{"guid": "17e55839-cf1c-47a2-8985-ca1b223b1595:c3cafbbb-041f-48e4-8dc5-232658a62a1e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1", "spisova_znacka": "5Co/452/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/452/2017 z 9. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 9. mája 2018, sp. zn. 5Co/452/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1", "identifikacne_cislo": "7116220795", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2018-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3cafbbb-041f-48e4-8dc5-232658a62a1e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/452/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220795 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116220795.1  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej Z. C., Y.Š., H. XXX/XX, o zaplatenie 164,06 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41Csp/71/2016-48 zo 4.5.2017 Okresného súdu Košice I  r o z h o d o l :  M e n í  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 53,14 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od 10.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti  p o t v r d z u j e. Žalobcovi  p r i s u d z u j e  náhradu trov konania v rozsahu 27 %.  o d ô v o d n e n i e :  1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi  istinu 50,94 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 36,05 € od 10.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 14,89 € od 10.11.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Strany sporu  nemajú nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 13.9.2016, domáhal voči žalovanej, čím ju odôvodnil, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav, konkrétne, čo zistil z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.9.2015, zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len Zmluva; poznámka súdu) z 23.7.2013, uzavretej žalovanou s poskytovateľom služieb Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu, a z Dodatku k nej, čo vyplýva z obsahu žaloby a čo zistil z predložených faktúr. Vec právne posúdil podľa nasledujúcich ust. zák.: Cituje znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Prílohy bodu 1. k O. z.,čl.6 bod 1 Smernice Rady č.93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,§ 43 ods.1 písm. a),ods.12 písm. b) zák.č.351/11 Z. z. o elektronických komunikáciách,§ 39,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,3,ods.4 písm. k),ods.5,§ 101 a § 517 ods.1,2 O. z.,§ 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/1750/2010. Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania nárok žalobcu právne vyhodnotil takto: Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je povinný podľa uvedeného ust. prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná za tieto služby nezaplatila. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý    raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žalobného návrhu na súde , teda keď je actio nata. Actio nata nastáva dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zák. orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ust. predstavuje vo vzťahu k § 100 O. z. lex specialis. Cituje znenie § 5b Zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinné od 1.5.2014. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zák. na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. „Použitím“ námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. O. z. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je O. z. ustanovená osobitná premlčacia doba. Pokiaľ ide o faktúru  č.7311300023 znejúcu na 31,39 €,  táto bola splatná 9.9.2013, pričom žalobca podal žalobu 13.9.2016, teda po márnom uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby podľa § 101 O. z. 10.9.2016. V tejto časti je teda žaloba nedôvodná, preto ju zamietol. Uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 50,94 € s DPH titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorá pozostáva zo sumy 36,05 € vyúčtovanej na základe faktúry č.7310084747 splatnej 9.10.2013 a zo sumy 14,89 € vyúčtovanej na základe faktúry „č. č.“ 7311300023 splatnej 9.11.2013. Nepriznal však žalobcovi nárok na zaplatenie 4,99 € za upomienku a 16,50 € za iné poplatky a služby vyúčtovaných faktúrou č.7310084747 splatnou 9.10.2013, ako aj 16,50 € za iné poplatky a služby vyúčtovanej na základe faktúry č.7311300023 splatnej 9.11.2013, nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho alebo z akých dôvodov boli žalovanej vyfakturované zo strany právneho predchodcu žalobcu tieto položky, preto tento nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol. Na doplnenie argumentácie uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy z jej strany, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli s ňou individuálne dojednané. Nebol mu v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovanej, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne ju povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov toto dojednanie považoval za neprijateľné podľa § 53 ods.1,2 O. z. a preto neplatné podľa § 53 ods.5 O. z. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú mu poskytované nejaké protiplnenia. Je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, príp. sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením    povinnosti vznikne. Nakoľko sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku (ktorý žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostala do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola podľa § 517 ods.2 O. z. a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 % bodov. O trovách konania rozhodol takto: Cituje znenie § 255,§ 262 a § 263 ods.1 CSP. Podľa cit. ust. rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech menší ako žalovaná, a to vo výške  31 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 164,06 €, žalovaná bola úspešná v rozsahu 69 % - 113,12 EUR,  rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej je 38 %, čo je jej konečný úspech v tomto spore. Zo spisu jej však žiadne trovy nevyplývajú. 