Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/216/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. mája 2014, sp. zn. 11S/216/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200743.1 Krajský súd Nitra | 11S/216/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200743.1 | 2014-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e480c85-0c06-4081-9d67-eb32e370fa05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200743.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/216/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200743
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200743.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec
Kolta, Kolta 1, Kolta, zastúpenému JUDr. Helenu Kontrovou, advokátkou, Semerovo 414, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 12. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 135,76 eura na účet právnej
zástupkyne žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 25. 06. 2013 žiadal, aby súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP zrušil
rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013 ako i fiktívne rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný
odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03.
2013.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o
sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom a žalovanému bola doručená technicky vykonateľným spôsobom.
Žalobcovi nie je známe, prečo žalovaný nereagoval zákonom ustanoveným spôsobom, nakoľko
technické, resp. softvérové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre nevybavenie predmetnej žiadosti, čo
jednoznačne vylučuje rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález v konaní
pod sp. zn. III. ÚS 7/07, II. ÚS 150/08, I. ÚS 291/08, IV. ÚS 33/08, III. ÚS 204/2010). Ústavný súd SR
vo svojich nálezoch konštatoval protiprávnosť postupu orgánov verejnej moci, ktoré sa dovolávali toho,
že nedisponujú potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického podpisu,
hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podania urobiť.

Žalobca v žalobe poukázal i na ust. § 2 písm. i/ zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré definuje prostriedok
na overenie elektronického podpisu, pričom medzi programové zariadenia patria softvérové programy
na overenie platnosti zaručeného elektronického podpisu a čítanie dokumentov podpísaných takýmto
podpisom. Zoznam týchto prostriedkov na overenie elektronického podpisu je zverejnený na webovom
sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom aktuálne ide o 18 softvérových produktov a viaceré
z nich sú voľne a bezplatne prístupné na internete. Na overenie platnosti zaručeného elektronického
podpisu sa nevyžaduje vlastniť kvalifikovaný certifikát od príslušnej certifikačnej autority, t. j. na overenie
podpisu a čítanie dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom postačuje niektorá



z aplikácií schválených Národným bezpečnostným úradom. Predmetná žiadosť mala teda všetky
zákonom stanovené náležitosti a bola urobená vo forme, ktorú zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov pripúšťa už viac ako 11 rokov a podľa žalobcu žalovaný požadovanými
informáciami disponuje a nie sú mu zrejmé dôvody nevybavenie jeho žiadosti.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03. 2013), t. j.
najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí
prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Žalobcovi nie je známy
deň vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je dôsledkom nečinnosti žalovaného a vyššie citovaný
zákon neupravuje, ktorý deň sa má považovať za deň vydania fiktívneho rozhodnutia.

Proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-
mailom dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom
navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom
stanovenej lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 vyššie citovaného
zákona za to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013, pričom
deň jeho vydania nie je známy, nakoľko to zákon neupravuje.

Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný
mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust.
§ 8 až ust. § 11 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pretože nešlo o utajované
skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či
niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami
disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný
toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o
tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 3Sži/3/2011).

V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP, resp.
i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP. Zároveň žalobca z dôvodu hospodárnosti
konania s poukazom na ust. § 250f ods. 1 OSP navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom bez
pojednávania.

Žalovaný v podaní zo dňa 30. 10. 2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žaloba
nie je dôvodná a žiadal, aby ju súd zamietol. V predmetnom podaní citoval príslušné ustanovenia
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom
podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 275/2006
Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že žalobca nesprávne aplikuje ust. § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na vzťahy upravené v ust. § 14
ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a nesprávne interpretuje zverejnené
e-mailové adresy obcí ako adresy elektronickej podateľne, pričom nerešpektuje právnu úpravu explicitne
upravujúcu definíciu technického zariadenia a verejný zoznam, ktorý je evidenciou tých adries, ktoré sú
elektronickými podateľňami. Žalovaný uviedol, že žiadosť mu nebola doručená v súlade s ust. § 14 ods.



