{"guid": "17bef8db-1f71-4a25-9ee1-7b33e1c7a3d8:f01c968d-a547-49b6-bf8d-e522db30ba8a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1", "spisova_znacka": "19Co/145/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/145/2015 z 10. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2016, sp. zn. 19Co/145/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1", "identifikacne_cislo": "3214201604", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f01c968d-a547-49b6-bf8d-e522db30ba8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/145/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214201604.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa T., zastúpeného L. proti
odporcovi A., o zaplatenie zmenkového úroku, úroku a zmenkovej odmeny, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4C/60/2014/32 zo dňa 13. novembra 2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  p r i p ú š ť a   späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške  0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e   a konanie     z a s t a v u j e    a v zostávajúcej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého
stupňa    p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa navrhovateľ ako
majiteľ zmenky nadobudnutej indosamentom od spoločnosti                      Z., s.r.o. domáhal voči
odporcovi zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 938,01 Eur od 08.06.2011 do
03.11.2011, čo predstavuje sumu 349,41 Eur,             zo sumy 898,01 Eur od 04.11.2011 do 01.01.2012,
čo predstavuje sumu 132,46 Eur, zo sumy 868,01 Eur od 02.01.2012 do 31.01.2012, čo predstavuje
sumu 65,10 Eur a zo sumy              828,01 Eur od 01.02.2012 do 08.10.2012, čo predstavuje sumu 519,58
Eur, zaplatenia úroku  6 % ročne zo sumy 938,01 Eur od 08.06.2011 do 03.11.2011, čo predstavuje
sumu 15,88 Eur,  zo sumy 898,01 Eur od 04.11.2011 do 01.01.2012, čo predstavuje sumu 8,71 Eur, zo
sumy 868,01 Eur od 02.01.2012 do 31.01.2012, čo predstavuje sumu 4,28 Eur, zo sumy 828,01 Eur od
01.02.2012 do 08.10.2012, čo predstavuje sumu 34,16 Eur, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 3,13 Eur a náhrady trov konania. Návrh bol uplatnený procesným postupom
podľa Nariadenia (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil súd
prvého stupňa zistením, že zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu (§ 52  Občianskeho zákonníka).
Dospel k záveru, že v zmluve  je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované v prospech veriteľa, čím sa
celá zmluva prieči dobrým mravom a spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, jej obsah a znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané
a z tohto dôvodu je dojednaním neplatným (§ 53 ods. 4 písm. l), k) Občianskeho zákonníka). Povahu
dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej podmienky odvodil súd prvého stupňa zo skutkových zistení
získaných vykonaným dokazovaním. Uviedol, že                   za daných okolností pôvodnému
remitentovi nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky,  blankozmenka sa nestala zmenkou, remitent
nemal práva a povinnosti zo zmenky, tieto nemohol previesť (čl. 1 § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.)



