Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/248/2018 z 16. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. apríla 2019, sp. zn. 1Co/248/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7515205388.1
Krajský súd Košice | 1Co/248/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7515205388.1 | 2019-04-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1468f3b-1545-41a9-aecd-bef9970ff9b7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7515205388.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/248/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205388
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515205388.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanej S.D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v Q. M. N.,
N. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17, o 6.536,52
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 9.5.2017 č.k. 14C
373/2015-91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
6.536,52 eura s prísl. titulom plnenia zmluvy o úvere.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 3, §
53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, § 23a ods. 1 zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení zák.č. 616/2004 Z.z. , § 2 ods. 3, § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách dospel k záveru,
že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie vzal za preukázané, že žalovaná uzavrela dňa
27.10.2006 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľnou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobou žalovanej poskytnutý úver vo výške 200.000,-Sk,
ktorý sa zaviazala splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 2.939,-Sk so splatnosťou prvej splátky
20.11.2006 a poslednej splátky 20.10.2016. Zmluvné strany dojednali premenlivú úrokovú sadzbu 12%
v deň uzatvorenia úverovej zmluvy a RPMN vo výške 14,03 %.

4. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy neplnila riadne a nezasielala pravidelne splátky veriteľovi.
Slovenská sporiteľňa a.s. z tohto dôvodu postúpila pohľadávku žalobcovi a dňa 17.6.2010 oznámila
žalovanej, že pohľadávku vo výške 10.518,08 eura s prísl. postúpila žalobcovi. Žalobca dňa 29.10.2014
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.10.2014 a vyčíslil zostatok istiny k 8.6.2010 vo výške
9.690,81 eura a bankou vyrátaný úrok z omeškania k rovnakému dátumu vo výške 827,27 eura.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie niet pochýb o tom, že daný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, tak ako vyplýva zo znenia ust. § 23a zák.č. 634/1992 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Na daný zmluvný vzťah je potrebné tiež aplikovať špeciálnu právnu úpravu, ktorou



je zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže v danom prípade išlo o bankový úver, ktorý na rozdiel od
úverov poskytnutých nebankovými spoločnosťami je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou. Banka
je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou ktorej
vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.

6. V konaní bolo podľa názoru súdu prvej inštancie bezpečne preukázané, že k predčasnej splatnosti
úveru zo strany pôvodného veriteľa - banky nedošlo. Preto súd prvej inštancie zameral dokazovanie na
skúmanie, čo bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
bankou a žalobcom.

7. V prípade bankových úverov ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. poskytuje dlžníkom zákonnú
ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru. V zmysle tohto
ustanovenia sa vyžaduje písomná výzva banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní s plnením, čo len časti svojho peňažného záväzku.   Zákon o bankách umožňuje
banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak
len za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Z toho vyplýva, že spôsobilým
predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka, alebo časť pohľadávky,
ktoré sú splatnými.

8. V danom prípade nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou.
Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nie je bankou. Nakoľko v danom
prípade neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu tak, ako má na mysli
§ 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie takejto žaloby, preto žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom
rozsahu alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že na daný
prípad nesprávne aplikoval ust. §92  ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z.. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku“ rozumie v prípade
vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky
úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku predstavuje zostatok
dlhu žalovaného, ktorý vznikol už poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaného, teda
nielen splatné, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru.   Zo znenia ust. § 92 ods. 8
spomínaného zákona nevyplýva, že by predmetom postúpenia mohla byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je už splatná. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, ktorý výňatky
z nich aj v odvolaní citoval. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o tom,
že je v nepretržitom omeškaní najneskôr od 3.5.2007 s úhradou splátok, kedy poslednykrát žalovaný
uhradil platbu titulom úveru, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo 8.6.2010. Výzvou zo dňa 12.12.2008
žalobca preukázal, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžných súm. Poukázal tiež na to, že zmluvné
strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku možnosti postúpenia odchylne od zákona v bode
19.16 všeobecných obchodných podmienok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
2 písm. f/ a h/ C.s.p. nie sú naplnené.



13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti,  ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade
žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď síce preukázal, že došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, nepreukázal však splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky.

17. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru došlo listom žalobcu zo dňa  29.10.2014, ktorý zároveň vyzval žalovanú na splnenie
zostatku dlhu, ktorý aj presne vyčíslil.

19. Z vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ
teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, teda aj vrátane
nesplatných pohľadávok, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Banka totiž nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku v celosti inému subjektu, keďže
v tom čase ešte všetky pohľadávky neboli splatné. Navyše správne uviedol súd prvej inštancie, že v
danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 spomínaného zákona, a to existencia písomnej výzvy banky klientovi pre plnenie peňažného
záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie
totiž po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca
Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovanú na plnenie peňažného záväzku za podmienok stanovených
vyššie spomínaným zákonom. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 28. 9. 2011 je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže odporuje zákonu.

20. Za splnenie týchto podmienok nemožno považovať  samotný fakt, že žalovaná k tvrdeniam žalobcu
nezaujala žiadne stanovisko. V danom prípade totiž dôkazné bremeno o preukázaní splnenia zákonných
podmienok zaťažovalo žalobcu.



21. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ust. § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z o
bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom zmenil obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bráni postupovanie pohľadávok z
takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle cit.
ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto
pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už spomínané
ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako akej je neplatné v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

22. Vzhľadom na správny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bol správny postup súdu prvej
inštancie, pokiaľ žalobu z tohto dôvodu zamietol.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd rozhodol tak, že zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).