1 vyššie citovaného zákona, nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom, v dôsledku
čoho nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle ust.
§ 18 ods. 3 tohto vyššie citovaného zákona. Zdôraznil, že mu nebola doručená žiadosť, ani odvolanie, a
to ani ako príloha k e-mailu, ani ako samostatné podanie s elektronickým podpisom. Zároveň poukázal
na to, že žiadosť o sprístupnenie informácií je datovaná dňom 21. 01. 2013, pričom žalovaný vznikol
dňa 08. 02. 2013 a plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi udelil dňa 19. 02. 2013. Ďalej
uviedol, že žalobca sa nevysporiadal ani s tým, kto je v predmetnej veci odvolacím orgánom a taktiež
ani s tým, či podáva žalobu alebo opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Žalovaný
bol toho názoru, že v predmetnej veci sa jedná o vykonštruované súdne konanie za účelom získania
finančných prostriedkov z priznaných trov konania. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol
webové stránky, na ktorých žalobca mohol získať požadované informácie.

Zároveň poukázal na článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, obsahom ktorého je sloboda vyhľadávania,
prijímania a rozširovania ideí a informácií, pričom žalobca ako vyhľadávací nástroj použil orgán miestnej
územnej samosprávy. Nezodpovedaním žiadosti o sprístupnenie informácií nedošlo k zásahu do
slobody vyhľadávania informácií na strane žalobcu. Žalobca, ktorý je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, mohol a mal mať informáciu o právnych predpisoch upravujúcich použitie zaručeného
elektronického podpisu, v komunikácii s orgánmi verejnej moci, ako i o ich obsahu. Právna zástupkyňa
žalovaného si uplatnila a vyčíslila náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci.

Krajský súd v Nitre skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu podanej žaloby skúmal podmienky konania
podľa ust. § 103, ust. § 104 OSP, ust. § 250d ods. 3 a zistil, že tieto nie sú splnené, preto konanie podľa
ust. § 104 ods. 1, veta prvá OSP s použitím ust. § 246c ods. 1 OSP a podľa ust. § 250d ods. 3 OSP
zastavil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1, 2 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia.
Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak
sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3, 5 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o
vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie
politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu
vymedzenom osobitnými predpismi.

Podľa § 246c, veta prvá a druhá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli
zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a
získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 14 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa



odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje
vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie sa
začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď
podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie
začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice,
alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba
písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Úlohou súdu bolo na základe podanej žaloby preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti so
žiadosťou žalobcu zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, o ktorej žalobca tvrdil, že povinnej
osobe (obci) bola zaslaná a doručená e-mailovým podaním dňa 27. 03. 2013 podpísaným zaručeným
elektronickým podpisom prostredníctvom právneho zástupcu, čo však žalovaný namietal s tým, že
žiadosť mu nebola doručená v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi, resp., že žiadosť ani
odvolanie mu neboli doručené ani ako príloha k e-mailu ani ako samostatné podanie s elektronickým
podpisom. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, ktorý popieral doručenie žiadosti žalobcu zo dňa 21.
01. 2013 o sprístupnenie informácií, sa však súd musel primárne zaoberať tým, či sa na základe takejto
žiadosti vôbec začalo u povinnej osoby správne konanie o sprístupnenie informácií, či začali plynúť
lehoty na jej vybavenie a či boli splnené podmienky pre vznik fiktívnych rozhodnutí, zrušenia ktorých
sa žalobca domáhal a ktoré by za určitých podmienok (ak by sa predpokladalo ich vydanie) mohli byť
predmetom súdneho prieskumu.

V predmetnej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 27. 03. 2013 žalovanému ako povinnej osobe
zaslal e-mailom žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, ktorá mu bola doručená dňa
27. 03. 2013 a ktorá bola opatrená zaručeným elektronickým podpisom. Toto svoje tvrdenie preukazoval



predložením listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenej ako „ziadost (NZ)“, na ktorej
je uvedený dátum 27. 03. 2013, adresa O. O. a@b.c >, sú tam rôzne e-mailové
adresy, vrátane adresy a@b.c “ a text: „Dobry den, v prílohe Vám posielam žiadosť o
informácie, podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. S pozdravom. Robert Bardač, Počet priloh:
2, O. a O.“. Zároveň žalobca predložil súdu i samotnú žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie
informácií (podpísanú zaručeným elektronickým podpisom), z ktorej vyplýva, že podľa rozdeľovníka od
jednotlivých obcí žiadal sprístupniť údaje o počte obyvateľov obce k 31. 12. 2011 a k 31.
12. 2012, o rozlohe obce ako i údaje o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom
o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa
na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia
ochrany - Special Areas of Conservation). Informácie žiadal sprístupniť v elektronickej podobe zaslaním
na e-mailovú adresu: a@b.c .