na navrhovateľa. Vzhľadom                na predmet sporu, ktorým je pohľadávka s hodnotou neprevyšujúcou
sumu 1.000 Eur, rozhodol vo veci bez pojednávania napadnutým rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že odporca nedoručil prvostupňovému súdu
odpoveď (čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia),                no prvostupňový súd napriek tomu nevyhovel
návrhu, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie nad rámec oboznámenia predloženej zmenky a toto ďalšie
dokazovanie vykonal bez návrhu účastníkov, pričom neboli splnené podmienky ustanovenia  § 120
ods. 1 posledná veta O.s.p. pre výnimočné vykonanie nenavrhovaných dôkazov. Toto dokazovanie
naviac vykonal súd prvého stupňa výlučne na ťarchu navrhovateľa iba preto, aby získal pre seba
dostatočný podklad na zamietnutie návrhu. Došlo tak k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý
súdny proces garantovaný v č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Vo veci bolo pritom možné  rozhodnúť len na základe predloženej
zmenky, z ktorej uplatnené právo vyplýva bez ďalšieho vzhľadom na jej povahu cenného papiera. Pre
neexistenciu obrany               zo strany odporcu bol tak okresný súd dokonca povinný urobiť a nemohol
neexistenciu tvrdení odporcu nahradiť vlastným postupom, pretože tým porušil zásadu kontradiktórnosti
súdneho konania. Prvostupňový súd tiež vôbec neuviedol dôvody vykonania iných ako navrhovaných
dôkazov. Poukázal na to, že je majiteľom platnej zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Nemá,                              a na uplatnenie práva zo zmenky
ani nepotrebuje mať, žiadne iné informácie, či dokumenty súvisiace s inými vzťahmi medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Záväzok zo zmenky je samostatným abstraktným záväzkom a
nemožno ho podmieňovať inými skutočnosťami ako sú uvedené na zmenke. Toto prvostupňový súd
ignoroval a ustanovenia zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (ďalej len ZZŠ) neaplikoval
a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, podľa ktorého, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka. V zmenkových vzťahoch tak odporca nie je oprávnený vznášať voči majiteľovi zmenky tzv.
kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak táto obrana nie je dovolená
odporcovi, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu. Kauzálne námietky vo všeobecnosti nemôžu
byť vznesené                 zo strany súdu, pretože majú hmotnoprávny charakter a zo strany súdu
tak dochádza k porušeniu rovnosti strán sporu. Pre uvedené dôvody tak súd prvého stupňa nemohol
vôbec vychádzať z kauzálnych námietok, a pokiaľ na ich základe prijal záver o neplatnosti zmenky, resp.
neopodstatnenosti uplatnenej pohľadávky a neprípustnosti návrhu, nie je tento jeho záver správny. Podľa
čl. 4 Nariadenia je pohľadávka neopodstatnená a návrh neprípustný výlučne z dôvodov tam uvedených,
pričom ani jeden z nich neprichádza v danom prípade              do úvahy. Vychádzajúc z rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002,  sp. zn. 25Cdo/1839/2000 mal navrhovateľ za to,
že zmenkový záväzok je úplne samostatný a od záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku oddelený. Ani
pri zabezpečovacej zmenke tak nie je daná jej akcesorická povaha k inému záväzku. Zmenkový záväzok
je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ ďalej aj za prekvapivé, a tým spôsobujúce
odňatie možnosti konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa vychádzal                    zo
zistenia, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver, i keď túto skutočnosť v konaní nikto netvrdil,
ani nepreukázal. Navrhovateľ napokon poukázal na to, že nebol správny záver súdu prvého stupňa
o neprijateľnosti dohody o vyplňovacom práve, pretože samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie blankozmenky                          na zabezpečenie spotrebiteľského
úveru. Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v
Banskej Bystrici, ktoré v obdobných veciach prijali závery v prospech odvolacích tvrdení navrhovateľa
a konštatovali dôvodnosť obdobných návrhov navrhovateľa. Uvedené dôvody odvolania navrhovateľ
právne kvalifikoval podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (iná vada s následkom nesprávneho
rozhodnutia vo veci), § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie
možnosti konať pred súdom) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Uviedol,
že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 08736/11 zo dňa 12.09.2011 mu bola ako
odporcovi v rozhodcovskom konaní uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (spoločnosti Z., s.r.o.)
sumu vo výške 938,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 938,01 Eur od
08.06.2011                          do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 938,01
Eur od 25.07.2011            do zaplatenia a trovy konania vo výške 268,17 Eur, nakoľko o jeho povinnosti



na úhradu dlžnej sumy, vyplývajúcej z uzatvorene zmluvy o úvere bolo právoplatne rozhodnuté, nie je
možné uplatniť proti jeho osobe v tej istej veci ďalší návrh na začatie konania. Keďže prevažnú časť
svojho dlhu už splatil spoločnosti Z., bolo by priznanie nároku navrhovateľovi a jeho následné plnenie
bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súhlasí s názorom súdu prvého
stupňa, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Uviedol, že navrhovateľ v snahe spochybniť záver súdu o tom,
že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, poukázal
na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou, avšak v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola účinná
nová zákonná úprava, ktorá použitie zmenky na splnenie alebo zabezpečenie spotrebiteľského úveru
výslovne zakazovala. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

V odvolacom konaní navrhovateľ zobral návrh  na začatie konania čiastočne späť,             a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške  0,19 % denne v časti uplatneného  zmenkového úroku vo výške  0,25 %
denne, čím navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Odvolací súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril, či súhlasí s čiastočným  späťvzatím návrhu. Na
výzvu súdu oznámil, že s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu súhlasí. Zotrval na svojom vyjadrení
k podanému odvolaniu s tým, že návrh považuje za nezákonný a neopodstatnený v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa               § 214 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ má v občianskom súdnom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať
s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie návrhu na začatie konania.
Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a meritórne o veci
nerozhodoval. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R
54/1992). Ak účastník vezme späť svoj návrh na začatie konania, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, čo je i prípad v danej veci, koná odvolací súd podľa §
208 O.s.p.

Podľa 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.                      Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keď navrhovateľ vzal svoj návrh                      na začatie
konania čiastočne späť a odporca proti späťvzatiu nemal námietky, odvolací súd pripustil späťvzatie
návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného  zmenkového úroku
vo výške  0,25 % denne, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť zamietajúceho rozsudku, odvolací súd konštatuje, že odporca nevzniesol
kauzálne námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Súčasne je  zo spisu zrejmé, že úverovú
zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, ktoré pre potreby rozhodnutia vykonal ako dôkaz súd prvého
stupňa, nenavrhoval ako dôkaz žiaden z účastníkov konania. Súd prvého stupňa obstaral tieto listiny z
vlastnej iniciatívy z ním vedeného exekučného spisu, ktorý si za tým účelom pripojil. Pred rozhodnutím
vo veci upovedomil účastníkov, že tieto dôkazy mieni vykonať k zisteniu okolností kauzy zmenky, listiny
im zaslal a poskytol im primeranú lehotu na vyjadrenie sa k týmto dôkazom.

