{"guid": "180893a4-4e20-4eef-a849-cfa92a04677b:8b23dd0a-afee-466e-86b9-57064662d8dd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2", "spisova_znacka": "11S/86/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/86/2017 z 15. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. mája 2018, sp. zn. 11S/86/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2", "identifikacne_cislo": "4017200395", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2018-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b23dd0a-afee-466e-86b9-57064662d8dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/86/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200395
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200395.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: INAGRO s.r.o., Dunajské nábrežie
1159/5, Komárno, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, Y., IČO: XX XXX XXXo správnej žalobe zo dňa 15. 06. 2017
proti rozhodnutiu žalovaného č. 100612724/2017 zo dňa 12. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a  návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 26. 04. 2018.

Súd  žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis Daňového úradu Nitra,
súd zistil, že Daňový úrad Nitra vydal dňa 12. 01. 2017 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 155 ods. 1
písm. f/ bod 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2015 v nadväznosti na ust. § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,
uložil žalobcovi pokutu v sume 3.918,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zákona č.
563/2009 Z.z., a to za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2014 v sume, ktorá
je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si žalobca mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
20130021/2015 zo dňa 22. 04. 2015, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole dňa 24. 04. 2015.
Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane dňa     16. 12. 2015
vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 21471313/2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v
sume 39.180,- eur. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný, ktorý prvým
rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2016 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2016 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 39.180,- eur.  Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
zo dňa 24. 11. 2016 a týmto potvrdil rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi
dňa 30. 11. 2016.



Oznámenie o výkone daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 13. 08. 2014, preto pri výpočte
pokuty postupoval správca dane podľa § 155 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2015. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) ku dňu 30. 08. 2016 predstavovala 0%, a pretože trojnásobok
základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10 %, uložil správca dane pokutu v sume rovnajúcej sa 10
% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím daň uvedenú v daňovom priznaní žalobcu. Správca
dane rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2016 znížil uplatnený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 o sumu 39.180,- eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100612724/2017 dňa 12. 04. 2017.

3. Súd si pripojil spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/19/2017, súčasťou ktorého je
i administratívny spis žalovaného vo veci týkajúcej sa prejednávanej veci. Súd sa z uvedeného
administratívneho spisu oboznámil s oznámením o výkone daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie
obdobie máj 2014 zo dňa 11. 08. 2014, ktoré bolo doručené žalobcovi 13. 08. 2014. Zápisnica o ústnom
pojednávaní pri začatí daňovej kontroly bola spísaná dňa  21. 08. 2014. Rozhodnutím Daňového úradu
Nitra zo dňa 24. 08. 2016 č. 103788067/2016 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 39.180,- eur za zdaňovacie obdobie máj 2014, ktorý znížil na sumu 65,44 eur ako rozdiel
nadmerného odpočtu uplatneného v podanom daňovom priznaní 39.245,44 eur a nadmerného odpočtu
priznaného správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 65,44 eur. Rozhodnutím zo dňa 24. 11.
2016 č. 104356986/2016 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08. 2016 z dôvodov
tam uvedených, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

4. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 100612724/2017 zo dňa 12. 04. 2017 rozhodnutie správcu dane
potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal doterajšie dokazovanie a priebeh konania pred
správcom dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Uviedol,
že o výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol č. 20130021/2015 zo dňa 22. 04.
2015. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane určil rozdiel v sume, na ktorú
si žalobca uplatnil nárok a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty o sumu 39.180,- eur.
Žalovaný sa vyjadril k námietkam uvedeným žalobcom v podanom odvolaní.
K námietkam žalobcu, že uloženú pokutu považuje za neoprávnenú, ako i k jeho tvrdeniu, že dňa
30. 01. 2017 podal na Krajský súd v Nitre žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 uviedol, že doposiaľ o správnej žalobe nebolo právoplatne
rozhodnuté. Poukázal na to, že ak Krajský súd v Nitre vyhovie správnej žalobe v plnom rozsahu, tak aj
rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08. 2016 bude zrušené, a teda uložená pokuta bude nezákonná.
Skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bol správcom dane zistený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom v daňovom priznaní a nárokom, ktorý si
mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a taktiež nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia vydaného správcom dane vo vyrubovacom konaní,
ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 24. 11. 2016. Žalobca sa
dopustil správneho deliktu tým, že si uplatnil nárok v sume, ktorá bola väčšia, ako nárok, ktorý sa mal
právo uplatniť podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku a z tohto dôvodu bol správca dane povinný
uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2 daňového poriadku, a to vo výške trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v deň doručenia rozhodnutia zo dňa 10. 04. 2015. Pretože
tento  nedosiahol 10%, správca dane postupoval podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku a uložil žalobcovi
pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa § 155 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku.

