Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/113/2013 z 13. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. augusta 2013, sp. zn. 5Co/113/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3213200314.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/113/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3213200314.1 | 2013-08-13 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/086b3faf-fbb7-42c7-a519-fcd775e0d7f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3213200314.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200314
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3213200314.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1 proti odporcovi: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K T.
XXX/XX, H. nad H., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S. Q., bytom K T. XXX/XX,
H. nad H., o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 2. júla 2013, č. k. 5C/20/2013-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 eur
a náhradu trov konania vo výške 28,21 eur. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, pretože odporca cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa bez cestovného lístka, a preto je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,50 eur ako aj úhradu
vo výške 50,- eur ako stonásobok základného cestovného v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,50 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142
ods. l O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 11,71 eur, čo predstavuje
20 % z trov právneho zastúpenia, ktoré by mu patrili v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška). Keďže hodnota tohto sporu neprevýšila sumu 500,-
eur, ide o drobný spor, a preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a znížil trovy konania a z uplatnenej sumy trov právneho zastúpenia
87,88 eur navrhovateľovi priznal iba sumu 11,71 eur, pretože navrhovateľom uplatnenú náhradu trov
konania považoval za neprimeranú voči pohľadávke, keď uplatnené trovy právneho zastúpenia výrazne
prevyšovali pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľovi by patrila náhrada trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej služby (prevzatie veci, podanie na súd) a režijné paušály k nim prináležiace +
DPH) v celkovej výške 58,58 eur (2 x odmena 16,60 eur + 2 x paušál 7,81 eur + DPH 9,76 eur). Z
uvedenej sumy považoval súd za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia sumu 11,71 eur, ktorá
predstavuje približne 20 % z trov právneho zastúpenia, pričom takáto výška trov právneho zastúpenia
je primeraná aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o zastupovanie navrhovateľa v rovnakých veciach a
žaloby sú s výnimkou údajov o odporcovi a čase a mieste cestovania totožné (tzv. formulárové). Okrem
toho právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle vyhlášky nepatrí odmena a režijný paušál za úkon
označený ako pokus o zmier - výzva na zaplatenie. Tento úkon nie je úkonom v konaní, a preto ani trovy
právneho zastúpenia pri tomto úkone nie sú trovami konania.



Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania.
Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho
súdneho poriadku, zák. č. 384/2008. Z. z., účinného od 15.10.2008. Mal za to, že pri rozhodovacej
činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná
len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetnom konania,
čo však nie je prípad danej veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne
sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet
úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu
tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval
na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský súd v
Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol
v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch
nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd
dáva takúto možnosť vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods.
2 O.s.p. je zákonom viazaná len na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný
spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči
pohľadávke, ktorá je predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako
sa mylne domnieva navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,50
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1.000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods.
2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov
konania, si uplatnil trovy v celkovej výške 104,38 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na
začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 87,88 eur. V pomere k predmetu



konania 50,50 eur tak uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej
pohľadávky a v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné
prihlianuť nie len na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy
konania navrhovateľa, teda aj trovy zaplateného súdneho poplatku. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým
spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami
účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca
chcel týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť
sa skúma v pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne
nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také,
teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ust. § 150 ods. 2 O.s.p. takto
podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri
účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o
znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera zníženia
náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako neprimeraná
a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .