{"guid": "180003ee-d223-4c9b-9450-6c2895b901b7:adf5fdeb-bf58-4ba1-801b-c7dd1af9d67b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2", "spisova_znacka": "17Co/154/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/154/2012 z 26. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2013, sp. zn. 17Co/154/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2", "identifikacne_cislo": "8108203475", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2013-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adf5fdeb-bf58-4ba1-801b-c7dd1af9d67b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/154/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108203475
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8108203475.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne E + J, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Volgogradská 22, Prešov, IČO: 36 469 432, právne zast. JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27 proti žalovaným 1/ Ruský klub - 1923 v Prešove, so sídlom
Hlavná 62, Prešov, IČO: 37 790 366, 2/ Nadácia Ruského klubu 1923 so sídlom Hlavná 62, Prešov, IČO:
42 031 346, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Marekom Gulom, advokátom so sídlom Hlavná 29,
Prešov o zaplatenie 31.285,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 14C/57/2010-225 zo dňa 13.07.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.17Co/154/2012-255 zo dňa 20.06.2013, ktoré sa
stalo právoplatné dňa 10.07.2013 tak, že vyhovuje návrhu spoločnosti E+J, spol. s r.o., Volgogradská
22, Prešov na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že žalobcom v tomto konaní je spoločnosť E+J,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Volgogradská 22, 080 01 Prešov, IČO: 36469432.

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1/ rade trovy odvolacieho konania v sume 242,68 Eur z titulu
trov právneho zastúpenia a žalovanému v 2/ rade trovy odvolacieho konania v sume 242,68 Eur z titulu
trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Mareka Gulu, advokátska kancelária - JUDr. Marek Gula, s.r.o.,
Hlavná č. 29, 080 01 Prešov, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy konania 3.634,96 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/
rade v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa ( pôvodne D. Q. - Vináreň Neptún,
Volgogradská 22, Prešov ) žiadala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej 31.285,67 Eur spolu so 7 %
ročným úrokom z omeškania od 05.04.2006 do zaplatenia. Uplatnila si trovy konania.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní a po tom, čo nárok žalobkyne posúdil jednak podľa § 451,
§ 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1,
2 a § 111 Občianskeho zákonníka a podľa § 261 Obchodného zákonníka, po tom, čo žalovaní vzniesli
námietku premlčania zistil, že nárok žalobkyne je premlčaný.



Už v minulosti, v poradí prvom rozsudku, poukázal na to, že nárok žalobkyne je premlčaný, kedy nárok
posúdil podľa ust. § 451 a nasledujúcich a aplikoval na vznesenú námietku premlčania ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Po tom, čo rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené odvolacím súdom, doplnil svoje skutkové
zistenia o ďalšie okolnosti a zistil, že nárok žalobkyne nie je nárokom, ktorý vyplýva z podnikateľskej
činnosti účastníkov konania, preto nie je možné aplikovať na daný právny vzťah premlčaciu dobu
vyplývajúcu z Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania nevznikol záväzkový vzťah, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi spoločnosťou Jednota SD a S. Q. bola uzatvorená nájomná
zmluva na uvedené nebytové priestory, rekonštrukciu vykonával S. Q. v mesiacoch máj až november
2011, kde Jednota SD uhradila S. Q. - manželovi žalobkyne všetky štandardné náklady. Žalobkyňa nikdy
nepredložila doklady týkajúce sa úhrady súm, ktoré faktúrovala žalovanému v 1/ rade, teda neuniesla
dôkazné bremeno a nie je vo veci ani aktívne legitimovaná.