Správca dane pokutu stanovil v súlade s § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31. 12.
2015. Uloženie pokuty má obligatórny charakter. Dôvod, pre ktorý žalobca žiada zrušiť rozhodnutie o
pokute z dôvodu podanej žaloby na Krajský súd v Nitre je nedôvodná. Ustanovenie daňového poriadku
neoprávňujú správcu dane pri zistení porušenia pri uplatňovaní zákona upustiť od uloženia pokuty, pozná
len prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo na vyrubenie pokuty. Daňový poriadok obsahuje aj
povinnosť upraviť,  alebo zrušiť uloženú pokutu  podľa § 155 ods. 13 daňového poriadku, ak bola novým
právoplatným rozhodnutím upravená, alebo zrušená suma rozdielu dane. Žalobca nepreukázal žiadne



porušenie právneho predpisu správcom dane pri splnení povinnosti na uloženie pokuty. Zrušenie pokuty
požaduje len v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním.
K námietke žalobcu, že sa správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s princípom
zákazu retroaktivity pri správnom trestní uviedol, že správca dane aplikoval právnu normu účinnú v
čase rozhodovania o správnom delikte, resp. na základe prechodného ustanovenia daňového poriadku
účinného do 31. 12. 2015, pričom k spáchaniu správneho deliktu malo dôjsť dňa 24. 06. 2014 podaním
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Uvedené námietky
považoval žalovaný za irelevantné. Uviedol, že správca dane postupoval podľa § 155 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom do 31. 12. 2015 z dôvodu, že oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 11. 08. 2014 bolo
doručené žalobcovi dňa 13. 08. 2014. Daňový poriadok nedáva možnosť správcovi dane pri vyrubení
sankcie skúmať, čo je pre daňový subjekt výhodnejšie tak, ako to požadoval žalobca v odvolaní.  V
zmysle ust. § 155 ods. 4 daňového poriadku správca dane má možnosť pri určení výšky pokuty prihliadať
na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Dospel tak k záveru, že správca dane postupoval
správne podľa § 155 ods. 1 písm. f bod 2 daňového poriadku. Žalobca nepreukázal neoprávnenosť
vyrubenia pokuty a výška pokuty v sume 3.918,- eur je správna.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

5. V podanej žalobe zo dňa 15. 06. 2017, ktorá bola súdu doručená dňa 16. 06. 2017, žalobca žiadal
zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100612724/2017 zo dňa 12. 04. 2017, ako i rozhodnutie Daňového
úradu Nitra č. 100056006/2017 zo dňa 12. 01. 2017.

V dôvodoch žaloby uviedol že správca dne vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2014, o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 20130021/2015
zo dňa 22. 04. 2015. Po doručení protokolu začal vyrubovacie konanie a následne, dňa 16. 12. 2015
vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume nadmerného odpočtu
39.180,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. O odvolaní žalobcu rozhodol
žalovaný tak, že svojim rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2016 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane napriek dokazovaniu vykonanému v rámci vyrubovacieho konania svoje závery uvedené
v protokole z daňovej kontroly nezmenil, a dňa 24. 08. 2016 vydal  rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil
rozdiel v sume nadmerného odpočtu  39.180,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2014 a znížil mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 39.245,44 eur na
sumu 65,44 eur. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2016 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca
podal na Krajský súd v Nitre správcu žalobu zo dňa 30. 01. 2017, ktorou a domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104356986/2016 zo dňa 24. 11. 2016, ktoré je vedené pod sp.
zn. 11S/19/2017.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na tú skutočnosť, že správca dane okrem toho, že mu znížil
nadmerný odpočet o sumu 39.180,- eur, rozhodol rozhodnutím aj o uložení pokuty v sume 3.918,- eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu
(zo dňa 31. 01. 2017) podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím,
ktorým potvrdil prvostupňového rozhodnutie správcu dane.

Uviedol, že v žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 (ďalej súvisiaca správna
žaloba) poukázal na to, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, lebo
vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzali správca dane a žalovaný
za základ uvedených rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi. Podľa názoru žalobcu, správca
dane a žalovaný pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností a žalobcom uplatneného odpočtu dane z
pridanej hodnoty v zdaňovacom období máj 2014 nepostupovali tak, aby v súlade so základnými
zásadami správy daní došlo k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a postupovali v rozpore so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca prezentoval názor, že splnil všetky zákonné predpoklady na
odpočet. Správca dane i žalovaný mali k dispozícii relevantné dôkazy preukazujúce vznik nároku žalobcu
na tento odpočet dane.



Na základe argumentov použitých na svoju obranu v rámci súvisiacej správnej žaloby, podľa názoru
žalobcu, existuje dôvodný predpoklad na to, že konajúci správny súd o danej veci rozhodne a zruší
rozhodnutie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu v súvisiacej veci, t.j. vo veci týkajúcej
sa nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období máj 2014. Nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí,  a to, že  považuje za irelevantné tvrdenia
žalobcu, že pokiaľ súd vyhovie súvisiacej správnej žalobe v plnom rozsahu, dôjde k zrušeniu rozhodnutia
správcu dane č. 103788067/2016 zo dňa 24. 08. 2016 a pokuta uložená na základe prvostupňového
rozhodnutia správcu dane a potvrdená napadnutým rozhodnutím žalovaného bude nezákonná.

Žalobca nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaného ohľadom zákazu retroaktivity pri správnom
trestaní.  Správca dane totiž na konanie žalobcu aplikoval právnu normu účinnú v čase rozhodovania o
správnom delikte, resp. na základe prechodného ustanovenia § 165e ods. 2 daňového poriadku účinnú
do 31. 12. 2015, pričom k spáchaniu údajného správneho deliktu malo dôjsť dňa 24. 06. 2014 podaním
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, že konanie správcu dane i žalovaného, a to vydanie
ich rozhodnutí, odôvodňuje povinnosťou správcu dane uložiť žalobcovi pokutu s odkazom na § 155
daňového poriadku, pretože ide o obligatórne ustanovenie zákona, ktoré správca dane musí dodržať, a
teda nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží. Poukázal na to, že uvedené ustanovenie neobsahuje
žiadnu lehotu, v ktorej je nevyhnutné daňového subjektu pokutu uložiť. Správca dane je pri ukladaní
pokuty limitovaný len dodržaním prekluzívnej lehoty v zmysle § 155 ods. 12 daňového poriadku. Správca
dane, ani žalovaný pri svojom konaní nezohľadnili ustanovenie § 3 daňového poriadku. Správca dane
vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu a žalovaný svojim napadnutým rozhodnutím potvrdil
toto rozhodnutie, a to napriek skutočnosti, že mali vedomosť o existencii dôvodov, pre ktoré môže
dôjsť k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, pričom  mali vedomosť o
skutočnosti, že konanie v súvisiacej správnej žalobe nie je ukončené, a zo žiadneho ustanovenia
daňového poriadku nevyplývala správcovi dane povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty okamžite po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správcu dane zo dňa  24. 08. 2016.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 10. 2017 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku v
žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.
K námietke žalobcu, že ustanovenie daňového poriadku neobsahuje lehotu, v ktorej je nevyhnutné uložiť
daňovému subjektu pokutu a k námietke, že správca dane vydal rozhodnutie o pokute napriek tomu, že
mal vedomosť, že môže dôjsť k zrušeniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, lebo konanie o
súvisiacej žalobe nie je ukončené žalovaný uviedol, že správca dane i žalovaný postupovali v zmysle
zákona č. 563/2009 Z.z. ako i zákona č. 222/2004 Z. z., dodržali všetky ustanovenia týchto zákonov
v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, ako i pri ukladaní pokuty. Správca dane vydal
rozhodnutie v zákonnej lehote. Zdôraznil, že skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre vydanie žalobou
napadnutého rozhodnutia o pokute, bol správcom dane zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu
uplatneného žalobcom v daňovom priznaní a nárokom, ktoré si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004
Z.z. a taktiež nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia vydaného správcom dane vo vyrubovacom
konaní, ktoré boli žalovaným potvrdené dňa       24. 11. 2016. Žalobca sa dopustil správneho deliktu
tým, že si uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo výške, ktorá bola väčšia, ako nárok, ktorý si mal
uplatniť podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku. Uloženie pokuty má obligatórny charakter, a
preto dôvod, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie o pokute (prebiehajúce konania na správnom
súde) považuje žalovaný za nedôvodný. V tejto súvislosti poukázal na to, že daňový poriadok obsahuje i
povinnosť upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu  podľa § 155 ods. 13 daňového  poriadku, ak bola novým
právoplatným rozhodnutím upravená, alebo zrušená suma rozdielu dane, a túto skutočnosť žalovaný
zdôraznil aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný opätovne uviedol, akým spôsobom vypočítal
výšku pokuty, ktorú žalobcovi uložil. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania



7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného (zo dňa 02.10.2017) vyjadril v podaní zo dňa 26. 10. 2017,
ktoré bolo súdu doručené dňa 30. 10. 2017.  Uviedol, že žalobca nespochybňuje, a ani v rámci
správnej žaloby nespochybňoval zákonné oprávnenie správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu
v zmysle ustanovení § 155 daňového poriadku. Žalobca však opätovne poukázal na základnú zásadu
správy daní ustanovenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Opätovne
poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva správcovi dane povinnosť
rozhodnúť o uložení pokuty okamžite po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správcu dane zo dňa
24. 08. 2016. Na uloženie pokuty je daňovým poriadkom ustanovená dostatočne dlhá prekluzívna
lehota, keď pokutu nemožno uložiť až vtedy, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa §
154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku. Skutočnosť, že Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno uložil
pokutu s minimálnym časovým odstupom a žalovaný potvrdil jeho rozhodnutie bez toho, aby počkal
na  rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo vyššie uvedenej súvisiacej právnej veci vedenej pod sp.
zn. 11S/19/2017, predstavuje opäť vytváranie nátlaku na žalobcu prostredníctvom uloženia finančnej
povinnosti a postihnutia žalobcových majetkových práv, a to bez zohľadnenia základnej zásady správy
daní ustanovenej v § 3 ods. 1 daňového poriadku.
Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že ak by aj v súvisiacej právnej veci vedenej pod sp. zn.
11S/19/2017 došlo k zrušeniu rozhodnutí správcu dane a žalovaného, v dôsledku ktorých došlo k vydaniu
prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, ustanovenie § 155 ods. 13 daňového poriadku
možno aplikovať až v prípade nového právoplatného rozhodnutia vo veci. Podľa aktuálnej dĺžky trvania
daňových konaní a súdnych konaní, možno dĺžku takéhoto procesu odhadnúť na roky, počas ktorých
sú postihnuté majetkové práva žalobcu. Naviac, samotné znenie ustanovenia § 155 ods. 13 daňového
poriadku viaže zánik rozhodnutia  o pokute až na vydanie nového rozhodnutia, pri vydaní ktorého nie
je správca dane viazaný žiadnou lehotou, a nemožno očakávať, že správca dane bude konať rovnako
promptne, ako tomu bol v tejto konkrétnej prejednávanej veci.

