Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/213/2018 z 27. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. novembra 2018, sp. zn. 16CoE/213/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7513217474.1 Krajský súd Košice | 16CoE/213/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7513217474.1 | 2018-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f1e6c42-acc2-41ed-864f-6f554e5fd01b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7513217474.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/213/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513217474
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7513217474.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnej: R. M., nar.: XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, O. B., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, Košice, pod spis. zn. EX 1009/2013,
pre vymoženie istiny vo výške 1 695,71 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie spis. zn. 12Er/4936/2013-28 zo dňa 20. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Taktiež priznal povinnej náhradu trov konania. Rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo
na náhradu trov exekúcie.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal
nariadenia exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1 695,71 eur istiny s príslušenstvom,
od povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., zo dňa 05. 04.
2013, spis. zn. 215/03/13.

3. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Košice - okolie vydal dňa 08. 01. 2014 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5806 085321, súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi, Exekútorský
úrad so sídlom Murgašova 3, Košice.

4. Následne súd citoval ustanovenie § 243d ods. 1 a 2, § 243h ods. 1, § 9a ods. 1 až 5, § 36 ods. 2,
§ 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), a ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a konštatoval, že medzi účastníkmi bola dňa
23. 02. 2011 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej
úver vo výške 1 500 eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť v tam určených splátkach a termínoch. Taktiež
zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 23. 02. 2011 uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. 5 upravuje
riešenie sporov, t. j. rozhodcovskú doložku.



5. Uviedol, že je nesporné, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je
zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanovení § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu
sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je subjekt, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považoval za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy
o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa. Návrh spotrebiteľskej zmluvy bol v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
uzavretých zmlúv, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhov
ako celku.

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Rozhodcovská doložka, ako ani rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľka
nemala možnosť meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza.

7. Uvedené potvrdzuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na
Okresnom súde Košice - okolie, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

8. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere je aj v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06. 2013,
v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
citovaným ustanovením, t. j. výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale je v
nej uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok. Spotrebiteľka (povinná) v čase uzatvárania
zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemala vedomosť o tom, z akých položiek, v akej
výške pozostáva navýšenie úveru, čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku však vyplýva, že priznaná suma vo výške 1 845,71 eur pozostáva z istiny a vo
zvyšku je tvorená bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to,
že predmetný rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul predložený oprávneným vydaný v rozpore
so zákonom aj pokiaľ ide o rozsah, v akom povinnú zaväzuje na plnenie.

9. Súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone a že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom. Súd v danom prípade
nemal pochybnosť ani o tom, že ustanovenie čl. 5 rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53
ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na
čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

10. Uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný titul je teda vydaný v rozpore so zákonom
a exekúcia vedená na jeho základe je teda neprípustná.

11. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. g) v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 a ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
vyhlásil za neprípustnú a ju zastavil.

12. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania strán podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnej náhradu trov konania priznal. Na náhradu trov
konania má právo povinná, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený. O trovách exekúcie súdneho



exekútora súd rozhodol podľa ustanovenia § 9a ods. 1, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, § 262 ods.
1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal
vo veci exekučnú činnosť a preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní
vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, preto má súdny exekútor právo na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O ich výške
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení.

13. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 119,70 eur vrátane DPH.

15. Namietal porušenie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku.

16. Uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom
čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Úvodom poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých
zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia
nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Uviedol, že v danom prípade
bola rozhodcovská zmluva zo dňa 23. 02. 2012 s povinnou uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, ktoré
obsahuje dojednanie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK. Poukázal na to, že predmetná rozhodcovská
zmluva predstavuje jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok, teda aj bod V. v
nadväznosti s ostatnými jej časťami. Preto nie je zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej
zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť s dodržaním
ustanovení OZ o určitosti právneho úkonu. Tvrdil, že nie je možné predloženie formalizovaného návrhu
rozhodcovskej zmluvy považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne
a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva aj
z bodu II. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Povinná teda mohla
nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik tejto dohody,
a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že
vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Poukázal aj na to, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva teda neobsahuje povinnosť postupovať výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení vzniknutých sporov.

17. Ďalej tvrdil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a
ide o dojednanie platné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené však neplatí o rozhodcovskej
doložke obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve. Cieľom citovaného ustanovenia nie je zneplatnenie
rozhodcovskej zmluvy ako takej, ale zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať
si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá
riešiť a nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21. 11. 2013 a spis.
zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 8CoE/4/2014 zo
dňa 31. 01. 2014.

18. Oprávnený taktiež uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie počtu splátok, dátum
jej splatnosti a výšku splátky, čím je splnená požiadavka zákona v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že výklad zákona zo strany exekučného súdu popiera aj smernica č. 2008/
EHS zo dňa 23. 04. 2008, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania



splátku na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru
a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Zmluva o revolvingovom úvere teda
obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto nemôže byť tento úver z tejto zmluvy považovaný
za bezúročný a bez poplatkov.

19. Súdny exekútor a ani povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne
nevyjadrili.

20. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p.") bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

21. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

23. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu, zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr.
Marekom Morochovičom, dňa 05. 04. 2013 pod spis. zn. 215/03/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06. 06. 2013 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2013. Týmto rozhodcovským rozsudkom je žalovaný (povinná)
zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť sumu vo výške 1 845,71 eur, zmluvnú pokutu vo výške
0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 80,37 eur od 11. 04. 2011 do 17.
05. 2011, zo sumy 80,37 eur od 11. 05. 2011 do 17. 05. 2011, zo sumy 77,75 eur od 11. 11. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 11. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 11. 01. 2013 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 11. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1 527,03 eur od 15. 02. 2013 do
zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 eur a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 1 500 eur len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 845,71 eur do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 49,79 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 320,91 eur.

24. Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve č.
8300036737 zo dňa 23. 02. 2011 k Zmluve o revolvingovom úveru č. 8300036737 uzavretej 23. 02.
2011 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinnou. V zmysle tejto zmluvy PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. poskytla povinnej (dlžníkovi) úver vo výške 1 500 eur. Povinná sa poskytnutý úver spolu s úrokom
zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. V zmluve bola stanovená RPNM za úver vo výške 70,01 %.

25. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom Telecomunicaciones SL", kde
zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu



vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

26. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

27. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

28. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

29. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, spis. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, spis. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

30. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

31. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy
č. 8300036737 uzavretej dňa 17. 02. 2011.

32. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:



- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka
č. 52189/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, odd.: Sro, vložka č. 16626/S.

33. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

35. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

38. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

39. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

40. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

41. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale
predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

42. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

43. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom



predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.

44. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve vecne
správny.

45. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

46. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 OZ, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 OZ.

47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 396 CSP a účastníkom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).