Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/349/2016 z 11. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. októbra 2017, sp. zn. 16Co/349/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6215204682.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/349/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6215204682.1 | 2017-10-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe22c5a0-18c4-4fdf-928d-d308efeec6ef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215204682.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/349/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204682
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215204682.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr.
Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu K.. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A., Z. XX, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné nám. 13, o zaplatenie 82.523,81 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/350/2015 - 148 zo dňa 02. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 82.523,81 EUR spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 07. 10. 2014 do zaplatenia.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní, ktoré vykonával súdny
exekútor JUDr. Ladislav Szabó pod sp. zn.: EX 259/2001 nevymohol celú pohľadávku proti povinnému
Agrozel, s. r. o. Veľké Zlievce. Potom, ako žalobca podal proti povinnému Agrochemickému podniku,
s. r. o. Lučenec poddlžnícku žalobu na plnenie povinností  z exekučného titulu, Okresný súd Veľký
Krtíš rozsudkom č. k. 6 Cb 90/06-364 zo dňa 18. 03. 2010 znížil istinu priznanú v exekučnom titule EX
259/2001 zo sumy 46.612,46 EUR na 25.825,52 EUR a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím
č. k. 41 Cob 164/2010 z 13. 04. 2010  zmenil túto istinu na 25.957,48 EUR a nepriznal úroky ani
trovy exekúcie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5 Obdo 39/2011 z 13. 02. 2012 dovolanie žalobcu
odmietol a senát Ústavného súdu SR uznesením č. k.: III. ÚS 280/2012-13 zo dňa 19. 06. 2012
ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. V roku 2006 podal žalobca trestné oznámenie na
konateľov dlžníka, ktoré vyšetrovateľ odmietol. Podaním z 27. 02. 2012 podal žalobca trestné oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého sa mali dopustiť sudcovia okresného a krajského súdu,
ale vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol a prokurátor sťažnosť zamietol. Žalobca požiadal exekútora
o vyčíslenie sumy vymáhanej v exekučnom príkaze a podal návrh na obnovu konania. Okresný súd
Veľký Krtíš uznesením 7Cb/26/2012-41 z 17. 12. 2012 návrh na obnovu konania zamietol a Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43 Cob/47/2013 z 31. 07. 2013 rozhodnutie okresného súdu
potvrdil. Dňa 06. 10. 2014 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
návrhu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom justície, keď súdy
vymáhanú istinu určili iba vo výške 25.957,48 EUR a oslobodili Agrochemický podnik s. r. o.  od platenia
trov exekúcie a úrokov z omeškania. Žalovaná suma 82.523,81 EUR pozostávala z nepriznanej istiny
20.654,98 EUR, ďalej z 12 % úroku z omeškania zo sumy 20.654,98 EUR od 23. 12. 2003 do  06.
10. 2014, ktorý bol vyčíslený v sume 26.755,26 EUR, z 12 % úroku z omeškania zo sumy 25.957,46
EUR od 23. 12. 2003 do 04. 05. 2010, ktorý bol vyčíslený vo výške 19.832,93 EUR, ďalej z trov
právneho zastúpenia 9.372,59 EUR, z trov ktoré boli  v konaní o návrhu na obnovu konania priznané



žalovanému v sume 908,06 EUR a z trov konania pred súdmi a orgánmi trestného konania, ktoré si
žalobca vyčíslil v sume 5.000 EUR. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný zavádza,
pokiaľ tvrdí, že rozhodovaciu činnosť súdov nemožno podriadiť pod pojem nesprávny úradný postup,
lebo ide o  protiprávne konanie, zásah do zákonom chránených práv a o nečinnosť pri zásahu do práv
žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nesprávny úradný postup neoznačil a neuviedol
nezákonné súdne rozhodnutie, ktoré bolo zrušené a ktorým bola spôsobená škoda. Nárok  žalobca
riadne neuplatnil, preto nemohol byť predbežne prerokovaný. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd zistil, že žiadosťou zo dňa 08. 10. 2014 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo žalobcu
podaním zo dňa 06. 11. 2014 na opravu návrhu. Žalobca považoval doplnenie, ktoré na výzvu
žalovaného urobil dňa 20. 11. 2014 za správne. Keď ho žalovaný o ďalšom postupe neinformoval,
telefonicky sa dozvedel, že žalovaný v jeho veci nekoná, lebo žiadosť nedoplnil podľa pokynov
žalovaného. Žaloba bola na súde podaná 29. 06. 2015.

