Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/10/2015 z 27. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2015, sp. zn. 7Co/10/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8311212349.2 Krajský súd Prešov | 7Co/10/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8311212349.2 | 2015-04-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95e17804-fe78-468f-a840-7c8cd06c8bc0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8311212349.2 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212349 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8311212349.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., U. sady 7, zast. advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Humenné, Štefánikova 17 proti žalovaným: 1./ U. W., bytom na neznámom mieste, 2./ P. F., r. W., bytom na neznámom mieste, 3./ E. W., bytom na neznámom mieste, všetci zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 4./ U. H., bytom N. XXXX/ XX, W., 5./ Ing. Q. H., bytom ul. C. X/X, P., 6./ P. T., r. H., bytom D. XX, 7./ C. M., bytom D. XXX, 8./ P. M., bytom D. XXX, 9./ H. C., r. W., bytom D. XX, 10./ S. C., bytom S. XXXX/XX, M., 11./ L. P., r. C., bytom D. XX, M., 12./ Ing. B. P., r. Q., bytom S. XX/XX, T. F. M. - P. Q., 13./ P. Q., r. C., bytom U. XXX, 14./ U. C., bytom U. XXX, 15./ P. W., bytom D. XX, 16./ U. W., bytom D. XXX, 17./ Y. H., rod. H., bytom W. X, O., 18./ G. T., rod. C., bytom D. XXX, 19./ rade Y. P., rod. C., bytom M., A. X. XX/XX, o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 22C/159/2011-122 zo dňa 11.7.2014 takto r o z h o d o l : Mení uznesenie vo výroku o povinnosti žalovanej v 6.rade nahradiť žalobcovi trovy konania tak, že žalovaná v 6.rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 486,12 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 6.rade sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné uznesením č. k. 22C/159/2011-122, rozhodol o náhrade trov konania. Zaviazal žalovanú v 6.rade zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 439,72 Eur. Náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. - 5.rade a 7. - 9.rade, nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní úspešný, patrí mu preto náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP vo vzťahu k neúspešným žalovaným. Súd na náhradu trov konania zaviazal len žalovanú v 6.rade, ktorá bola v konaní neúspešná a súčasne aj zavinila podanie žaloby vo vzťahu k ostatným žalovaným, pretože žalovaná v 6.rade zabránila svojim postojom k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Žalovaná v 6.rade so žalobou ako jediná nesúhlasila a vzniesla námietky, ktoré súviseli s finančným vysporiadaním. Predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Súd priznal žalobcovi trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil na celkovú sumu 439,72 eur. Vyčíslil jednotlivé vykonané úkony právnej pomoci a ďalej uviedol, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za podanie zo dňa 12.12.2012, ktoré v spise nie je, rovnako na podanie z 3.5.2013, pretože takéto podanie sa v spise nenachádza. Nebola priznaná odmena za úkon - ďalšia porada s klientom, ktorej obsahom bola urgencia na súd za účelom rozhodnutia o zmene účastníkov konania. Tento úkon súd považoval za neúčelný a nehospodárny, nakoľko účastníkom bolo oznámené, akým spôsobom bude súd rozhodovať o zmene účastníkov konania. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, pokiaľ mu nebola priznaná náhrada trov konania za podanie vo veci samej z 12.12.2011 (vo vyúčtovaní nesprávne uviedol dátum 12.12.2012,) podanie zo dňa 3.5.2013, ďalšiu poradu z 20.6.2013 a pokiaľ mu bola krátená náhrada za úkony zastúpení na pojednávaniach dňa 27.11.2013 a 5.3.2014 o 3. Uviedol, že úkony z 12.12.2011 a 3.5.2013 boli vykonané, pričom prvé z podaní bolo robené na splnenie povinnosti uložené súdom a druhé podanie bolo reakciou na vzniknutý dôkazný stav. Uviedol, že právny zástupca si nemôže dovoliť nekonzultovať vec s klientom, ak ho tento navštívi v advokátskej kancelárii. Žalobca je starší ročník narodenia a nerozumel všetkému, čo sa dialo na pojednávaní. Preto navštívil svojho právneho zástupcu, aby mu bolo vysvetlené, čo sa vlastne stalo na poslednom pojednávaní. Na základe porady s advokátom a jeho urgencie z 2.7.2013 mu boli doručené obe uznesenia, ktoré boli prekážkou pokračovania v konaní. Má za to, že jeho porada s advokátom bola účelná a pomohla v pokračovaní v konaní. Nebol dôvod na krátenie náhrad za úkony zastupovania na pojednávaní dňa 27.11.2013 a 5.3.2014 na 1, pretože z obsahu zápisníc, že zrejmé, že vo veci bolo konané, a preto mala byť priznaná náhrada v plnej výške. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 6.rade tak, že trvá, aby odvolací súd nariadil pojednávanie. Nesúhlasila s tým, že ako jediná vzniesla námietky súvisiace s finančným vysporiadaním a nesúhlasila so žalobou. Tieto skutočnosti jej súd nedokázal. Je to len tvrdenie žalobcu, ktoré sa nezakladá na pravde. Nedostala ani možnosť, aby sa mohla na súde k meritu veci vyjadriť, pričom súd rozhodol tak, že ona sama je povinná znášať a zaplatiť trovy konania žalobcovi, pričom žalovaných bolo devätnásť osôb. Uviedla, že pokiaľ by aj súd uložil jej zaplatiť trovy konania v určenej výške, tak je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok vo výške 294,- eur, teda nemá žiaden iný príjem, aby mohla zaplatiť trovy konania v stanovenej lehote. Vzhľadom na svoj príjem a vek, ktorý je spojený s chorobami, domáha sa, aby bola oslobodená od povinnosti platiť akékoľvek trovy konania, lebo ich nemá z čoho zaplatiť. Navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Z odvolacích námietok žalobcu je dôvodná len námietka, že odmena za úkon zastupovania na pojednávaní dňa 5.3.2014 nemala byť krátená, ale mala byť priznaná v plnej výške 61,87 eur. Na pojednávaní dňa 5.3.2014 bolo opakované dokazovanie, dokazovanie bolo ukončené a súd vyzval účastníkov, aby predniesli záverečné reči. Pojednávanie dňa 27.11.2013 bolo správne hodnotené v 1 stanovenej sadzby, pretože toto bolo odročené bez prejednania veci. K prejednávaniu veci na tomto pojednávaní bránila procesná vada - nepredvolanie účastníčky konania, čo súd v zápisnici aj konštatuje. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ďalšia porada s klientom z 20.6.2013 nebola účelným úkonom právnej pomoci, pravdepodobne sa ani nejednalo o ďalšiu poradu s klientom. Obsahom ďalšej porady s klientom nemá byť vysvetlenie toho, čo sa udialo na predchádzajúcom pojednávaní. Takýmto prístupom by sa zbytočne navyšovali trovy konania. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani vyšší vek účastníka konania. Podanie z 3.5.2013 bolo návrhom na pripustenie zmeny žaloby. Z podania vyplýva, že z dôvodov, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu z 10.10.2011, žalobca na podanej žalobe trvá, ale navrhuje zmenu petitu (pôvodne sa domáhal určenia, že do dedičstva patria len určité podiely k nehnuteľnosti, zmeneným petitom sa domáha určenia, že do dedičstva patrí celá nehnuteľnosť). Podľa názoru odvolacieho súdu toto podanie len opravovalo nedostatky podanej žaloby, a preto ho nemožno považovať za účelný úkon právnej pomoci. Rovnako ani podanie z 12.12.2011 (vo vyúčtovaní advokáta nesprávne uvedené ako podanie z 12.12.2012) nie je účelným podaním, pretože sa týmto len spresňuje žalobný návrh označením dátumu narodenia žalovaných. Už súčasťou prvotne podanej žaloby mali byť identifikačné znaky účastníkov konania tak, aby títo účastníci boli nezameniteľní. Oprava žaloby v tomto smere, aj keď sa diala na výzvu súdu, nie je úkonom právnej pomoci, za ktoré by bolo možné priznať náhradu trov konania. S prihliadnutím na uvedené celková výška trov právneho zastúpenia žalobcu činí 486,12 eur, výška zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur. Preto odvolací súd postupom podľa § 220 OSP zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 6.rade a zaviazal žalovanú v 6. rade nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 486,12 eur. Aj keď vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná v 6.rade namieta svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, nie je možné túto skutočnosť v rozhodnutí zohľadniť. Žalovaná v 6.rade nepodala odvolanie proti uzneseniu o trovách konania, odvolanie podal len žalobca. V tejto veci je odvolací súd podľa § 212 OSP viazaný rozsahom odvolania, teda odvolacím návrhom žalobcu, ktorý odvolanie podal. Na základe tohto odvolania teda bola možná len zmena rozhodnutia v prospech žalobcu, nie v prospech žalovanej v 6.rade, ktorá odvolanie nepodala. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bola prevažne úspešná žalovaná, trovy jej však nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 6.rade sa ich náhrada nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.