Všetky nároky boli v minulosti v súvislosti s rekonštrukciou Vinárne Neptún vysporiadané medzi Jednotou
COOP Prešov a S. Q., preto je nedôvodné a odporuje dobrým mravom situácia, keď si žalobkyňa
faktúrami vystavenými 01.04.2006 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade uplatnila duplicitne nároky,
ktoré nezdôvodnila, nešpecifikovala a nepreukázala. V prejednávanej veci  nebolo zistené, že by išlo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Všetky práce boli vykonané do novembra 2001, resp. podľa
samotnej žalobkyne najneskôr do roku 2002, teda v tomto období došlo k bezdôvodnému obohateniu,
3-ročná objektívna premlčacia lehota uplynula v novembri 2004, resp. najneskôr do konca roka 2005. V
dôsledku uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty nemohol prvostupňový súd žalobe vyhovieť.
Nie je podstatné, kedy boli žalovaní zapísaní ako vlastníci, resp. kedy došlo k odovzdaniu priestoru,
pretože pre začiatok plynutia 3-ročnej objektívnej lehoty je podstatné, kedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že nie je možné akceptovať svojvôľu žalobkyne, ktorá si
vlastne stanovila, kedy mala začať plynúť premlčacia lehota tým, že až 01.04.2006 vystavila faktúry a od
splatnosti týchto faktúr odvíja počiatok plynutia premlčacej lehoty. Túto skutočnosť nemožno akceptovať,
pretože takýmto spôsobom by došlo k popretiu inštitútu premlčania s tým, že každý by si mohol určiť
počiatok plynutia premlčania kedy by chcel.

Prvostupňový súd vo veci nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy žalobkyňou, pretože považoval  nárok za
premlčaný, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade, kedy z
predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v inej veci tých istých účastníkov konania
( 17Co/79/2011 zo dňa 17.10.2011 ) vyplýva, že žalovaný v 2/ rade nie je pasívne vecne legitimovaný,
nie je zodpovedný za nároky vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný v 2/ rade ako Nadácia Ruského klubu
1923 so sídlom Hlavná 62,Prešov získala nadačné imanie od žalovaného v 1/ rade podľa § 3 zákona č.
34/2002 Z. z. o nadáciách a na základe takéhoto špecifického úkonu sa stala vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorá je zapísaná na LV XXXXX  kat. úz. H.. Titul nadobudnutia je zapísaný pod V 1138/2006- písomné
vyhlásenie zakladateľa nadácie o vložení nehnuteľnosti do nadačného imania. Na tejto nehnuteľnosti
neviaznu žiadne ťarchy a podľa toho, čo je uvedené v liste vlastníctva, týmto majetkom na žalovaného
v 2/ rade neprešli iné práva, ktoré vznikli v súvislosti s vlastníctvom tohto majetku v predchádzajúcom
období. Nie je možné teda vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade aplikovať akúkoľvek zodpovednosť za
právne vzťahy, ktoré vznikli medzi inými subjektmi a ktoré prípadné záväzky sa neviažu priamo k
vlastníctvu nehnuteľnosti. Prvostupňový súd ďalej poukázal opäť na dôvodnú námietku premlčania.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Priznal úspešným účastníkom
konania nárok na náhradu trov konania, ktoré podrobne vyčíslil a ktoré spolu predstavujú 3.634,96 Eur.
Prvostupňový súd nepriznal žalovaným odmenu za úkon právne služby označený ako písomné podanie
zo dňa 06.12.2011, ktorý úkon nepovažoval za účelný.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre posúdenie



rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, prvostupňový súd vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s.
p. Prvostupňový súd žalobu zamietol iba z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku, s čím nie je
možné súhlasiť. Poukázala na štruktúru  odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a na to, že
prvostupňový súd opäť oprel svoje odôvodnenie o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení aj napriek
tej skutočnosti, že sa mal vysporiadať podľa zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu s podstatnou
otázkou, ktorá súvisí s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, teda či ide o obchodnoprávny vzťah
alebo občianskoprávny a o ktoré hmotnoprávne ustanovenia svoj nárok opiera.  Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 31.285,67 Eur od 05.04.2006, teda po splatnosti faktúry.
Žalobkyňa mala uzatvorenú nájomnú zmluvu s pôvodným vlastníkom COOP Jednota, na základe zmeny
vlastníctva v roku 2005 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy s terajším vlastníkom, žalovaným v 1/ rade,
dňa 14.12.2005 bola vyhotovená dohoda, podľa ktorej boli vysporiadané náležitostí vložených investícií
žalobkyne do nehnuteľnosti. Na základe takto ukončeného nájomného vzťahu boli vyhotovené faktúry
s dňom splatnosti, ktoré žalovaný v 1/ rade a ani v 2/ rade žiadnym spôsobom nerozporoval a vložil ich
do účtovníctva, o čom sú záznamy z daňového úradu. Pokiaľ namietali žalovaní v 1/ a 2/ rade, že medzi
nimi a žalobkyňou nedošlo k nájomnému vzťahu, poukázala na ust. § 680 ods. 2 OZ, zmyslom ktorého je
zaistenie kontinuity nájomného vzťahu na strane prenajímateľa, ak nastane právna skutočnosť - zmena
vlastníctva prenajatej veci. Nájomcovi sa poskytuje ochrana v situáciách, ktoré nemohol ovplyvniť.
Žalovaný v 1/rade, keďže ešte neexistoval žalovaný v 2/ rade, vstúpil do právneho vzťahu postavenia
prenajímateľa, teda do všetkých práv a povinností prenajímateľa, ktorý sa stal vlastníkom, a to priamo
zo zákona, bez ohľadu na svoju vôľu, či vedomosť o existencii nájomných vzťahov. K zániku nájomného
vzťahu došlo dohodou zo dňa 14.12.2005, žalovaný v 2/ rade tieto priestory využíva na podnikanie
za účelom dosiahnutia zisku. Preto podľa jej názoru ide o vzťah obchodnoprávny. COOP Jednota
žalobkyni vyplatila časť investícií k nehnuteľnosti, ktorá zostala vo vlastníctve COOP Jednota. Druhá
časť nehnuteľnosti, ktorá bola vrátená zo zákona žalovanému v 1/ rade, investície neboli uhradené
COOP Jednotou, bola uzatvorená dohoda zo dňa 14.12.2005, ktorá založila právnu skutočnosť, teda
právne nástupníctvo žalovaných. Preto žalovaní sú zodpovední za vzniknutý nedoplatok žalobkyni z
titulu nájomnej zmluvy.

V prejednávanej veci nejde o bezdôvodné obohatenie a ďalej platí, že ak prenajímateľ dal súhlas so
zmenou nehnuteľnosti, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení
nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Tieto finančné prostriedky má právo nájomca
žiadať a právo, aby bola suma uhradená až po skončení nájmu. Preto navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní. Uviedli, že prvostupňový súd sa vyporiadal s požiadavkami
odvolacieho súdu. Vykonané dokazovanie preukázalo, že daný právny vzťah medzi účastníkmi konania
nemožno posudzovať ako obchodnoprávny so všetkými dôsledkami s poukazom na plynutie premlčacej
doby. Nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že ak akýkoľvek subjekt prenajíma priestory vo
svojom vlastníctve, ktoré aktuálne nepotrebuje na svoju činnosť, ide o podnikanie. Pojem podnikanie je
dostatočne ustálený aj závermi súčasnej judikatúry a navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že
by odporcovia boli v právnom vzťahu s ňou ako subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť. Poukázali
na závery rozhodnutia prvostupňového súdu a na skutočnosť, že došlo v minulosti urovnaniu medzi
COOP Jednotou SD Prešov a S. Q.. Záväzok žalobkyni nevznikol.

Žalovaní si uplatnili trovy odvolacieho konania, ktoré aj písomne vyčíslili.

V priebehu odvolacieho konania odvolaciemu súdu bol doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka
na strane žalobcu. Návrh bol podaný JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, ako právnou zástupkyňou
spoločnosti E+J spol. s r.o. so sídlom Volgogradská, Prešov ako postupníkom pohľadávky, ktorá je
uplatnená žalobou v prejednávanej veci. Bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
06.01.2013 uzatvorená medzi postupcom D. Q. - Vináreň Neptún a postupníkom E+J spol. s r. o., z ktorej
vyplýva, že malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky tým, že postupník dňom podpisu zmluvy
vstupuje do súdnych konaní na miesto postupcu. Odvolací súd o tomto návrhu rozhodol dňa 20.06.2013
uznesením č. k. 17Co/154/2012-255, ktoré sa stalo právoplatné dňa 10.07.2013 a nevyhovel návrhu



spoločnosti E+J spol. s r.o., Volgogradská 22, Prešov zo dňa 01.03.2013 na zmenu účastníka na strane
žalobcu, pretože neboli na to zistené zákonné podmienky uvedené v tomto uznesení.

