Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/170/2019 z 23. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. septembra 2019, sp. zn. 11Co/170/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5718204664.1 Krajský súd Žilina | 11Co/170/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5718204664.1 | 2019-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/859bb9b6-b285-4589-ae0e-dd622044604f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5718204664.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/170/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204664
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718204664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. L. XXX, o zaplatenie 1.172,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 6Csp/166/2018-164 zo dňa 09.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku
III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 502,- € v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 708
ods. 1, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1
písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní.

3. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko v časti uvedenej vo výroku rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V danom prípade je
predmetnom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať
ex offo. Ďalej konštatoval, že mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorou žalobca zriadil
pre žalovaného bežný osobný účet, v rámci ktorého nebolo dojednané povolené prečerpanie. Strany
sporu uzatvorili aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, na základe ktorej
žalobca zriadil žalovanému povolené prečerpanie na účte do výšky limitu 1.000,- € s variabilnou
úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Podľa súdu prvej inštancie sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. Preto sa na ňu vzťahuje
ust. § 1 ods. 4 citovaného zákona. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v súlade s ust. § 10 ods. 1
zákona. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere sa nenachádza žiaden údaj o dobe trvania zmluvy. Absenciu týchto údajov zákon
spája s tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovi
prináleží len čistá suma istiny poskytnutého úveru, t. j. suma skutočne čerpaných finančných prostriedkov



žalovaným nad rámec disponibilného zostatku. Z ustanovení zmluvy o účte a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ďalej nevyplývajú ani poplatky, ktoré si žalobca účtoval na ťarchu účtu žalovaného. Ak sa žalobca
odvoláva na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok alebo sadzobník poplatkov, takýto
spôsob nie je postačujúci. Všetky podstatné náležitosti má obsahovať priamo zmluva a nie vedľajšie
dokumenty, ktoré sa na zmluvu viažu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné, aby žalobca
podstatné skutočnosti uvádzal odkazom na sadzobník a všeobecné obchodné podmienky.
V opačnom prípade mu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Všeobecné obchodné podmienky majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického,
resp. vysvetľujúceho charakteru. Všeobecné podmienky nemajú byť priestorom na kreovanie ďalšieho
neobmedzeného množstva poplatkových povinností a sankcií. O to viac, ak všeobecné podmienky
predstavujú rozsiahly súbor rozmanitých ustanovení. Podľa súdu prvej inštancie je problematické
zorientovať sa v tejto spleti informácií osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Navyše
všeobecné podmienky, ako aj sadzobník formuloval výlučne žalobca ako dodávateľ bez akéhokoľvek
vplyvu spotrebiteľa. Pokiaľ takéto plnenia nie sú uvedené priamo v zmluve, nemožno ich považovať za
individuálne dojednané. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nebol povinný platiť poplatky za transakcie,
za balík služieb, mesačný poplatok Maestro a tiež konštatoval, že bez ohľadu na skutočnosť, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi neprináležia žiadne poplatky a úroky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku,
čo do uplatneného úroku vo výške 28 % ročne a debetných operácií. Nepreukázal platné dojednanie
o úroku vo výške 28 % ročne ani poplatkoch, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného. Poplatky
uvedené v zmluve o prečerpaní súd nepovažuje za individuálne dojednané, boli stanovené vopred
žalobcom. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nemal možnosť ovplyvniť obsah. Takýto dokument
(Sadzobník poplatkov) má charakter jednostrannej povahy bez možnosti individuálneho dojednania.
Keďže žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 127.907,23 € a na účet vložil finančné prostriedky v
celkovej výške 127.405,23 €, žalobcovi prináleží suma 502,- € ako rozdiel medzi debetnými a kreditnými
transakciami. Povolené prečerpanie v sume presahujúcej súdom priznanú istinu nie je výsledkom
skutočne čerpaných finančných prostriedkov žalovaným, ale je výsledkom súčtu poplatkov a úrokov
účtovaných na ťarchu účtu, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok. O trovách konania súd rozhodol tak, že
pomerne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní
úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobca. Nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil a súd z
obsahu spisového materiálu nemal preukázaný vznik akýchkoľvek trov na jeho strane.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti.
Odvolateľ sa s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje rozsudok za nesprávny. Má
za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K názoru súdu, že zmluva o povolenom prečerpaní
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), w) a § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z., a teda, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca uvádza: Poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vec C-42/15 z 09.11.2016 (Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej), v zmysle tohto
rozsudku sa čl. 10 ods. 1, 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto
smernice má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne
v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach
alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky, ako
aj sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V tejto
súvislosti poukazujú na čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní, podľa ktorého banka zriaďuje klientovi
povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V zmysle bodu 8.13 VOP,
účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, povolené prečerpanie sa poskytuje na
dobu neurčitú. Uvedené vyplýva aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce
sa povolených prečerpaní, ktoré žalovaný v zmysle čl. 6 zmluvy o povolenom prečerpaní prevzal a
ktoré žalobca prikladá v prílohe. Podľa VOP bod 8.9 upravuje splácanie. Klient musí banke vrátiť všetky
peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie v lehote určenej bankou
v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Za
žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie
na hodnotu 0,- €. V zmysle vyššie uvedeného nie je teda daný dôvod na to, aby sa úver považoval za



bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Ďalej poukazuje na to,
že zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o
bežnom účte. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ako aj § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň upozorňuje na znenie VOP bodu 3.4, 3.8,
3.12. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí
banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Nepovolené
prečerpanie je prekročenie v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa nejedná o
špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko úprava sa v podstatnej miere
opiera o právnu úpravu, keďže s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako
Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Žalobca má za
to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená
povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej
sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. V tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018. Žiada,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a
zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe
podaného odvolania v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, čo do výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP.

7. Výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 502,- € do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, ako odvolaním nenapadnutého, sa odvolací súd nedotýka.

8. Odvolací súd považuje rozsudok v napadnutej časti za vecne správny. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje v zmysle ustanovenia §
387 ods. 2 CSP.

9. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že môže podrobiť rozhodnutie súdu prvej inštancie prieskumu len čo do
tých dôvodov, na ktorých je toto rozhodnutie založené. Odvolateľ totiž uvádza aj argumentáciu, ktorá
nezodpovedá dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie a nebola dôvodom nepriznania nároku.

11. Dôvodom zamietnutia žaloby vo zvyšku bolo uplatnenie fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 22.09.2016 (ku dňu uzatvorenia
zmluvy o povolenom prečerpaní) s poukazom na nedostatok náležitostí v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 1 zákona, a to dojednania o dobe trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ako aj výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

12. Obrana žalobcu spočíva v argumentácii, že tieto obligatórne náležitosti zmluvy sú obsiahnuté
vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, poukazujúc na
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-42/15 z 09.11.2016.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vyššie uvedených
obligatórnych náležitostí zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalobca, pokiaľ ide o uplatnený nárok, sa
odvoláva na zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa
22.09.2016 (č. l. 5 spisu). Zmluva ako taká obligatórne náležitosti, pre ktoré súd považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov, neobsahuje, to nespochybňuje ani odvolateľ. Má však za to, že
tieto náležitosti obsahujú všeobecné obchodné podmienky a zároveň aj sadzobník poplatkov, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.



14. Výklad a aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so
zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých z obsahových náležitostí
zmluvy postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí náležitosti nevyhnutné,
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí
uvedených v § 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri akceptovanom
prístupe dodávateľa k spotrebiteľovi text spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu formulárovú,
individuálne nedojednanú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určitý, prehľadný a logicky
usporiadaný. Zásada profesionality dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v
spotrebiteľskej zmluve možno určiť čas jej obsahu odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Takáto
aplikácia však má svoje obmedzenia.

15. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do
nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité,
resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne.
Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína
si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013).

16. Pokiaľ odvolateľ svoje oprávnenie uplatňovať si poplatky voči žalovanému zdôvodňuje odkazom na
sadzobník súdnych poplatkov, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko tento dokument
nemá charakter individuálneho zmluvného dojednania.

17. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, toto ustanovenie
podľa názoru odvolacieho súdu na prejednávanú vec aplikovať nemožno.

18. V zmysle ust. § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení
bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť.

19. Citované ustanovenie by mohlo byť aplikované v prípade, keby medzi účastníkmi nebola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Takáto zmluva však medzi stranami
uzatvorená bola.

20. Z vyššie uvedených dôvodov postupoval súd prvej inštancie správne, keď poskytnutý úver formou
povoleného prečerpania považoval za bezúročný a bez poplatkov a keď vo výške presahujúcej čerpanú
istinu nárok žalobcu zamietol.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci potvrdil ako vecne správny. Vecnú
správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania, proti ktorému výroku neboli vznesené žiadne
konkrétne odvolacie námietky.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol úspešným účastníkom odvolacieho
konania, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v
rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)