S poukazom na ust. § 14 ods. 1, 4 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo
iným technicky vykonateľným spôsobom, pričom žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej
osobe príslušnej vo veci konať.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 10. 2013 k podanej žalobe uviedol, že žiadosť o poskytnutie
informácií mu nebola doručená v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a technicky
vykonateľným spôsobom, resp., že žiadosť ani odvolanie mu neboli doručené ani ako príloha k e-mailu
ani ako samostatné podanie s elektronickým podpisom. Toto vyjadrenie žalovaného bolo elektronickými
prostriedkami dňa 06. 11. 2013 zaslané právnemu zástupcovi žalobcu na jeho mailovú adresu ako
to žiadal v podanej žalobe. K tvrdeniam žalovaného sa právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom
nevyjadril a v mailovom podaní zo dňa 13. 11. 2013 (v ktorom uviedol svoju mailovú adresu a@b.c
, na ktorú mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 10. 2013) si pre prípad
úspechu v konaní vyčíslil náhradu trov konania.

Vzhľadom na tieto zistenia súdu je potom potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal začatie konania
o sprístupnenie informácií u povinnej osoby, t. j. obci Kolta, na základe jeho žiadosti zo dňa 21. 01. 2013,
ktorá mala byť povinnej osobe zaslaná a doručená dňa 27. 03. 2013 elektronickými prostriedkami. Zákon
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov je formulovaný tak, že konanie o sprístupnenie
informácií, o ktoré žalobca mienil požiadať žiadosťou zo dňa 21. 01. 2013 možno začať výlučne
na základe žiadosti žiadateľa, pričom žiadosť je podaná dňom, keď bola povinnej osobe oznámená.
Týmto dňom je zároveň začaté konanie o sprístupnenie informácií a zároveň začínajú plynúť lehoty na
vybavenie žiadosti v zmysle sprístupnenia žiadanej informácie, resp. vydania rozhodnutia. Dôsledkom
začatia konania je, že povinná osoba ako správny orgán je povinná vo veci konať a rozhodnúť v lehotách,
ktoré stanovuje zákon na vydanie rozhodnutia.

V predmetnej veci však žalobca ako žiadateľ o sprístupnenie informácií nepreukázal, že povinnej osobe
zákonom stanoveným spôsobom podal a doručil ním tvrdenú žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa
21. 01. 2013 a že táto mala možnosť sa s obsahom žiadosti oboznámiť. Uvedené znamená, že žalobca
spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola
povinnej osobe riadne v súlade so zákonom oznámená a že sa začalo v predmetnej veci správne
konanie o sprístupnenie informácií. Nepreukázanie riadneho podania žiadosti o sprístupnenie informácií
v situácii, keď povinná osoba popiera doručenie, resp. podanie takejto žiadosti, má za následok, že
sa u povinnej osoby nezačalo konanie o sprístupnenie informácií, nezačali plynúť lehoty na vybavenie
žiadosti, v dôsledku čoho potom nemožno uplatniť ani právnu domnienku o vydaní fiktívneho rozhodnutia
podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona v prvostupňovom správnom konaní. Podľa názoru súdu
žalobca začatie správneho konania u povinnej osoby predloženými listinnými dôkazmi a tvrdeniami v
podanej žalobe nepreukázal a žalovanému nemohla potom vzniknúť ani povinnosť postupovať podľa
príslušných ustanovení zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho neboli



splnené ani zákonom stanovené podmienky na vydanie fiktívneho rozhodnutia (povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila) zo
strany prvostupňového správneho orgánu, podmienky na podanie odvolania proti nemu a následne
ani podmienky na vydanie (vznik) fiktívneho rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Z uvedených
dôvodov nemohla nastúpiť ani fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť
informácie.