V priebehu odvolacieho konania právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne a aj právna zástupkyňa nového
žalobcu predložila odvolaciemu súdu kópiu aktuálneho výpisu z obchodného registra, podľa ktorého
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 bol oprávnený túto zmluvu za
spoločnosť E+J spol. s r.o. podpísať konateľ S. Q.. Funkcia konateľa mu vznikla 22.08.2012, avšak do
obchodného registra bola zapísaná až 07.08.2013.

Preto odvolací súd po tom, čo zistil, že boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p.a  a
teda že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv
z pôvodnej žalobkyne D. Q. - Vináreň Neptún, ul. Volgogradská 22, Prešov na nový subjekt, a to
spoločnosť E+J, spol. s r.o., Volgogradská 22, Prešov, ktorá skutočnosť nastala po začatí konania, táto
skutočnosť bola spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práv, o ktoré v konaní ide ( zmluva
o postúpení pohľadávky ) a k takémuto úkonu priamo v zmluve dala súhlas nová spoločnosť, pôvodné
uznesenie odvolacieho súdu zmenil, keďže od vyhlásenia tohto uznesenia č.k.17Co/154/2012-255 došlo
k odstráneniu prekážok, ktoré bránili odvolaciemu súdu návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu
vyhovieť. Preto v ďalšom odvolací súd konal so spoločnosťou E + J spol. s r.o., Prešov.

Odvolací súd konštatuje, že pri akejto zmene na strane žalobcu zostali všetky účinky spojené s podaním
žaloby zachované a nový subjekt musí prijať taký stav konania, aký je, vrátane všetkých procesných
úkonov jeho právneho predchodcu.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. vo veci
bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, ktoré oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu
dňa 20.08.2013 a  zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol.
Správne aplikoval aj právny predpis. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so správnymi dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré najmä vo vzťahu k vysporiadaniu sa s námietkou premlčania
poukazuje.

Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil, že by
prvostupňovým súdom nebol úplne zistený skutkový stav, pretože skutkový stav bol zistený v rámci
hospodárnosti konania primerane tak, aby vo vzťahu k námietke premlčania bolo možné ju preskúmať a
o žalobe rozhodnúť. Vzhľadom na to, že ide o dôvodnú námietku premlčania, nebolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie ohľadne uplatneného nároku v rámci hospodárnosti konania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie naviac
dôkazy a dôkazy, ktoré prvostupňový súd nevykonal, riadne v napadnutom rozsudku odôvodnil. S týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Je právom súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy sa
vykonajú, povinnosťou súdu je to odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej. Prvostupňový súd v tomto
rozsahu nepochybil.

Odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd sa nedopustil žiadnych vád,ku ktorým je potrebné
prihliadnuť a ktoré by mali za následok odňatie možnosti konať účastníkom konania pred súdom a už
vôbec vec neposúdil nesprávne. Naopak, vec správne právne posúdil.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na okolnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade vzniesli v priebehu
konania námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou. Otázka premlčania je otázkou, ktorou sa
súd musí vždy ako primárnou otázkou zaoberať, čo vyplýva zo zásady hospodárnosti konania ( § 6 O.
s. p. ). Pokiaľ vyriešenie otázky premlčania rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci
samej, je nadbytočné následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobkyňou.



Je pravdou, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 17Co/31/2011 zo dňa 26.05.2011 nariadil
prvostupňovému súdu sa zaoberať okolnosťou, či vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými majú
charakter občianskoprávny alebo obchodnoprávny. Uvedené bolo len z dôvodu, aby bola správne
aplikovaná lehota premlčania, keďže dlžka týchto lehôt v Občianskom zákonníku a Obchodnom
zákonníku je stanovená rozdielne, pričom obchodnoprávny vzťah má premlčaciu dobu všeobecnú
4-ročnú, na rozdiel od občianskoprávneho vzťahu, kde táto lehota je všeobecná 3-ročná. Uvedená
okolnosť bola jedinou, ktorá mala podstatný vplyv na správnu aplikáciu hmotnoprávneho predpisu v
súvislosti s premlčaním. Všetky ostatné skutkové zistenia, ktoré sa týkajú základu uplatneného nároku
a výšky uplatneného nároku sú , pokiaľ ide o premlčanie, druhoradou záležitosťou na preukazovanie.
Dôležité sú len v prípade, pokiaľ nárok nie je premlčaný.

