Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/72/2014 z 26. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. februára 2015, sp. zn. 7Co/72/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7510214402.3 Krajský súd Košice | 7Co/72/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7510214402.3 | 2015-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a64feaca-0233-4392-a5cc-8eff18c7e2c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7510214402.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510214402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7510214402.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky K. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. č. XX,
právne zastúpenej JUDr. Františkom Buhlom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na ul. Výstavby č. 2 proti odporcovi G. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v U. č. XX, t.č. Q. ul. č. XX,
L., právne zastúpenému JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach na Murgašovej ul.č. 3, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C 258/2010-148 zo dňa 13.05.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 63,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Martina Kožiaka vedený v ČSOB a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 950,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu odporcu.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 12.10.2010 domáhala, aby súd
zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne vo výške 200 Eur. Rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie č.k. 15C 258/2010-110 zo dňa 11.05.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudku č.k. 15C
258/2010-129 zo dňa 10.05.2013 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke výživné vo výške 80
Eur mesačne od 01.11.2010 do 30.01.2012 v sume 1 200 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 7Co 57/2013-139 zmenil predmetný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Následne súd citoval ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľke,
ktorá bola v konaní neúspešná, uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške
950,06 Eur, pričom pri výpočte základnej sadzby tarifnej hodnoty za 1 úkon právnej služby vychádzal
z tarifnej hodnoty 2 976,33 Eur, ktorá predstavuje súčet hodnôt opakujúcich sa plnení požadujúcich
navrhovateľkou za obdobie od 12.11.2010 do 07.02.2012. V súlade s ust. § 10 ods. 1 a 3, § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len citovaná vyhláška) priznal odmenu za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 31.01.2011, písomné podanie zo dňa 31.01.2011, písomné podanie zo dňa 21.04.2011,
účasť na pojednávaniach v dňoch 11.01.2012, 09.03.2012, 11.05.2012, písomné podanie na súd zo dňa
13.03.2012 a písomné podanie zo dňa 18.07.2012) á 111,21 Eur. Súčasťou priznanej odmeny je aj
režijný paušál (ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 3 x 7,41 Eur a 5 x 7,63 Eur.



V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu navrhovateľka odvolanie z dôvodu, že súd vec
nesprávne právne posúdil. Namietala, že súd prvého stupňa nevzal pri rozhodovaní do úvahy ust. § 150
ods. 1 O.s.p.. Návrh na začatie konania podala len z dôvodu že bola nezamestnaná a jej jediný príjmom
boli dávky v hmotnej núdzi, preto bola odkázaná na výživu zo strany odporcu a okrem toho jej bol do
starostlivosti zverený maloletý syn. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 M Cdo 3/2009 zo dňa 25.06.2009. V súčasnosti je zamestnaná s mesačným príjmom v mesiaci
január 2014 vo výške 333,17 Eur, február 2014 vo výške 307,33, marec 2014 vo výške 382,21 Eur, apríl
2014 vo výške 127,56 Eur. Uloženie povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 950,06 Eur
by znamenalo ohrozenie jej existencie a existencie jej syna. Zastávala názor, že v danom prípade tu sú
skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť
a náhradu trov konania účastníkom úplne alebo sčasti nepriznať resp. jej povoliť nahradiť odporcovi
trovy konania v mesačných splátkach po 30 Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v danom prípade nie sú dané žiadne
výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Navrhovateľka
musí niesť zodpovednosť za jej neúspech v konaní. K existenčným problémom navrhovateľky
uviedol, že navrhovateľka dňa 27.07.2010 dobrovoľne ukončila pracovný pomer, nevyvíjala žiadne úsilie
zabezpečiť si potreby z vlastných príjmov a pred podaním návrhu na manželské výživné bezodplatne
previedla svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu na svoju matku. Navrhovateľka je navyše v
súčasnosti zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem. Poukázal na vzájomne si odporujúce tvrdenia
navrhovateľky a jej procesnú nedisciplinovanosť. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 63,65 Eur za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 55,61
Eur a režijný paušál 8,04 Eur.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že náhrada trov konania je procesnou povinnosťou, ktorej obsahom je záväzok
na zaplatenie sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom,
štátom alebo iným subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie náhrady trov
konania je výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá trovy konania spôsobila.
Zásadne sa uhrádzajú trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (zásadou
zodpovednosti za výsledok), ktorá znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore úspešný má nárok
na náhradu trov konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov
konania celkom alebo sčasti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.. Zo
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a k dosiahnutiu spravodlivosti pre
účastníkov konania. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie trov konania musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci
a nesmie odporovať dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že
možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného



zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Neúspech žalobcu v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p.,
avšak významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..

Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľkou tvrdené skutočnosti
neodôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznanie náhrady trov konania odporcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech. Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 57/2013-139 zo dňa 30.12.2013, ktorým bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C 258/2010-110 zo dňa 11.05.2012 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C 258/2010-129 zo dňa 10.05.2013 totiž vyplýva, že návrh navrhovateľky
bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný s poukazom na správanie sa navrhovateľky a na jej
konanie vo vzťahu k odporcovi, pretože určenie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Po komplexnom posúdení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov
konania, zastáva odvolací súd názor, že v danom prípade by vzhľadom na výsledok konania, dĺžku
konania a postoj účastníkov v konaní nebolo spravodlivé požadovať od úspešného odporcu znášanie
náhrady trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s účelným bránením práva proti navrhovateľke, ktorá
požadovala určenie manželského výživného vo výške 200 Eur mesačne. Ani nepriaznivá majetková
situácia navrhovateľky, ktorou odôvodňuje opodstatnenosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nemôže byť
podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom pre použitie tohto výnimočného ustanovenia a to vzhľadom
na celý komplex okolností prípadu, príčiny vzniku predmetného sporu, správanie a postoj navrhovateľky
v konaní. Odvolací súd sa súčasne stotožňuje aj s výškou trov konania, na ktorej náhradu zaviazal
súd prvého stupňa navrhovateľku, nakoľko táto je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s
ust. § 142 ods. 1 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi, ktorý mal v odvolacom
konaní úspech, trovy konania vo výške 63,65 Eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á
55,61 Eur (1/2 z 111,21 Eur) a režijný paušál á 8,04 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.