Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/22/2013 z 27. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. februára 2013, sp. zn. 6CoE/22/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4312214368.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/22/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4312214368.1 | 2013-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 212 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/877e1250-c2d7-4e5f-a35a-1ae9d19166da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4312214368.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/22/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312214368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312214368.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Pribinova
25, IČO 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141,
v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. Q. XX, o vymoženie 1.711,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 3. októbra 2012 č. k. 14Er/1078/2012-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou zamietol súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 03757/11 zo dňa 26.05.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2011 a vykonateľnosť dňa 16.06.2011 vydaného na základe
porušenia Zmluvy o úvere č. 405400232 zo dňa 20.05.2010. Uvedeným exekučným titulom rozhodca
zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenej sumu 1.711,27 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.711,27 eura od 30.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %
ročne zo sumy 1.711,27 eura od 24.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vo výške 422,15 eura, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Povinná si svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnila riadne a včas, čím sa stali všetky jej neuhradené
splátky splatnými vcelku. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania
nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý čiastočne zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,
teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
Súd prvého stupňa zaujal názor, že oprávnená s povinnou uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko v danom prípade je veriteľ - oprávnená podnikateľom (podľa výpisu z obchodného registra) a
považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinná je jednoznačne spotrebiteľ v súlade s § 52, ods.
3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) a § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na uvedené mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Čo sa týka rozhodcovskej
doložky, súd konštatoval, že táto je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná, pretože spotrebiteľ sa nachádza v porovnaní s
dodávateľom v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah a teda mohol vopred pripravenú zmluvu prijať buď ako celok



resp. ju odmietnuť. Súd prvého stupňa svoj názor opieral aj o ustanovenia smernice č. 93/13/EHS,
stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 a taktiež poukázal aj na neprimerane
vysoký zmenkový úrok. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvého stupňa konštatoval, že oprávnená
nepreukázala splnenie podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa exekučného
titulu, a preto žiadosť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla, že právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval
alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázala na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v
štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávnenej v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci. Svoj záver oprela aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávnenej k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietala, že súd
sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencie spotrebiteľa
a dodávateľa. V tomto smere je potrebné, aby súd mal jednoznačne ustálené, že fyzická osoba, ktorá
uzatvára zmluvu na pretlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Bola toho názoru, že exekučný
súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne
nesúladu exekučného titulu so zákonom, pričom sa nezaoberal tým, do akej miery a akej časti je
exekučný titul podľa jej názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil
v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci tak,
ako je uvedené v napadnutom uznesení.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.



Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní,
v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je
opodstatnené tvrdenie oprávnenej o existencii vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP, nakoľko
súd rozhodoval vo veci ktorá patrí do jeho právomoci.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd poukazuje aj
na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje návrh na vykonanie exekúcie ako aj
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd poukazuje aj
na skutočnosť, že za návrh na začatie konania sa považuje aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) OSP,
nakoľko zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval
o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej
exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, súd v tomto štádiu nevykonáva
dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie
sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov
pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na
pojednávaní. Súd pri zastavení exekúcie skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Ak je
na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť pojednávanie.
Ak je však možné rozhodnúť na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania,
pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa prejavuje v
riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávnenou a povinnou, či možno vykonávať exekúciu. O tejto
otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách a to, ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavení exekúcie
a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod
vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie na pojednávaní, preto ani túto vadu konania
odvolací súd nezistil.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne
vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd
v závere uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa



a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú
na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky
posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože
tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, povinná ich mohla len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Súd prvého stupňa
teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného
práva občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje
povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov
nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.