Žalobca predložil súdu podanie zo dňa 17. 04. 2013 označené ako odvolanie ako i ďalšie e-mailové
podanie, ktoré malo byť dňa 25.4.2013 (podľa listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní
označenej ako „odv NZ“) elektronickou formou zaslané z adresy O. O. a@b.c > na rôzne
e-mailové adresy, vrátane adresy a@b.c “ a na ktorom je uvedené „O.“. Súd je toho
názoru, že je bez právneho významu podanie odvolania v správnom konaní, ktorého začatie žalobca
nepreukázal a proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané, resp. jeho vydanie nemožno ani len predpokladať
vzhľadom na neexistenciu konania, v ktorom malo byť vydané.

S poukazom na uvedené potom neexistuje ani rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré by
mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, čo je dôvod na zastavenie konania podľa ust. § 250d ods. 3
OSP. V prípade existencie takéhoto rozhodnutia vydaného v odvolacom správnom konaní, by odvolacím
orgánom bol starosta obce Kolta, a to s poukazom na ust. § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona. V
predmetnej veci žalobca za žalovaného označil „Obec Kolta“ a s takto značeným žalovaným súd i konal,
nakoľko neexistuje žiadne rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, teda starostu obce Kolta, ktoré
by mohlo byť predmetom preskúmania zo strany súdu postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť,
a preto súd konanie podľa zastavil podľa ust. § 250d ods. 3 OSP s použitím ust. § 104 ods. 1 OSP.

K námietke žalovaného týkajúcej sa dňa spísania žiadosti o poskytnutie informácie, dňa vzniku žalobcu
ako i dátumu udelenia plnej moci pre právneho zástupcu, súd uvádza, že v predmetnej veci je podstatné,
že žalobca vznikol dňa 08. 02. 2013, kedy príslušný orgán registroval jeho stanovy. Dňa 19. 02. 2013,
teda po nadobudnutí právnej subjektivity udelil žalobca plnú moc pre svojho právneho zástupcu, ktorý
mal dňa 27. 03. 2013 zaslať žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá bola spísaná dňa
21. 01. 2013. Zároveň je však podstatné to, že žalobca predloženými listinnými dokladmi nepreukázal
doručenie žiadosti o sprístupnenie informácií povinnej osobe, teda žalovanému, ktorý jej doručenie
poprel, v dôsledku čoho nie je preukázané začatie správneho konania v predmetnej veci a teda ani
vydanie fiktívnych rozhodnutí, preskúmania a zrušenia ktorých sa žalobca domáhal, čo bolo dôvodom
zastavenia konania v predmetnej veci.

V prípade zastavenia konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať
procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i
žalovaného). Aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá
OSP aj v správnom súdnictve dopadá len na tie prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza
do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 

Pri rozhodovaní o trovách konania v predmetnej veci súd vychádzal z toho, že zastavenie konania
zavinil žalobca, keď podal žalobu na preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného podľa
druhej hlavy piatej časti OSP, pričom na jej podanie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Predovšetkým nebolo preukázané začatie správneho konania o sprístupnenie informácií, v dôsledku
čoho potom nebolo možné ani predpokladať vydanie rozhodnutia (fiktívneho) o odmietnutí poskytnutia
informácie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobcom podaná žaloba zo dňa 25.
06. 2013 teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, nakoľko
žalobca nepreukázal, že žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie bolo vydané, resp. že boli splnené
podmienky, aby sa jeho vydanie mohlo predpokladať.

O trovách konania potom súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá OSP s použitím ust. 246c ods.
1 veta prvá OSP tak, že žalovanému priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania v sume
135,76 eura, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny právnej zástupkyne žalobcu 120,14 eura, t. j. za 2 úkony
právnej služby po 60,07 eura podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,



za prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd a zo sumy paušálnych náhrad 15,62 eura, t. j. 2x
7,81 eura režijný paušál. Právna zástupkyňa žalobcu si náhradu trov konania uplatnila v sume 60,07
eura za jeden úkon právnej služby, teda podľa ust. § 11 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, pričom súd pri
výpočte náhrady trov konania žalovaného postupoval v súlade s tým, ako si právna zástupkyňa náhradu
trov konania uplatnila a vyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Nitre, a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).