{"guid": "17fe466f-aa36-41d2-8c5b-b7bde6516ae9:d7a0e436-71c6-43d2-8161-dd1f20ecb76b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2", "spisova_znacka": "6Sd/54/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sd/54/2015 z 9. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. februára 2016, sp. zn. 6Sd/54/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2", "identifikacne_cislo": "8015200703", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7a0e436-71c6-43d2-8161-dd1f20ecb76b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200703
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200703.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa G. W., bytom
U. M. XXX, právne zastúpeného C.. F. R., advokátom, so sídlom H. 8, D., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporkyne č.. XXX  XXX  XXXX  X   Q. dňa XX. apríla  XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. 820 214 9065 0  zo dňa 22.04.2015 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, §
255 ods. 1, § 82 a § 293ce  zákona č. 461/2003 Z. z.  o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
( ďalej len „zákona“ ) priznala   navrhovateľovi od 12.06.2013 invalidný dôchodok v sume 190,90 Eur
mesačne.  Následne podľa  § 82 zákona,  § 1 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 329/2013 Z. z., č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej
dávky a percento zvýšenia úrazovej renty,  od 01. 01 2014 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 198,70
Eur mesačne  a od 01.01.2015 sumu 203,30 Eur  mesačne.

Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona podľa ktorého, nárok na invalidný
dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Dôvodila, že  navrhovateľ bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles    schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a výsledok jeho posúdenia je uvedený v
Lekárskej správe zo dňa 08.04.2015.

Ďalej dôvodila, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred
vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred  12. júnom 2013, navrhovateľ  získal   1 827 dní obdobia
dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia
(ďalej len 'osobný list').  Pri posúdení nároku na dôchodok a  určení  jeho  sumy  boli zhodnotené  všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podlá
§ 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného
vyplýva,  že  ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ získal  5 rokov a 2  dni obdobia dôchodkového poistenia,



čím  splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Ku dňu  vzniku  invalidity   splnil  aj  ostatné  podmienky nároku  na invalidný
dôchodok, čím mu  vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa  § 70 ods. 1 zákona.
Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol preto, že ako obdobie dôchodkového poistenia   sa
započítali  aj  náhradné  doby, ktoré  získal pred 01. januárom 2004. Tieto náhradné doby boli započítané
na základe ustanovenia § 255 ods. 1 zákona,    podľa  ktorého sa od 01. augusta 2006 na hodnotenie
náhradných dôb nevyžaduje splnenie   podmienky   získania   najmenej jedného roka zamestnania.
Konštatovala, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona,  ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej    dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona,  ako kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1997 až
2012. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366)
dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku
po 31. decembri 2007

priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia,  za ktoré
nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú
osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí
poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k
zákonu  a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom
roku 2002. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho
obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny
rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia
vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka
obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny
rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka
podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ  získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988
zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1997 122 dní, v kalendárnom roku 2001 12 dní,
patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je      0,8102.
Uviedla, že v rozhodujúcom období navrhovateľ  úhrnom získal 731 dní dôchodkového poistenia, to
znamená 2,0028 rokov dôchodkového poistenia podľa  § 63 ods. 1 zákona.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod, je 0,4046. Podľa  § 63 ods. 4 písm. a/ zákona,  sa k priemernému
osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2013 17 % z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného    mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota
priemerného osobného mzdového bodu 0,5059. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 12.
júnu 2013 , navrhovateľ  získal 1 827 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v
priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na   invalidný   dôchodok   do
dosiahnutia    dôchodkového   veku.  Dôchodkový vek podľa  § 65 ods. 2 zákona, dosiahne navrhovateľ
dovŕšením 62 rokov veku, 14. februára 2044. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľ  získal 11 204 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia
13 031 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 35,7014 rokov obdobia dôchodkového poistenia
a pripočítaného obdobia.
Ďalej uviedla. že aktuálna dôchodková hodnota platná k 12. júnu 2013 je podľa opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 437/2012 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej
dôchodkovej hodnoty na rok 2013,  10,0098 Eur. Suma invalidného dôchodku je 180,80 Eur mesačne.
Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu
s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5059 x
35,7014 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková
hodnota 10,0098 = 180,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce
zákona  zvyšuje   odo   dňa  priznania dôchodku o 10,10 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia



invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č.  329/2012 Z.z.)  na 190,90  Eur  mesačne.
Suma   invalidného   dôchodku   sa   ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje od 01. januára 2014
o 7,80 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.   329/2013 Z. z.)  na 198,70 Eur
mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa  § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov zvyšuje od 01. januára 2015 o 4,60 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného
dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č.  295/2014 Z. z.)  na 203,30 Eur mesačne. Dodatočná zmena miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mat za následok zvýšenie alebo
zníženie sumy invalidného dôchodku

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
a žiadal priznať invalidný dôchodok od dovŕšenia 18 roku veku, t. j. od roku 2000. Dovodil, že je ťažko
zdravotne postihnutý od útleho veku, nevie sa ovládať, je agresívny, nedokáže sa o seba postarať,
potrebuje sústavnú starostlivosť. Všetky lekárske správy sú k dispozícii. Nesúhlasil s výplatou dôchodku
len od 12.06.2013 do 13.05.2015.

