{"guid": "17cf910e-6605-4894-9632-05870d05933d:74f40336-a112-4174-bc25-f1230e76bd6c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4", "spisova_znacka": "7Co/546/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/546/2014 z 16. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. septembra 2014, sp. zn. 7Co/546/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4", "identifikacne_cislo": "5712214602", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. Mária Kašíková", "sudca_id": 1504, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-maria-kasikova-1504", "datum_vydania": "2014-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74f40336-a112-4174-bc25-f1230e76bd6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 7Co/546/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712214602\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214602.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku\na členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený\nadvokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,\nproti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,\nBratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/225/2012-108 z 30. apríla 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatnil\nprávo na zaplatenie sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 612,21 Eur z titulu nemajetkovej\nujmy, ktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, ktorý o žiadosti\nna udelenie poverenia rozhodol s omeškaním 332 dní.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z pripojeného spisu 17Er/2398/2011 mal preukázané, že\nexekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora\nbola súdu doručená dňa 22.07.2011. Uznesením zo dňa 30.03.2012 č.k. 17Er/219/2010-14 bola\nžiadosť exekútora zamietnutá, ktoré uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 4.4.2012.\nNavrhovateľovi proti uzneseniu podal odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté vzhľadom na to,\nže sa nepodarilo doručiť odvolanie povinnému, ktorého pobyt sa zisťuje.  V takomto konaní nemožno\nvidieť zbytočné prieťahy. Existenciu zbytočných prieťahov môže určiť len Ústavný súd SR. Navrhovateľ\nnetvrdil a ani nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu\nprieťahov v súdnom konaní.\nŠkoda vo výške istiny s príslušenstvom, ak vôbec navrhovateľovi vznikla, nemohla vzniknúť v príčinnej\nsúvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom, ktorý predchádzal rozhodnutiu o zamietnutí\nžiadosti exekútora. Škoda mohla vzniknúť iba v príčinnej súvislosti s týmto uznesením ako následok\nrozhodnutia súdu. Avšak uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora navrhovateľ ako oprávnený\nnapadol odvolaním, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.\nO trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom bol odporca, ktorý\ntrovy konania nevyčíslil.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.\n\nPoukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahrňujúceho právo na kontradiktórne konanie\na v danej spojitosti prvostupňovému súdu vytýkal, že ako navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom\ndôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom a prednesom a navrhnúť dôkaz na\npodporu svojich tvrdení. Za takejto situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Súd\nvykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám.\nRiadne a včas požiadal o odročenie pojednávania. Súd sa však nedostatočne oboznámil s podmienkami,\nza ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania\nz dôležitého dôvodu. Vychádzal z mylného skutkového stavu, bez oboznámenia sa s obsahom\npredloženej ústavnej sťažnosti a nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho viedol\npojednávanie, na ktorom za jeho neprítomnosti  meritórne rozhodol. V žiadosti pritom zdôrazňoval, že\ntrvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.\nZároveň poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o\nskutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nje potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod\nna vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno\ntohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo  vydané v rozpore s\nustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore\ns judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na\nnestranný súd. Tiež poukázal na ust. § 15 O.s.p..\nOkrem toho, súdu prvého stupňa vytýkal viacero omylov, z ktorých „príkladne“ uviedol konštatovanie\nsúdu, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované\nčasové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných\nprieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len\nsamotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil\npríslušnému súdnemu exekútorovi.\nKonečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy\naj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti\nktorému legálne pripustil odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu podáva odvolanie.Tvrdil, že v danej veci\nnebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby\npredložil písomné vyjadrenie k návrhu, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.\nVytýkal, že súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto\nnečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.\nRozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho\na na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi.\nV odôvodnení rozhodnutia sa súd zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky\npočas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka\n(povinného). Súd však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na\nudržiavanie a správy informačného systému a výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,\npublikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje.  Nesúhlasí s\ntvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, keď pravým právnym\ntitulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu. Hodlal predložiť dôkazy o výške\nmajetkovej ujme prostredníctvom znaleckého posudku, súd však dokazovanie neprípustne skrátil len\nna dôkazy vykonané ex offo. Ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, preto je v\ntejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia vôbec nie je\nzrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková\nškoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Nevysvetlil, prečo\nnekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nJeho práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty a tento fakt jednoznačne vyplýva z\nvykonaného dokazovania. Preto sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky\nsi navrhovateľ zvolil, o podstatne a rozsahu podnikateľského rizika a o udržiavaní kontaktu súdneho\nexekútora.\n\nOdporca sa k odvolaniu nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného\nsúdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\n\nVo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo\nbyť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada\nkontradiktórnosti však predovšetkým pojmovo  predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom\nrealizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ\nriadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o\nich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania\ndokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a\nbol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom\nďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia\nzásady kontradiktórnosti bezpredmetné.\n\nV preskúmavanej veci sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nezúčastnili stanoveného termínu\npojednávania vo veci určeného na deň 30.04.2014, hoci právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo\npredvolanie na pojednávanie doručené dňa 01.04.2014. Dňa 28.04.2014 podal žiadosť o zrušenie\nnariadeného pojednávania až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného\nsudcu. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1\nO.s.p.), čo zodpovedá ďalej rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní\n„vylúčeného“ sudcu.\n\nUstanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu\nna odročenie pojednávania a nadväzne konať v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie\npredmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k  nežiaducim prieťahom v konaní.\nInými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných\nzákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Cdo/116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.\n\nUstanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s\nuplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu),\nako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup nevyužil, uvedené však\nnie je vadou (§ 212 ods. 3 O.s.p.), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej\na v konkrétnych okolnostiach súdeného prípadu. Nedisponuje intenzitou potrebnou pre konštatovanie\nrelevantného porušenia procesného práva účastníka konania.\n\nZodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca (správne) postupoval\nv intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu, že zákonný sudca nebol vylúčený z\nprejednávania a rozhodovania veci. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne iné (ďalšie) okolnosti, ktoré by\nmali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Opomenúť\nnie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 88/2013\nz 06.02.2013) vo vzťahu k neúspešným ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.\n\nKrajský súd Žilina prípisom č.k. 7NcC/312/2013-46 zo dňa 30.04.2013 vrátil spis okresnému súdu bez\nrozhodnutia nadriadeného súdu, nakoľko navrhovateľ výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti\nv zmysle ust. § 15a O.s.p. a zákonná sudkyňa Mgr. Magdaléna Šmidtová sa necíti byť zaujatá vo veci\na neoznačila ani žiadne okolnosti, ktoré by jej zaujatosť mohli spochybňovať.\n\nO tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže\nposúdiť túto otázku samostatne. Krajský súd však v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi\nvzniknúť postupom okresného súdu, na ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nevidí dôvod\npre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania aj rozhodovania veci. Je nutné rozlišovať medzi\npojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v\nposudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom\nvzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený\nprincípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri\nich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom\nsúde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia\nako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne\nschopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným.\nVymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého\n\nvyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý\na zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a\nsvedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností\nzistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné\nvidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému aj konkrétneho súdu,\nna ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú\nnesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011).\nSudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a profesionálny prístup, potrebnú dávku\nodstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na\nktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci zákonný sudca nekonal a nerozhodoval\nv exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci,\na teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr. Magdalény Šmidtovej z prejednávania a\nrozhodovania predmetnej veci.\n\nBezpredmetná je odvolacia námietka, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,\nnakoľko zo spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, o ktorom bola spísaná aj riadna\nzápisnica dňa 30.04.2014.\n\nNedôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa o povinnosti súdu rozhodnúť o návrhu rozsudkom\npre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keďže odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné\nvyjadrenie k žalobnému návrhu. Vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O. s. p. je\nmožnosťou, nie povinnosťou okresného súdu. Takéto riešenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak\nnavrhovateľom tvrdený skutkový stav, ktorý sa stáva skutkovým základom rozsudku, považuje súd za\nnesporný. V danej veci to však konštatovať nemožno.\n\nVo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť\nnavrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo\nvzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na\nvšeobecné konštatovanie „pre splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na\nkonanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného sudu je dôležité skúmať nie len samotný moment,\nkedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi“,\na to bez relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia, ktoré sa s vytýkanými\nzložkami nesprávneho úradného postupu vysporiadalo vo vecnej rovine.