Jedna zo zásadných odvolacích námietok navrhovateľa tkvie v tom, že použitý procesný predpis, v
tomto prípade Nariadenie, neumožňuje súdu za určitých procesných okolností (navrhovateľ uvádza
nevyjadrenie sa odporcu stanoveným postupom) rozhodnúť inak ako vyhovujúcim rozhodnutím. Tento
názor navrhovateľa je principiálne nesprávny. I keď vo všeobecnosti  súčasné procesné predpisy
civilného sporového konania prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka
konania (zvyšujúci sa dôraz                na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania), súd nie je a
nemôže sa stať iba automatom            na vytvorenie exekučného titulu vychádzajúcim iba z formálnych
náležitostí podkladov rozhodnutia. V akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby



neprestal byť orgánom ochrany práv. Ani náležitý procesný postup tak nemôže za žiadnych okolností
viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je
zjavná absolútna neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne. To
neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na účastníkovi a ani to, že
by súd mal nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý
výsledok sporu odôvodniteľný prístupom účastníka k uplatneniu svojich práv v konaní, ale za ktorou je
súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Toto postavenie
súdu ako živého posudzovateľa a nie iba automatu na rozhodnutia je nevyhnutným atribútom právneho
štátu                a spravidla je vyjadrené v ustanoveniach procesných predpisov stanovujúcich ich základné
princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý
odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by bolo
možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám
o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňa aj v procese
podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a to aj za situácie absentujúceho
vyjadrenia odporcu k návrhu a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli
nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia
zmenky. Nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že samotná listina navrhovateľom predloženej
zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú závažné pochybnosti o kvalite kauzálneho vzťahu zmenky,
a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka, i keď platná, odporkyňu skutočne zaväzuje k plneniu na
jej základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti Z., s.r.o., o ktorej je z verejného
registra (obchodný register) zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie je bankou. Súčasne zmenka
obsahuje údaj „číslo zmluvy“ s viacmiestnym číselným údajom, javí sa vystavená v sérii viacerých typovo
totožných zmeniek s predtlačeným remitentom v osobe spoločnosti Z., s.r.o., predtlačeným zmenkovým
úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a súčasne v predtlači predpokladá rozlišovanie, či je vystaviteľom
fyzická osoba nepodnikateľ alebo živnostník (alternatívne uvádza obsah koloniek ako napríklad rodné
číslo/IČO a podobne). Zo samotného obsahu zmenky sa s vysokou pravdepodobnosťou javí, že zmenka
sa týka spotrebiteľského vzťahu (§ 52 Občianskeho zákonníka). S uvedenou sumou znalostí získaných
zo samotnej zmenky a obchodného registra je potrebné akceptovať danosť objektívnych významných
pochybností súdu o použití zmenky v súlade s právom. Odstránenie týchto pochybností bolo nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Preto bol súd prvého stupňa oprávnený vykonať                    za účelom odstránenia
uvedených pochybností ďalšie dokazovanie, a to na základe ustanovenia § 120 ods. 1 in fine O.s.p. Toto
ďalšie dokazovanie však nevykonával                        na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne
odvodzované súdom bez ich pôvodu               od účastníkov, ale iba na odstránenie pochybností
vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého navrhovateľom, teda zo zmenky.

Uvedený postup súdu prvého stupňa je v súlade so stanoviskom, ktoré vyplynulo                zo spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Súčasne spôsob vykonania dokazovania zvolený súdom prvého stupňa zabezpečil účastníkom konania
možnosť vyjadriť sa k dôkazom a nedošlo pri ňom k odňatiu možnosti konať pred súdom. Oboznámenie
účastníka so zámerov vykonať dokazovanie konkrétnym listinným dôkazom a ku konkrétnej skutočnosti,
za súčasného zaslania listinného dôkazu účastníkovi a poskytnutia primeranej lehoty na vyjadrenie, je
ústavne konformný spôsob dokazovania aj bez nariadenia pojednávania, tak ako to konštatuje Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom náleze, sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013.

