Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/224/2014 z 17. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 17. júna 2014, sp. zn. 15CoE/224/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4212223868.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/224/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4212223868.1 | 2014-06-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e452ee3-f061-488d-ac2e-567dab459523 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4212223868.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/224/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212223868.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnej: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U. XX, P., o vymoženie pohľadávky vo výške
269,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
15Er/1679/2012-10 zo dňa 17.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 15Er/1679/2012-10 zo dňa 17.03.2014 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX 24029/12 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2, §
44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a),
b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 25 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako
aj čl. 2, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj ods. 1 písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS. Zároveň v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal aj na rozsiahlu judikatúru ESD, in concreto rozsudok Súdneho dvora
(ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero,
rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti
Centro Móvil Milenium SL bod 38, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009
Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval,
že oprávnený sa svojím návrhom spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora dňa 16.10.2012
domáhal vykonania exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR 07875/11 zo dňa 19.08.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011 a vykonateľnosť dňa
06.10.2011, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 269,00
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 269,00 eur od 20.04.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 269,00 eur od 04.07.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 142,21 eura, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 400700380 zo dňa 14.05.2010, na základe ktorej bol povinnej ako
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň preskúmaním
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke, zistil, že



je v nich obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
rozhodcovská doložka. Z Obchodných podmienok, z čl. 15 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o
ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
tohto rozhodcovského súdu. V tomto smere mal súd prvého stupňa za preukázané, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v Obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorá
je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného používa v prípadoch
rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, výkon práv na základe takejto doložky
je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ -
povinná osobne nevyjednala a nemala na výber, mala len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým podmienkam, teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom
konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, prípadne, ak sa v jej
rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných sporov. Podľa názoru súdu už len
tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Zastal názor, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady,
nakoľko ide o rozhodnutie vzniknuté na základe neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom dôsledku ničotné, nulitné. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v
zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietnuť, keďže v dôsledku toho, že rozhodcovský súd, ktorý
vydal rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v rozpore
s dobrými mravmi, rozhodoval tak vo veci, v ktorej na to nie je oprávnený, teda rozhodcovský rozsudok
trpí materiálnou vadou, ktorá umožňuje exekučnému súdu exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť (v
danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia a až následne exekučné konanie zastaviť), a
to v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Záverom
dodal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore
s vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku a právneho poriadku Európskeho
spoločenstva. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom dôvodil tým, že právne
posúdenie súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá,
alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/70/2003). Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem



ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie
súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje exekučný titul z formálnej stránky
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len na dodržiavanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak
ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a rozpor s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález
Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Dodal, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil
skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka mal za to, že cieľom zákonodarcov umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.10.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 07875/11, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 19.08.2011 a ktorý sa stal
právoplatným dňa 03.10.2011 a vykonateľným dňa 06.10.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený
vyššou súdnou úradníčkou vydal napadnuté uznesenie.

Rozhodcovským rozsudkom SR 07875/11 zo dňa 19.08.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu
269,00 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 9,25 % denne zo sumy 269,00 eur od 20.04.2011
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 269,00 eur od 04.07.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 142,21 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú



uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu
na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola
individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená aj tým,
že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju nemohol osobitne vyjednať
a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.



Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.