V závere svojho vyjadrenia žalobca navrhol, aby správny súd uznesením v zmysle § 100 ods. 2
písm. a/ Správneho súdneho poriadku prerušil konanie vedené pod sp. zn. 11S/86/2017, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/19/2017 o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104356986/2016 zo dňa 24. 11. 2016, pretože v
tomto prebiehajúcom súdnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho
súdu v aktuálne prejednávanej právnej veci.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa  30. 10. 2017 vyjadril v podaní zo dňa 21. 02. 2018, pričom
uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí.  Uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje
žiadne nové skutočnosti, ako tie, ku ktorým sa už vyjadril.

9. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 26. 04. 2018 (potom, čo súd vo veci vytýčil
pojednávanie), opakovane navrhol, aby súd prerušil konanie vedené v predmetnej právnej veci pod sp.
zn. 11S/86/2017, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp.
zn. 11S/19/2017 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 z rovnakých
dôvodov, ako to uviedol vo svojom predchádzajúcom podaní zo dňa 26. 10. 2017, a to najmä s poukazom
na zásadu hospodárnosti.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16. 05. 2018 uviedol, že sa pridržiava vyjadrení, ktoré
prezentovali v správnej žalobe a poukázal na skutočnosť, že napriek ust. § 155 daňového poriadku
zastáva názor, že správca dane vydal rozhodnutie o pokute predčasne a nerešpektoval základné zásady
ustanovení v daňovom poriadku, podľa ktorých má dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov. Opätovne požiadal, aby súd v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a/ SSP
uznesením prerušil konanie v tejto veci až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.
11S/19/2017.

Zástupca žalovaného tiež zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a uviedol, že správca dane postupoval
v zmysle daňového poriadku.



VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10,  ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci, t.j. vo veci
správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100612724/2017
zo dňa 12. 04. 2017 bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195 písm. b/ zák.
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), pričom dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je
nedôvodná, a preto na pojednávaní dňa 16. 05. 2018 žalobu zamietol podľa ust. § 190 SSP.
12. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2015, správneho deliktu sa dopustí ten, kto
g/ uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo
uplatniť podľa osobitných predpisov.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2, ods.  4, 12 vyššie citovaného zákona, správca dane uloží pokutu
f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a
sumy
2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h/.

Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm.
f/ nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f/;  ak
1,5 násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm.
g/ nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v
dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g/.

Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných
predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/;
novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Podľa § 165e ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
januára 2016), podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje,
ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,
spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, dourčeniu
oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o
rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

13. V predmetnej veci súd zistil, že základom pre vydanie rozhodnutia správcu dane č. 100056006/2017
zo dňa 12. 01. 2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100612724/2017 zo dňa 12. 04.
2017 (žalobou napadnuté rozhodnutia), a ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu v sume 3.918,-
eur za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona, bolo rozhodnutie
správcu dane č. 103788067/2016 zo dňa 24. 08. 2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 39.180,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 ako
rozdiel medzi nadmerným odpočtom uplatneným v podanom daňovom priznaní žalobcu 39.245,44 eur
a nadmerným odpočtom priznaným správcom dane vo vyrubovacom konaní 65,44 eur.

14. Toto rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 01. 2017 žalovaný potvrdil rozhodnutím č.
104356986/2016 zo dňa 24. 11. 2016, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11.
2016. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30. 01. 2017 domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia
tohto rozhodnutia. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/19/2017, pričom vo veci zatiaľ
nebolo rozhodnuté, čo súd zistil pripojením si spisu pod sp. zn. 11S/19/2017, z ktorého si vyhotovil úradný
záznam a fotokópie listín z administratívneho spisu žalovaného, a to oznámenie o výkone daňovej
kontroly zo dňa 11. 08. 2014 (doručené žalobcovi dňa 13. 08. 2014), zápisnicu z ústneho pojednávania
zo dňa 21. 08. 2014, rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 103788067/2016 zo dňa
24. 08. 2016, ako i rozhodnutie žalovaného č. 104356986/2016 zo dňa 24. 11. 2016.