Popri procesných aspektoch konania je druhý zásadný odvolací dôvod založený             na povahe
uplatneného nároku ako nároku zo zmenky, teda špecifického nároku vyžadujúceho na jeho preukázanie
v zásade len listinu zmenky. Tu navrhovateľ tvrdí, že svoj nárok dostatočne preukazuje platnou zmenkou
a opakovane poukazuje na nadobudnutie zmenky indosamentom a jeho účinky vylučujúce voči nemu
obranu vychádzajúcu z kauzy zmenky. Dokazovanie ďalších skutočností súdom prvého stupňa považuje
preto navrhovateľ za neprípustné.



Z hľadiska skutkového stavu sú pre posúdenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa podstatné dve skutkové okolnosti. Danosť prevodu zmenky indosamentom a pôvod
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Indosament je tvrdený samotným navrhovateľom a je zrejmý
aj zo zmenky. Čo sa týka pôvodu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, k prípustnosti dokazovania
tejto skutočnosti sa odvolací súd vyjadril vyššie. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvého stupňa, považuje odvolací súd pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu za preukázaný,
keď postavenie spoločnosti Z., s.r.o. ako dodávateľa, odporcu ako spotrebiteľa, ako aj vystavenie
zmenky               za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru plne zodpovedá obsahu úverovej
zmluvy. Medzi spoločnosťou Z., s.r.o. a odporcom teda došlo k dohode o vystavení zmenky, ktorá dala
vzniknúť zmenke (zmenková zmluva) a z povahy účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa je aj táto
zmenková zmluva zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 Občianskeho zákonníka). Na jej posúdenie je preto
nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu vystavenia zmenky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky (28.09.2010), ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to            na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky (28.09.2010),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v citovaných ustanoveniach
vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. K oslabovaniu práv spotrebiteľa nesmie
dôjsť nepoužitím právneho predpisu, ktorý je spotrebiteľovi                  na prospech (§ 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka), ale ani zmluvným vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákonné i zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú
za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej
zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. Niet pochýb, že indosament zmenky je práve
takým inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy                            -
pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka (§ 17 ZZŠ). Na tejto okolnosti
napokon podstatnou mierou stavia svoje stanovisko navrhovateľ, keď tvrdí, že práve indosament, na
základe ktorého zmenku nadobudol, nedovoľuje, aby boli zohľadnené okolnosti vzniku zmenky. Tento
názor je však principiálne nesprávny.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

Podľa čl. I § 11 ods. 2 ZZŠ, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého
významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Z citovaných ustanovení čl. I § 11 ZZŠ vyplýva, že zo zákona je každá zmenka prevoditeľná
indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text „nie na rad“. Aj keď teda účastníci pri uzatváraní
dohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy, prevoditeľnosť zmenky indosamentom nedohodnú,
nastáva zo zákona. V zmysle citovaných ustanovení čl. I § 17 ZZŠ má potom indosament zmenky tie
účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom zmenky sa tak spotrebiteľ ako
zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej ochrany svojich práv ako slabšej
zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu (napríklad poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej sumy a podobne), ibaže by preukázal,



že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo môže byť veľmi ťažké, prakticky
nemožné.

Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky
indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 ZZŠ), čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový
dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce
vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech
spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky vychádzajúcej zo
spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy.
Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom, a tým jej neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu, a z ktorej je zmenkovým
dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v
spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka), čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky) podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

Principiálne rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe,              sp. zn. 9
Cmo 122/2013 zo dňa 29.04.2013 (Právní rozhledy 13-14/2013, str. 508, tiež www.beck-online.cz), na
závery ktorého odkazuje aj Ústavný súd Českej republiky                       vo svojom náleze, sp. zn. IV.
457/2010 zo dňa 18.07.2013 (www.nalus.usoud.cz), v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných
zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch.

Pre zamietavé rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa tak nebolo potrebné zaoberať sa
otázkami parametrov úveru, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ani povahou dohody o
vyplňovacom práve ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, či otázkou súladu sumy uplatnenej zo zmenky
s limitmi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uplatnený nárok nemožno priznať už
preto, že vychádza                    zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri dohode o použití
zmenky, teda  pri uzatváraní zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom.
Rozhodne sa nejedná o vylúčenie použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, ako na to poukazuje
navrhovateľ argumentujúc výslovnou úpravou jej použitia v zákone o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. Tu prijaté závery iba zohľadňujú, že                        na špecifické postavenie spotrebiteľa je
potrebné prihliadať v akomkoľvek právnom vzťahu, čo navrhovateľom citované rozhodnutia Krajských
súdov Banská Bystrica a Prešov, ktoré boli  o obdobnom nároku navrhovateľa vydané v jeho prospech
opomínajú a zmenkové právo používajú izolovane bez zohľadnenia špecifického postavenia účastníkov
zmenkového vzťahu.

Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zostávajúcej
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil.

O trovách zastaveného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146           ods. 2 veta prvá
a § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporca postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
náhradu trov neuplatňoval, nebola mu priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}], "citovane_v": []}