3. Žalobca týmto podal odvolanie proti uvedenému rozsudku „Okresného súdu Žilina z 25.4.2017“ a uviedol: Tento napáda v druhom a v treťom výroku. Odvolanie proti rozsudku odôvodňuje najmä tým, že - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu spočíva najmä v nesprávnom určení času podania žaloby a následného posúdenia jeho nároku ako v časti premlčaného, ako i v tom, že súd mal mu bez ohľadu na nesprávnosť záveru o premlčaní priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobný návrh v tejto veci bol tunajšiemu súdu podaný mailom, v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu 9.9.2016. Potvrdenie o odoslaní tohto mailu vrátane jeho prílohy prikladá v prílohe tohto odvolania. Žiada, aby bolo toto porovnané s elektronicky doručenou poštou. Cituje znenie § 125 ods.1,2 a § 121 ods.5 CSP. Z uvedeného vyplýva, že žalobný návrh v tejto veci bol tunajšiemu súdu podaný 9.9.2016. Z uvedeného vyplýva, že jeho podanie vo vzťahu k faktúre splatnej 9.9.2013 bolo podané tak, že premlčanie namietať nemožno. V napadnutom rozsudku sa jeho podanie urobené mailom, v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu 9.9.2016 neuvádza. Z tohto dôvodu mal súd mu priznať i nárok na zaplatenie sumy z faktúry splatnej,9.9.2016 minimálne vo výške 70.14 € (štandardná fakturácia a Iné poplatky a služby - dobitie) s úrokom z omeškania od 10.9.2016. Z tohto dôvodu mal súd následne inak určiť mieru jeho úspechu vo veci, kedy s prihliadnutím na toto mal mu celkom priznať náhradu trov konania v rozsahu 47,89 % [jeho úspech 50,94 € (priznané) + 70,14 € (spolu 121,08 €), jeho neúspech 42,98 €). S poukazom na uvedené napáda Rozsudok Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 41Csp/71/2016 z 4.5.2017 v uvedenom rozsahu - v druhom výroku a v treťom výroku a požaduje napadnutý rozsudok zmenil tak, že - žalovaného zaviaže zaplatiť mu i sumu 70,14 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 10.9.2013 do zaplatenia, - prizná mu náhradu trov konania (voči žalovanému) vo výške 47,89 %. Voči žalovanému si v súvislosti s týmto odvolaním uplatňuje a požaduje právo na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie 16,50 € a v trovách právneho zast. 30,53 € (pri hodnote veci 70,14 €, 16,60 € tarifa + 8,84 € režijný paušál + 5,09 € DPH v odvolacom konaní. 4. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedla: Po dôkladnom sa oboznámení s rozsudkom a následným odvolaním sa žalobcu z 20.6.2017 ich obsahom podáva súdu k predmetnej veci nasledovné vyjadrenie: Stotožňuje sa s rozsudkom tunajšieho súdu zo 4.5.2017 a má za to že súd rozhodol správne a v zákonnej forme a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a určil že strany nemajú nárok na náhradu trov konania. Chce však v prvom rade upozorniť súd na nezrozumiteľné a nesprávne odvolanie a jeho obsah; nakoľko zástupca žalobcu si v predmetnom odvolaní pomýlil jak súdy tak aj ich miestnu a vecnú príslušnosť pri rozhodovaní, čo toto odvolanie považuje za bezpredmetné a toto nesúvisí s daným rozsudkom a ani nie je v príčinnej súvislosti s prejednávanou vecou. Nerozumiem vete: „Týmto podávame odvolanie proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Žilina z 25.4.2017 a tento napadáme druhom a treťom výroku“ ???? (úvodzovky žalovaná). Na základe uvedených skutočnosti navrhuje súdu aby vec žalobcovi vrátil na jeho opravu a aj napriek týmto skutočnostiam nesúhlasí s navrhovanou zmenou a petitom a žiada, aby predmetné odvolanie žalobcu Okresný súd Košice I v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodné. 5. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu  v odvolacom preskúmavaný. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku rozsudku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, boli splnené podmienky na jeho zmenu sčasti a to, čo sa týka sumy 53,14 € istiny, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho    právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] a na jeho potvrdenie v ostatnej časti, t. j. čo sa týka sumy 21,99 € istiny, lebo v tejto časti je rozhodnutie vecne správne, preto rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, podľa § 388 CSP, zmenil sčasti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 53,14 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od 10.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a sčasti, t. j. ohľadne zamietnutia žaloby, čo sa týka sumy 21,99 €, podľa § 387 ods.1 CSP, potvrdil ako vecne správny. 7. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti aj čo sa týka sumy 53,14 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od 10.9.2014 do zaplatenia, dospejúc k záveru, že nárok v tejto časti je premlčaný, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 9. Súd nevzal do úvahy § 125 ods.1,2 a § 121 ods.5 CSP a neprihliadol na podanie žalobcu z 12.9.2016 (č.l.12-15), ktoré je totožné so žalobou z 9.9.2016 (č.l.2-8), došlou súdu 13.9.2016, z čoho je zrejmé, že nárok vyplývajúci z faktúry č.7308910424 (fotokópia na č.l.16) bol uplatnený v 3 ročnej premlčacej dobe, pričom svoj postup v odôvodnení rozsudku nijako nevysvetlil. 10. Žalobca má zo sumy uvedenej vo faktúre č.7308910424 nárok na zaplatenie mesačných poplatkov 9,9917 €, hlasových služieb 33,2938 € a nehlasových služieb 1,0010 €, spolu 44,29 € vrátane 20 % DPH 8,86 €, teda celkom 53,14 €. 11. Správne súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie iných poplatkov a služieb 14,1666 € a upomienku oneskorenej platby 4,9900 € a to z dôvodov, ktoré pri nepriznaní iných poplatkov a služieb a upomienky oneskorenej platby uviedol pri faktúrach č.7311300023 a č.7310084747. 12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 27 %, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v uvedenom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 18. Predmetom konania bolo zaplatenie 164,06 € istiny, žalobcovi bolo prisúdených 104,08 € (50,94 € + 53,14 €), čo je jeho úspech, žaloba bola zamietnutá ohľadne sumy 59,98 €, čo je úspech žalovanej a miera úspechu žalobcu je tak približne 27 % (104,08 € - 59,98, € = 44,10 € : 164,06 € = 0,268804). 19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).  Poučenie:  Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať    pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41Csp/71/2016", "guid": "c2c938ae-aafa-4317-838c-5147d2e1ac9c:20d1ee53-22cc-4f85-a879-69843b33a5db", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "3489c21b-3166-49de-be48-618650156bdb:46f94c87-bc8f-465e-b7d2-4ce33f15ddaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "41Csp/71/2016", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 41Csp/71/2016 z 28. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3489c21b-3166-49de-be48-618650156bdb:46f94c87-bc8f-465e-b7d2-4ce33f15ddaa"}], "citovane_v": []}