Len na potvrdenie správnosti názoru prvostupňového súdu v súvislosti s premlčaním je potrebné uviesť,
že žalobu podala žalobkyňa dňa 12.02.2008, ako to vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu
Prešov. Z obsahu vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, a to nielen z výpovede Mgr. D. Q., ale aj
z výpovede svedka S. Q., H. P., A. Q. a H. A., že všetky rekonštrukčné práce vo Vinárni Neptún
v Prešove boli ukončené ku koncu roka 2002. Vtedy žalobkyňa spolu s jej manželom vedeli, aký je
rozsah nákladov v súvislosti s týmito úpravami prenajatých nebytových priestorov od COOP Jednota
SD Prešov. Manžel žalobkyne ukončil nájomný vzťah so spoločnosťou COOP Jednota dňa 30.11.2002.
Od nasledujúceho dňa nájomníčkou týchto nebytových priestorov tak, ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania, sa stala žalobkyňa. Žalobkyňa najneskôr v roku 2002 koncom roka vedela, aké finančné
náklady boli do nehnuteľnosti zo strany nielen jej manžela, ale priamo jej osobné náklady vložené.
To, že finančné prostriedky patrili žalobkyni, tvrdila žalobkyňa vo svojom účastníckom výsluchu, keď
uviedla, že táto suma predstavuje náklady, ktoré vynaložila ona osobne vo výške 942.512 Sk na
inštaláciu vzduchotechniky a kompletnú rekonštrukciu baru. Vtedy vedela, že ide o nehnuteľnosť, ktorú
má prenajatú od COOP Jednota SD a vedela aj, že finančná čiastka predstavuje žalovanú sumu.
Investície, ktoré žalobkyňa vložila do veci, ktorú mala prenajatú so súhlasom prenajímateľa, teda COOP
Jednota SD, čo v danej veci nikto nespochybnil, sú splatné vo výške zodpovedajúcej preukázateľne
vneseným finančným prostriedkom už za trvania nájomného vzťahu, a nie až po jeho ukončení.  Teda
najneskôr ku koncu roka 2002 alebo k 01.01.2003 si mohla žalobkyňa svoje nároky v súvislosti s
vnesenými investíciami u prenajímateľa uplatniť. Pokiaľ by si tieto nároky bola riadne a včas uplatnila
preukázateľným spôsobom, následne by tento vzťah tak, ako to uvádza žalobkyňa v odvolaní, z titulu
právneho nástupníctva prevzal žalovaný v 1/ rade. Uplatnený nárok by sa týkal nájomného vzťahu. Pri
nájomnom vzťahu všetky nároky sú uplatňované vo vzťahu k premlčacej lehote podľa § 100 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a podľa § 101 Občianskeho zákonníka, kde je stanovená všeobecná premlčacia
doba 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Teda prvý raz sa mohlo vykonať
koncom roka 2002, najneskôr 01.01.2003 žalobkyňou voči prenajímateľovi. Keďže žaloba vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade bola podaná až 12.02.2008 a 3-ročná premlčacia doba uplynula koncom roka
2005, najneskôr 01.01.2006, nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je premlčaný.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade je potrebné konštatovať, že žalovaný v 2/ rade nie je právnym
nástupcom žalovaného v 1/ rade a neprevzal z titulu právneho nástupníctva žiadne záväzky, ktoré ako
ťarchy môžu viaznuť na nehnuteľnosti, ktorá bola vložená žalovaným v 1/ rade ako nadačné imanie do
majetku žalovaného v 2/ rade. Ak si však žalobkyňa voči tomuto subjektu uplatňuje nejaký nárok, nie
je ho možné inak posúdiť, ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, kedy plynie podľa § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka lehota 2-ročná subjektívna a 3-ročná objektívna, kedy právo sa premlčí
uplynutím troch rokov, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Opäť táto lehota už objektívna, dlhšia,
uplynula obdobne ako vyššie v roku 2005, najneskôr 01.01.2006, teda po uplynutí objektívnej lehoty
nie je možné vzhľadom na vznesenú námietku ani žalovaného v 2/ rade zaviazať na úhradu vnesených
investícií žalobkyňou do nehnuteľnosti. Subjektívna dvojročná lehota plynie počas plynutia objektívnej
trojročnej lehoty, končí však najneskôr uplynutím objektívnej lehoty ( najneskôr 01.01.2006 ). Aj v tomto
prípade je nárok premlčaný.

Podľa Obchodného zákonníka premlčacia doba je 4-ročná, a preto, aj ak by sa uvedené právne vzťahy
síce posudzovali podľa Občianskeho zákonníka, ale premlčacia doba vzhľadom na to, že môže medzi



účastníkmi konania ísť o obchodnoprávny záväzkový vzťah, plynula by nie do konca roka 2005, resp.
začiatku roka 2006, ale do konca roka 2006, resp. do 01.01.2007.

Už aj vzhľadom na uvedené je možné objektívne povedať a potvrdiť názor prvostupňového súdu,
že nárok žalobkyne uplatnený podanou žalobou dňa 12.02.2008 je premlčaný, teda nárok žalobkyne
vznesením námietky premlčania zanikol. To znamená, subjektívne právo prestalo byť v dôsledku
vznesenej námietky premlčania súdom autoritatívne vynútiteľné.

Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že neuhradené investície faktúrovala žalovanému v 1/
rade v čase, keď na základe reštitúcie žalovaný v 1/ rade získal uvedené nebytové priestory, a to dňa
14.11.2005, je potrebné uviesť, že faktúry, ktoré vystavila následne so splatnosťou po tomto dátume,
nezakladajú dôvod riadneho uplatnenia nároku voči zodpovednému subjektu a platí ustálená súdna
prax, že vždy je prvým objektívnym možným vykonaním práva okamžik, kedy veriteľ mohol najskôr o
splnenie dlhu požiadať, teda deň, ktorý následuje po vzniku právneho vzťahu. Vždy pre počiatok plynutia
premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne následujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho
vzťahu,  nie deň, kedy došlo k splatnosti dlhu, resp. faktúry. V danom prípade deň bezprostredne
nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku právneho vzťahu, a to investovania do nehnuteľnosti žalobkyňou
bol koniec roka 2002, teda najneskôr deň nasledujúci po tomto dni bol 01.01.2003, kedy najneskôr
začína plynúť premlčacia doba so všetkými dôsledkami uvedenými vyššie.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2
O. s. p. potvrdil.

Odvolacie námietky žalobkyne považoval za nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím ust. §
142 ods. 1 O. s. p. a úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal právo na náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú u každého zo sumy 234,87 Eur za vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 7,81 Eur, čo
spolu činí 242,68 Eur. Uvedená odmena je v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a § 13
ods. 2 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd nepriznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na trovy konania v rozsahu uplatneného
úkonu prevzatie a príprava zastúpenia, pretože takýto úkon bol žalobcom priznaný v trovách konania
prvostupňového súdu, pričom v rámci odvolacieho konania úkon prevzatie a príprava zastúpenia nebol
žiadnym spôsobom preukázaný. Plnomocenstvo žalovaných vo vzťahu k JUDr. Gulovi trvá, a to žalovaný
v 1/ rade od 20.10.2010 a žalovaný v 2/ rade od 09.03.2010. Plnomocenstvo nezaniklo, nebolo potrebné
vykonávať prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ako prvotný úkon po prevzatí plnomocenstva.

Preto každému priznal len uplatnený nárok za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 242,68 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/57/2010", "guid": "f1185ed6-6e1a-4157-ad4a-49dd15543933:22310dfc-cd8a-4be0-8a6e-a14d78744f7d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "42b4417f-84bf-4a79-a1bd-334b9ebc2b63:164b2df7-9f87-4786-8d25-ce8e9bd6acad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109205953.2", "spisova_znacka": "17Co/79/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/79/2011 z 16. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109205953.2"}], "citovane_v": []}