\n\nOdvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a\nformulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných\nnež účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že\nnie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto\npohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil „vo svojom rozhodnutí\nvôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov“, „predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom\nstanovenom čase“ nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené\nnapadnuté rozhodnutie. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo\nnepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a ďalšími podmienkami vzniku nároku sa okresný\nsúd nezaoberal vzhľadom na nesplnenie prvej podmienky. V odvolacej námietke však navrhovateľ\npoukazuje, že škoda mu mala vzniknúť správou pohľadávky a rôznymi administratívnymi úkonmi. Preto\nodvolacie námietky navrhovateľa, že „nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne\nk presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla“,  „súd opisuje škodu, ktorá vznikla v príčinnej\nsúvislosti s konaním dlžníka“, „sú irelevantné úvahy súdu o podstate a rozsahu podnikateľského rizika“,\n„sú irelevantné úvahy súdu o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora“ a pod. sú bezpredmetné. Odvolací\nsúd preto nemá právny dôvod, respektíve možnosť zaoberať sa touto námietkou, nakoľko nemá podklad\nv napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa\npri formulovaní odvolacích dôvodov. Pokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza, že „konečné\nrozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,\nže súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania“\nuvedené nemá rovnako podklad v napadnutom rozhodnutí, nakoľko o tejto otázke okresný súd vôbec\n\nnerozhodoval a z obsahu spisu vyplýva, že zo strany navrhovateľa ani návrh na prerušenie konania\nnebol podaný.\n\nZa nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku,  že rozhodnutie prvostupňového súdu je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový\nstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného\ndokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil\nsvoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah\nvychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak rozsudok vyčerpávajúcim\nspôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri\nvýklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nnepoprel ich účel a podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je\nvýlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov na ktorých okresný\nsúd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek\nprotiargumentáciu. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani\nnedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny.\n\nHmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie\nnesprávneho úradného postupu ani nezákonného rozhodnutia, ako základného predpokladu pre vznik\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia korešponduje aj s vysloveným právnym názorom v Nálezoch Ústavného súdu SR č.k. II.\nÚS 245/2013-17, II. ÚS 112/2013-17, v ktorých  bolo vyslovené, že v prípadoch, keď jediná spoločnosť\niniciovala konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných veciach je nevyhnutné vziať daný fakt\ndo úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných.\nV takýchto prípadoch je teda možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.\nĎalej ústavný súd tiež konštatoval, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že\nlehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá\n(uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).\n\nAj v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ pred okresným súdom inicioval značne\nvysoký počet exekučných konaní ( ide o tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných\nveciach). Podľa judikatúry Ústavného súdu SR v prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v\nstovkách až tisíckach typovo obdobných veciach je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom\nku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Túto skutočnosť je teda\npotrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá správania\nnavrhovateľa ako účastníka súdneho konania. V takýchto prípadov je teda možné akceptovať relatívne\ndlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Taktiež exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok  v\nspotrebiteľskej  veci, preto exekučný súd bol povinný tento preskúmať z hľadísk ust. § 45 zák.č. 244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní. Preto postup exekučného súdu  nemôže byť posúdený ako nesprávny\núradný postup z dôvodu, že sa malo jednať o zbytočné prieťahy vo veci.\n\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci\nsamej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu\nv spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.\nNavrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov\naktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti\ns odvolacím konaním nevznikli.\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/225/2012", "guid": "7f7cef6d-639d-4202-ab09-e72d170abfef:9a97c791-b762-464f-be32-963fca190954", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:87a50867-7031-49ac-996f-80f99700c6f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87a50867-7031-49ac-996f-80f99700c6f8"}, {"guid": "ussr:4399ef60-8d77-4b94-afb5-b135fe4cf7fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4399ef60-8d77-4b94-afb5-b135fe4cf7fa"}, {"guid": "ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd"}, {"guid": "591b0954-0fb8-453f-94f9-9754c577382e:251b85f8-fe43-47ea-9894-d93aa1ebf5f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/2398/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2398/2011 z 28. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/591b0954-0fb8-453f-94f9-9754c577382e:251b85f8-fe43-47ea-9894-d93aa1ebf5f9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c214d127-832f-48dd-99fa-f869986a3317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.65.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.65.2015.1"}]}