietol.

14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

15. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví
zákon.

16. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.



18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný
zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do
spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,
sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15-tich pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.

21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená.

22. Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb
v súlade s osobitným predpisom. 17f) Osobné údaje o uchádzačoch o vznik služobného pomeru alebo
pracovného pomeru k zboru a osobné údaje o príslušníkoch zboru a zamestnancoch zboru spracúva
zbor v rozsahu podľa osobitného predpisu. 17g) Údaje o osobách, voči ktorým bolo začaté trestné
stíhanie, sa zhromažďujú v rozsahu primeranom tomuto konaniu. Osobné údaje o osobách vo výkone
väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby
a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi. 17h) V rozsahu zodpovedajúcom
riadnemu uplatneniu právnych nárokov obetí trestných činov a iných poškodených osôb sa spracúvajú
aj ich osobné údaje poskytnuté nimi v rámci trestného konania.
17h) § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom
výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa
osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe:
h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti,
k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených
disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu
zaobchádzania.

24. Podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa
odseku 1 písm. h) a k).

25. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

26. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám v podrobnostiach upravuje zákon
č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo



záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie
vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po
vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie
trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zákona).

27. V danom prípade je nesporné, že povinná osoba sprístupnila žiadanú informáciu v ústnej podobe
v rámci individuálneho pohovoru dňa 28.07.2017, ako to vyplýva zo záznamu elektronickej aplikácie
Výkon väzby a výkon trestu (ďalej len „aplikácia“). Predmetná informácia bola žalobcovi sprístupnená aj
napriek skutočnosti, že táto povinnosť povinnej osobe nevyplýva zo znenia zákona č. 475/2005 Z. z.

28. Správny súd má však za to, že v zmysle § 99 ods. 1 písm. h) a k) nemá zbor povinnosť informovať
o obsahu údajov, pričom podľa písm. k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o
mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch
a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia
podlieha režimu v zmysle § 99 ods. 1 písm. k).

29. Ako uvádza dôvodová správa k zákonu č. 475/2005 Z. z. jednou z najzávažnejších foriem agresie v
penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá
môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného
týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napr. miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej
konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a
antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej
osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví
priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo
väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich
nástrojov procesu zaobchádzania.

30. Vzhľadom na horeuvedené možno konštatovať, že zákonodarca presne stanovil, kedy je verejný
záujem na neposkytnutí informácie, pričom ho odôvodnil skutočnosťou, že sprístupnenie informácie by
malo negatívny vplyv na výchovný proces v rámci výkonu trestu a mohlo by zmariť účel výkonu trestu.

31. Správny súd má za to, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť
bezpečnosť, práva a slobody iných alebo vyvolať nepokoje resp. zneefektívniť systém zaobchádzania
s odsúdenými osobami.

33. Skutočnosť, že žalobcovi bola informácia ústne poskytnutá nad rámec zákonnej povinnosti,
mu priamo nezakladá právo opakovane žiadať takúto informáciu a zároveň nezakladá povinnosť
žalovaného takúto povinnosť nad rámec zákona poskytnúť opakovane. Ak v rámci výchovného procesu
určený pedagóg vyhodnotil za vhodné žalobcu oboznámiť ústne s zhodnotením plnenia programu
zaobchádzania, to ešte samo osebe nezakladá povinnosť žalovaného takúto informáciu poskytnúť
písomne aj vzhľadom na bezpečnostné riziká, resp. na naplnenie účelov trestu, opakovane.

34. Ako vyplýva z § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. zbor nemá povinnosť informovať o osobných údajoch
podľa odseku písm. h) a k), to však nevylučuje situáciu, kedy si sám vyhodnotí, že informovanie o týchto
údajoch je z pedagogického hľadiska vhodné, avšak záleží len na jeho posúdení akú formu informovania
žiadateľ zvolí, resp. v celom rozsahu a akým spôsobom informáciu zverejní.

35. Záverom krajský súd dodáva, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26
ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo
dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 184/03 z 01. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003).

36. Je nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a aj je v ňom
jednotlivo vyhodnocované bezpečnostné riziko, resp. vplyv zverejnenia informácie v písomnej forme na
pedagogický proces s odsúdeným.



37. Po preskúmaní danej veci krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia, vrátane postupu,
ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio.

39. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods.
4 SSP).
Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 369 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.