5. Okresný súd mal preukázané, že napriek snahe žalobcu nedošlo k zrušeniu rozhodnutia Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6 Cb/90/2006, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu, ktoré žalobca
považuje  za nesprávne. Žalobca správne uplatnil nárok na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré  je
oprávnené konať v posudzovanej veci v mene štátu.   Podania žalobcu, ktorými uplatnil predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody  u žalovaného, neobsahovali podstatné náležitosti, nevyhnutné
na prejednanie nároku. Okresný súd považoval za zákonný postup žalovaného, ktorý nárok žalobcu
predbežne neprejednal, lebo žalobca nepreukázal nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup. To nebránilo žalobcovi uplatniť nárok žalobu na súde. Žalobca nárok uplatnil bez toho, aby
označil nezákonné rozhodnutia alebo  nesprávny úradný postup. K zrušeniu žalobcom označených
rozhodnutí pre ich nezákonnosť nedošlo. Nesprávny úradný postup žalobca nepreukázal, lebo pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, z disciplinárneho rozhodnutia a z rozhodnutia pred Ústavným súdom alebo
Európskym súdom pre ľudské práva, v ktorom by bolo rozhodnuté o porušení práva žalobcu na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.   Na základe uvedených zistení považoval súd prvej
inštancie nárok žalobcu za neodôvodnený a žalobu zamietol. Na právne zdôvodnenie uviedol § 4 ods.
1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 2 Zák.
č. 514/2003 Z. z. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale súd mu náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP
nepriznal vzhľadom na to, že zo spisu žalovanému žiadne trovy žalovaného nevyplývali ani žiadne trovy
konania si žalovaný nevyčíslil.

6. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 18. 04. 2016 okresnému súdu vytýkal, že sudca jeho
vec neposudzoval nestranne, lebo v konaní sa rozhodovalo o škode, ktorú spôsobili aj  sudcovia na
Okresnom súde Veľký Krtíš. Sudca sa nezaoberal tým, že hlavným dôvodom žaloby bol zásah orgánov
štátu do zákonom chránených práv, hlavne do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca namietal nesprávne
zistenie skutkového stavu s odôvodnením, že orgány štátu  ho svojimi rozhodnutiami pripravili o majetok
a neoprávnene obohatili toho, kto protiprávne konal a nesprávny záver, že v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku chýbalo konkrétne súdne rozhodnutie, preukazujúce uplatnené nároky, lebo v
žiadosti zo dňa 06. 10. 2014 sú uvedené všetky rozhodnutia, ktorými súdy zasiahli do práv žalobcu.
Taktiež žalobca označil nesprávny úradný postup, a to zásah štátnych orgánov do zákonom chránených
práv žalobcu. Súd sa nezaoberal rozsudkom Európskeho súdneho dvora C-224/01 z 30. 09. 2003 vo
veci Kober proti Rakúsku, ktorý žalobca predložil ako dôkaz. Navrhol, aby nestranný odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného k náhrade škody vo výške 82.523,81 EUR s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 07.
10. 2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.



8. Podľa § 3 ods. 1, písm. a), písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci a)
nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

Podľa § 9 ods. 4 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

9. Odvolanie nebolo dôvodné. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu
záveru, že žalobca nárok na náhradu škody voči štátu uplatnil bez toho, aby došlo k zrušeniu rozhodnutia
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6 Cb/90/2006-364 zo dňa 18. 03. 2010  a Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 41 Cob 164/2010 z 13. 04. 2010,  ktoré žalobca považuje  za nesprávne. Žalobca tak
nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia súdu alebo  nesprávny úradný postup  súdov, ktoré
konali jeho o nárokoch, lebo k zrušeniu žalobcom označených súdnych rozhodnutí pre ich nezákonnosť
nedošlo. Za správny považuje odvolací súd aj záver okresného súdu, že nepreukázanie  nároku pri jeho
predbežnom prejednaní u žalovaného nebránilo žalobcovi uplatniť nárok žalobou na súde. Odvolací
súd dodáva, že žaloba bola podaná na súde dňa 29. 06. 2015. Posledné, na vec sa vzťahujúce súdne
rozhodnutie, bolo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob/47/2013 z 31. 07. 2013,
ktorým  bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/26/2012-41 z 17. 12. 2012,
ktorým bol návrh žalobcu na obnovu konania zamietnutý. Žalobca tvrdil, že súdne rozhodnutia, ktorými
odôvodňuje uplatnené nároky na náhradu škody, sú nezákonné a svoj neúspech v konaní stotožňuje
so  škodou, ktorú uplatnil voči štátu. Subjektívne presvedčenie žalobcu o nezákonnosti právoplatných
súdnych rozhodnutí nenahrádza dôkaz, ktorý bol žalobca povinný v konaní o náhradu škody predložiť.
Takým dôkazom v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., je iba také rozhodnutie, ktorým by boli v
žalobe uvedené rozhodnutia zrušené pre ich nezákonnosť. Iba takýmto rozhodnutím je súd viazaný,
pričom v konaní o náhradu škody musí žalobca súčasne preukazovať, že mu škoda vznikla a príčinnú
súvislosť medzi uplatnenou škodou a nezákonným súdnym rozhodnutím.

10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na správnom zistení, že žalobca nepreukázal nezákonné
rozhodnutie súdu, ktorými mu bola spôsobená škoda ani nesprávny úradný postup súdu. Rozsudkom
Európskeho súdneho dvora C-224/01 z 30. 09. 2003 vo veci Kober proti Rakúsku, sa okresný súd
nemal dôvod zaoberať, pretože nejde o  dôkaz preukazujúci nároky žalobcu.   Označené rozhodnutie
nenahrádza povinnosť žalobcu preukázať tvrdenia, ktorými odôvodnil svoju žalobu.  Rozhodnutie
C-224/01  nenahrádza povinnosť žalobcu preukázať tvrdenia, ktorými odôvodnil svoju žalobu, uvedené
rozhodnutie skutkovo nesúvisí s prípadom, ktorý predložil žalobca.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).