15. V predmetnej veci je teda podstatná tá skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane č. 103788067/2016
zo dňa 24. 08. 2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 39.180,- eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 ako rozdiel medzi nadmerným odpočtom



uplatneným v podanom daňovom priznaní 39.245,44 eur a nadmerným odpočtom priznaným správcom
dane vo vyrubovacom konaní 65,44 eur je právoplatné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s rozhodnutím žalovaného č. 104356986/2016 zo dňa 24. 11. 2016 a tým bol v daňovom konaní žalobcovi
právoplatne určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 39.180,- eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2014.

16. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2014 odpočítal daň z dodávateľskej faktúry, pričom si uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitných predpisov v sume 39.180,- eur, ktorá je
väčšia, ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov (jeho daňová povinnosť mala
byť pritom v sume 39.180,- eur) a dopustil sa tak správneho deliktu podľa ust.  § 154 ods. 1, písm. g/
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu
je uloženie pokuty, pričom z ust. § 155 ods. 1 vyššie citovaného zákona vyplýva, že správca dane pokutu
uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale musí tak urobiť. Predpokladom uloženia pokuty
podľa ust. § 155 ods. 1, písm. f/, bod 2 vyššie citovaného zákona ako sankcie za správny delikt je
však zistenie súčinu trojnásobku základnej  úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú
správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g/ daňového poriadku. Základná úroková sadzba Európskej centrálne banky ku dňu 30. 08. 2016
predstavovala 0,00 %. Pretože trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10%, správca
dane správne uložil pokutu podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2015, a
to pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím daň uvedenú
v daňovom priznaní, t.j. zo sumy 39.180,- eur, 10% z uvedenej sumy predstavuje 3.918,- eur. Daňová
povinnosť bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2014, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie a v jeho rámci bolo dňa 24. 08.
2016 vydané rozhodnutie č. 103788067/2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 39.180,- eur na dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie. Výpočet sumy
pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie závislé od
sumy zistenej daňovej povinnosti žalobcu, t. j. v tomto prípade 39.180,- eur.

17. Rozdiel výšky nadmerného odpočtu žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2014 bol teda právoplatne určený v sume 39.180,- eur rozhodnutím správcu dane zo dňa 24. 08. 2016,
ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11.
2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 04. 2008 v konaní
pod sp. zn. 3 Sžf 72/2007, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika a v ktorom tento súd
konštatoval, že vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane musí byť uložená rozhodnutím, ktoré
má konštitutívne účinky, čo znamená, že pokiaľ takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, právne
neexistuje ani povinnosť zistená správcom dane. Právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku sa
súd riadil pri rozhodovaní v predmetnej veci, i keď tento bol vydaný za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov.

18. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 04. 2017 a rozhodnutie správcu dane zo dňa
12. 01. 2017 (ich preskúmania a zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha), ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta v sume 3.918,- eur podľa ust. § 154 ods. 1, písm. g/  zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny
delikt, bolo vydané za inej právnej úpravy, čo však nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie o uložení
pokuty za správny delikt môže vychádzať iba z právoplatného rozhodnutia správcu dane, ktorým bola
uložená daňová povinnosť. V predmetnej veci súd zistil, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08.
2016 č. 103788067/2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 39.180,-
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, ktorý slúžil ako základ pre uloženie
pokuty v sume 3.918,- eur (t. j. 10 % zo sumy 39.180,- eur s poukazom na ust. § 155 ods. 4 vyššie
citovaného zákona), bol v čase vydania rozhodnutia správcu dane zo dňa 12. 01. 2017 právoplatný, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o pokute za správny delikt, nakoľko bola
právoplatne zistená daňová povinnosť žalobcu. Správca dane nemôže vydať rozhodnutie o pokute skôr,
ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel nadmerného odpočtu na dani
z pridanej hodnoty, ktorým bola daňovému subjektu uložená daňová povinnosť (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24. 04. 2008 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 72/2007). Správca dane je povinný rešpektovať