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 13.07.2015,
v  ktorom popísala doterajší priebeh konania, poukázala na  odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a
poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne  potvrdiť.

Podľa ustanovenia  § 244 ods. 1 O.s.p  v  správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia  § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie
správneho orgánu“).

Podľa ustanovenia  § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ustanovenia § 250l ods. 1,2 O.s.p.  podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250 a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo. Vypočul účastníkov konania,  oboznámil sa s obsahom dávkového a
posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že  navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 08.04.2015
požiadal  odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok žiadal priznať od 12.06.2013.
Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav  navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad výsledkom,  ktorého je Lekárska správa a odborný
posudok o invalidite zo dňa 08.04.2015. V tomto odbornom posudku posudkový lekár sociálneho
poistenia popísal predložené odborné nálezy a ich diagnostické závery na základe, ktorých stanovil
rozhodujúce zdravotné postihnutie stredná mentálna retardácia, zaradená do kapitoly V. položka 6,
písmeno b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Posudok odôvodnil tým,
že navrhovateľ bol dňa 12.06.2013 prvý krát vyšetrený psychiatrom, bolo doporučené psychologické
vyšetrenie so záverom mentálna retardácia na úrovni stredného stupňa duševnej zaostalosti  a
suspektná  navrubovaná nediferencovaná psychotická porucha a bola nasadená psychiatrická liečba.
Podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia ide o stredný stupeň mentálnej retardácie, eretickú formu s



poruchami správania, suspektnú navrubovanú schizofréniu, osobnosť nezrelá, nesamostatná, vyžaduje
opateru alebo umiestnenie DSS pre duševne choré osoby. Zdravotný stav podmieňuje teda do vyššie
uvedenej kapitoly V. položka 6, písmeno b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
80% a dátum vzniku invalidity od 12.06.2013, t.j. od psychiatrického vyšetrenia, ktoré dokumentuje
nepriaznivý zdravotný stav.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol opätovne posudzovaný jeho zdravotný stav
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad,
výsledkom ktorého je Lekárska správa  zo dňa 02.07.2015, v ktorom posudkový lekár sociálneho
poistenia  po popísaní odborných lekárskych vyšetrení a ich diagnostických záverov predložených
navrhovateľom v konaní ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil  stredná mentálna retardácia,
zaradené do kapitoly V, položka 6, písmeno b/, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 80%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného na základe
predložených aktuálnych vyšetrení psychiatricko-psychologických z roku 2013 a 2014, ktoré nálezy
zhodne poukazujú na strednú mentálnu retardáciu.  Vo vyžiadanej dokumentácii z predchádzajúcich
rokov je dokumentované potvrdenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v
Poprade, zo dňa 31.03.2014 o tom, že navrhovateľ  bol ich klientom už od roku 1989, tzn. ako 7 ročný
chlapec a v tom čase v zmysle záverov psychologického vyšetrenia bola dokumentovaná ľahká mentálna
retardácia v 1. stupni, tzn. ľahká debilita a bolo mu odporúčané vzdelávať sa v špeciálnej základnej
škole. Po ukončení povinnej školskej dochádzky sa krátkodobo aj zamestnal, oženil sa a má 3 deti, v
súčasnosti je rozvedený. Navrhovateľ  dovŕšil XX. rok veku v roku 2000, teda počas platnosti zákona č.
100/1988 Zb. , kedy invalidita z mladosti mohla byť priznaná len ak bol úplne invalidný. Ľahká mentálna
retardácia v danom  čase nezakladala úplnú invaliditu. Z tohto  dôvodu dátum vzniku invalidity je určený
od dokumentovaných odborných vyšetrení, ktoré vierohodne popisujú zhoršený zdravotný stav v oblasti
psychiky na úrovni mentálnej retardácie stredne ťažkého stupňa, a to od 12.06.2013, kedy bol prvý krát
vyšetrený psychiatrom.

Podľa ustanovenia  § 70 ods. 1 zákona , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia  § 71 ods.  1,2   zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
jeden rok.

Podľa ustanovenia  § 71 ods. 4  zákona,   pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa ustanovenia  § 71 ods. 5, 6,7  zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe  č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa  § 72 ods. 1 písm. d/ zákona,  počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok  poistenca  vo veku  nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov.

Podľa  § 72 ods. 2 zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.



Podľa ustanovenia  § 73 ods. 1   zákona ,  suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods.1 tretia veta  a štvrtá veta
platia rovnako.

Vychádzajúc z vyššie citovaného  ustanovenia   § 70 ods. 1 zákona pre priznanie nároku na invalidný
dôchodok musí splniť poistenec dve  základné podmienky a to tzv. medicínsku t.j.,  že je invalidným
podľa § 71 ods. 1 zákona a ďalšiu podmienku  získania  potrebného počtu  rokov dôchodkového
poistenia uvedeného v § 72 zákona. Navrhovateľ v danom prípade podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odporkyne splnil obe podmienky. Medicínsku podmienku splnil na základe posúdenia jeho
zdravotného stavu  posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad,
ktorý v odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.04.2015 konštatoval, že navrhovateľ je invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Navrhovateľ splnil aj
ďalšiu podmienku a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V období pred
vznikom invalidity t. j. pred 12.06.2013 získal navrhovateľ 1 827 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čo predstavuje 5 rokov a 2 dní obdobia dôchodkového poistenia a to v súlade s ustanovením § 72 ods.
1 písm. d/ zákona.

Odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku postupovala v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona
na základe ktorého, bol invalidný dôchodok navrhovateľa určený ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu 0,5059, 35,7014 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,0098 čo predstavuje celkom sumu 180,80 Eur mesačne. Podľa §
82 a § 293ce zákona ako aj podľa §1 písm. e/  opatrení  Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., č. 329/2013 Z. z. a č. 295/2014 Z.z., zvýšila sumu invalidného
dôchodku navrhovateľa o pevnú sumu celkom na 203,30Eur mesačne.

Posúdenie invalidity navrhovateľa bolo vykonané v rámci posudkovej činnosti, posudkovými lekármi
sociálneho poistenia postupom podľa § 153 v spojení s § 71 zákona, ktorí ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie určili u navrhovateľa strednú mentálnu retardácia, zaradenú do kapitoly V, položka 6,
písmeno b/, so stanovením  miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Rozhodujúce
zdravotné postihnutie ako aj   stanovená  miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
upravená v prílohe č. 4 zákona. V kapitole V sú upravené duševné choroby a poruchy správania.
Pod položkou 6 je upravené rozhodujúce zdravotné postihnutie mentálna retardácia. Pod písmenom
b stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35-49), kde je stanovená stanovením  miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri
určovaní invalidity navrhovateľa bol teda zákonný. Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný na
základe ním predloženými lekárskymi správami, odbornými lekárskymi vyšetreniami s diagnostickými
závermi na základe, ktorých posudkoví lekári úplne a presne zistili skutočný stav vecí, objektívne a
vo vzájomných súvislostiach posúdili všetky predložené lekárske vyšetrenia a tieto svoje zistenia aj
dostatočne odôvodnili.

Navrhovateľ tvrdil v opravnom prostriedku, že týmto ochorením teda strednou mentálnou retardáciou
trpel už v detstve a preto žiadal priznať invaliditu už od 18 rokov veku, teda od roku 2000. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia v danom prípade za dátum vzniku invalidity stanovili deň 12.06.2013, teda
kedy sa navrhovateľ podrobil lekárskemu vyšetreniu, kde mu prvýkrát bola konštatovaná diagnóza
strednej mentálnej retardácie. Odborné lekárske vyšetrenia zo skoršieho obdobia navrhovateľ v konaní
nepredložil. Opieral svoje tvrdenie iba o potvrdenie Centra pedagogicko-psychologického  poradenstva
a prevencie v Poprade zo dňa 31.03.2014. S týmto potvrdením sa posudkový lekár sociálneho poistenia,
Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko  Poprad dôsledne vyrovnal, ak uviedol, že podľa tohto
potvrdenia navrhovateľ bol klientom centra už od roku 1989, t. j. ako 7 ročný chlapec a v tom čase
v zmysle záverov psychologického vyšetrenia bola u neho dokumentovaná ľahká mentálna retardácia
v prvom stupni, t. z. ľahká debilita, bolo mu odporúčané vzdelávať sa v špeciálnej základnej škole.
Po ukončení povinnej školskej dochádzky sa krátkodobo aj zamestnal, oženil sa a má 3 deti a v
súčasnosti je rozvedený. 18. rok  veku dovŕšil v roku 2000, teda počas platnosti zákona č. 100/1988
Zbierky, kedy invalidita v mladosti mohla byť priznaná, len ako bol úplné invalidným. Ľahká mentálna
retardácia v tom čase nezakladala úplnú invaliditu. Preto dátum vzniku invalidity bol určený na základe



zdokumentovaných odborných vyšetrení a to psychiatrického vyšetrenia zo dňa 12.06.2013, kedy bola
preukázateľne konštatovaná u navrhovateľ stredná mentálna retardácia. Až tento deň preto je možné
považovať za dátum vzniku invalidity.

Nedôvodná a zmätočná je námietka navrhovateľa, ktorou nesúhlasí s výplatou dôchodku iba od
12.06.2013 do 13.05.2015. Z výroku napadnutého rozhodnutia je nesporné, že navrhovateľovi bol
priznaný invalidný dôchodok od 12.06.2013. Jeho výplata teda  nie je časovo ohraničená.

Podľa  § 209 ods. 1, 2, 4 zákona,  rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo
o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne, ako aj posudok
posudkových lekárov Sociálneho poistenia, pobočka Poprad a ústredie, pracovisko Poprad, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanovením
§ 209 ods. 1, 2, a 4 zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne je zrejmé, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne
ako vecne správne a zákonne potvrdil

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ   nebol v konaní úspešný  a odporkyňa aj pri úspechu v konaní   nemá
zo zákona právo na náhradu trov konania.  Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie  v lehote  15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}