a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí tak,
že rozhodnutie o pokute (tzv. závislé rozhodnutie) možno vydať najskôr po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o uložení daňovej povinnosti (tzv. základné rozhodnutie). V predmetnej veci správca dane
takto postupoval, keď rozhodnutie o uložení pokuty vydal dňa 12. 01. 2017, teda v čase, keď už bolo
právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 (právoplatnosť nadobudlo dňa 30. 11. 2016),
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08. 2016 o určení daňovej povinnosti žalobcu.
Vlastnosť závislých rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že povinnosti v daňovom konaní možno ukladať
len rozhodnutiami, ktoré majú konštitutívny charakter.

19. Skutočnosť, že rozhodnutie o pokute je rozhodnutím závislým od právoplatného rozhodnutia o
uložení daňovej povinnosti vyplýva i z ust. § 155 ods. 12 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého,
ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných
daňových predpisov upravená, upraví sa z úradnej moci i uložená pokuta.

20. V predmetnej veci je nepochybné, že rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane zo dňa 24. 08.
2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 24. 11. 2016) o uložení daňovej povinnosti žalobcu
nadobudli právoplatnosť dňa 30. 11. 2016. Uvedené potom znamená, že dňa 12. 01. 2017 boli splnené
podmienky na uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt a rovnako tak boli splnené podmienky na to,
aby žalovaný dňa 12. 04. 2017 rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. 01. 2017 potvrdil, nakoľko v tom
čase (teda 12. 01. 2017, resp. 12. 04. 2017) bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08.
2016 č. 103788067/2016 o určení daňovej povinnosti žalobcovi. V čase vydania rozhodnutia o pokute
bolo právoplatné rozhodnutie, z ktorého sa pokuta vypočítala, a teda žalobou napadnuté rozhodnutia boli
súladné so zákonom, pričom daňové orgány rešpektovali i závislosť rozhodnutia o pokute od rozhodnutia
o určení daňovej povinnosti žalobcu.

21. Pokutu za správny delikt správca dane správne uložil podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31. 12. 2015, nakoľko podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. januára
2016 (§165e ods. 2), ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie (pokuty) nastala v čase účinnosti
tohto zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 155 v znení účinnom do 31. 12. 2015 sa postupuje, okrem
iného, aj vtedy, ak k spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly došlo do 31. 12. 2015.  Zápisnica o
začatí daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 bola spísaná s
konateľom žalobcu dňa 21. 08. 2014, a preto správca dane i žalovaný správne aplikovali na uloženie
pokuty za správny delikt podľa § 155 daňového poriadku uvedený právny predpis v znení účinnom do 31.
12. 2015, pretože aplikáciu daňového poriadku explicitne upravujú prechodné ustanovenia účinné od 01.
januára 2016. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ výslovne v prechodných ustanoveniach (súvisiacich
s novou právnou úpravou) určuje aplikovanie konkrétneho právneho predpisu s uvedením jeho znenia
k určitému dátumu, nie je možné zo strany správnych orgánov uplatňovať základné zásady trestného
konania podľa Trestného poriadku, teda skúmať, ktorá právna úprava je pre páchateľa výhodnejšia.

22. Postup a spôsob správcu dane pri výpočte uloženej pokuty a jej výšku nespochybnil ani žalobca v
podanej žalobe, keď výlučne namietal, že neboli dané dôvody a splnené zákonom stanovené podmienky
na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, a to rozhodnutím
správcu dane zo dňa 24. 08. 2016. Týmito tvrdeniami žalobcu sa súd v predmetom konaní nemohol
zaoberať a posudzovať zákonnosť základných rozhodnutí daňových orgánov  (správcu dane zo dňa 24.
08. 2016 a žalovaného zo dňa 24. 11. 2016) o určení daňovej povinnosti žalobcu na dani z pridanej
hodnoty, nakoľko na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 11. 2016, ktorým bolo  potvrdené
rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08. 2016 bol určený osobitný postup, ktorý žalobca i využil a v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/19/2017 sa domáha zrušenia týchto rozhodnutí,
pričom v uvedenej veci súd zatiaľ nerozhodol a súdne konanie tak nie je právoplatne skončené.

23. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 11S/19/2017 súd dospel k názoru, že nie je dôvod na prerušenie konania, a preto v
súlade s ust. 162 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok rozhodol o návrhu žalobcu na
prerušenie konania v rozhodnutí vo veci samej tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Súd uvádza, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod
2 zákona č. 563/2009 Z.z. je splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 154 ods. 1 písm. g/



zákona č. 563/2009 Z.z. Posúdenie splnenia týchto podmienok vychádzalo z rozhodnutia správcu dane
č. 103788067/2016 zo dňa 24. 08. 2016, resp. rozhodnutia žalovaného č. 104356986/2016 zo dňa
24. 11. 2016. Správny súd zastáva názor, že vzhľadom na právoplatnosť tohto rozhodnutia správcovi
dane nebránilo žiadne ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z. predmetné rozhodnutie vydať. Samotná
skutočnosť prebiehajúceho súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia č. 104356986/2016 zo dňa
24. 11. 2016 ešte nezakladá povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP. V
tejto súvislosti je potrebné vychádzať aj z ďalších ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z., konkrétne §
155 ods. 12, ktoré v prípade vydania nového právoplatného rozhodnutia upravujúceho pôvodne určenú
sumu rozdielu dane alebo sumu nároku ukladá správcovi dane povinnosť ex offo rozhodnutie o uložení
pokuty zmeniť resp. zrušiť. Je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania o uložení pokuty bolo
rozhodnutie č. 103788067/2016 zo dňa 24. 08. 2016  právoplatné a predstavovalo zákonný podklad pre
vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by súd preskúmaním rozhodnutia
žalovaného, ako i správcu dane dospel k záveru, že toto je potrebné z akýchkoľvek dôvodov zrušiť,
zakladá takýto právny stav zo zákona nárok na zmenu rozhodnutia o pokute uloženej žalobcovi.

24. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu  o predčasnosti vydania rozhodnutia o pokute zo strany
správcu dane i žalovaného, ani s jeho názorom o porušení ust. § 3 daňového poriadku. Správny súd
opakovane uvádza svoj názor, že vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o uložení
daňovej povinnosti žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2014, nebránilo daňovým orgánom žiadne
ustanovenie zákona č. 563/2009 Z.z. vydať žalobou napadnuté rozhodnutia. Správca dane i žalovaný
tým, že si plnili svoje povinnosti, ktoré im ukladá daňový poriadok, nemohli poškodiť majetkové práva
žalobcu tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe. Rovnako nemožno vyčítať správnym orgánom, že konali
rýchlo a v krátkom časovom horizonte vydali rozhodnutie o pokute. Ako už bolo viackrát uvedené, právo
uložiť pokutu za správny delikt má správny orgán dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť daňovému subjektu, a to až do doby, pokiaľ by sa zo zákona
toto právo neprekludovalo.  Pokiaľ teda v uvedenom časovom rámci vydá správca dane resp. žalovaný
rozhodnutie o pokute, nemožno takéto rozhodnutie považovať za predčasne vydané, a v dôsledku tohto
postupu nemohlo dôjsť k porušeniu základných zásad daňového poriadku.

25. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 12. 01. 2017 uložil pokutu v sume 3.918,- eur za správy
delikt podľa ust. § 154 ods. 1, písm. g/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, na základe právoplatného rozhodnutia zo
dňa 24. 08. 2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2014. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74
ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány
zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle
zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý
urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s
príslušnými vyššie citovanými ustanovenia zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

26. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby, a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP,
nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania
vznikli.

28. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}