Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/131/2012 z 9. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2012, sp. zn. 16Co/131/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8310214679.2 Krajský súd Prešov | 16Co/131/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8310214679.2 | 2012-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8af55fe-af35-41ec-8a8d-27547847c3fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310214679.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/131/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310214679
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310214679.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu Spoločenstvo
vlastníkov bytov, X. XXXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského
2791/35, Snina proti žalovanému MUDr. U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX, F., právne zastúpený
JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, Ul. 26.novembra 1510/3, Humenné, o nariadenie predaja
nebytového priestoru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21. 05. 2012,
č. k. 17C 201/2010-81 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Nepripúšťa späťvzatie žaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok

Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur na účet JUDr.
Ľudmily Kavuličovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 296,10 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
právnej zástupkyne žalovaného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ani po vykonanom dokazovaní neuniesol svoje dôkazné
bremeno. Mal za preukázané, že žalovaný sa na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 2005 sa
stal vlastníkom nebytového priestoru, čo je preukázané listom vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX. Do
roku 2005 mal predmetné nehnuteľnosti v prenájme otec žalovaného, ktorý vykonal všetky stavebné
úpravy priestoru, či sa už jednalo o vyrezanie otvorov na osadenie dverí, napojenie klimatizačných
jednotiek, prichytenie kovoplastových konštrukcií, kovových mreží, avšak v každom prípade mal súhlas
s prenajímateľom mesta F., čo bolo preukázané aj prehlásením mesta F., že dňa 08. 09. 2006 udelilo
súhlas k realizácií týchto úprav. Pokiaľ ide o poslednú úpravu nebytového priestoru, kedy bola vložená
sieťka medzi existujúce mreže, tak túto opravu už žalovaný vykonal ako vlastník nebytového priestoru,
pričom išlo o udržiavace práce a v tomto prípade nie je potrebné ani ohlásenie, keďže ide o udržiavacie
práce. V konaní nebol daný ani naliehavý právny záujem žalobcu spočívajúci v ohrození jeho práva,
keďže žalobca nie je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Preto žalobu zamietol, keďže žalobca
neukázal dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.



Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a konštatoval, že v konaní bol
úspešný žalovaný, preto mu priznal náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia,
ktoré špecifikoval vo svojom rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu. Poukázal
na to, že žalobca disponuje počas celého konania svojím návrhom a súd mal konanie vo veci zastaviť, ak
späťvzatie návrhu bolo podané po vyhlásení rozhodnutia, avšak ešte pred nadobudnutím rozhodnutia.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom, a preto proti rozsudku podal odvolanie. Súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného stavu vyvodil nesprávne závery.
Poukázal na ust. § 11 ods. 4, 5, § 7a a § 5 ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov. Konštatoval, že
v konaní bolo preukázané, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca vykonal na obvodových múroch
bytového domu, súp. č. XXXX viaceré úpravy. Byty v danom dome boli odpredané v roku 1997, kedy aj
vzniklo spoločenstvo. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že všetky práce vykonal jeho právny predchodca
nijakým spôsobom nepreukázal. Z fotodokumentácie, ktorú predložil, vyplýva, že na obvodových múroch
bytového domu, teda na jeho spoločných častiach, ktoré patria do spoluvlastníctva všetkých vlastníkov,
žalovaný uskutočnil viaceré zásahy, zväčšil okenné výrezy, dal zhotoviť samostatné vchodové dvere,
ktoré predtým v dome neboli namontované. V zmysle stavebného zákona takéto zásahy do vonkajšej
konštrukcie bytového domu nemožno podriadiť po termín udržovacie práce ani pod práce, pri ktorých
postačuje ohlásenie stavebného úradu, ale ide o práce, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie podľa ust.
§ 54 Stavebného zákona. Aj bez ďalšieho dokazovania je zrejmé, že odporca ani jeho právny zástupca,
ani mestský úrad ako stavebný úrad nemajú k dispozícii nijaké stavebné rozhodnutie, lebo inak by ho
súdu predložili. U právneho predchodcu žalovaného bolo možné jeho tvrdenia preukázať dokladmi z
účtovníctva, keďže sám tvrdí, že všetky práce vykonával v súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej
činnosti. Žalobca nakoniec pristúpil k späťvzatiu návrhu, pretože spoluvlastníci bytov sa rozhodli, že túto
záležitosť budú riešiť iným spôsobom. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní v danej veci pochybil a o
trovách konania malo byť rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že v konaní preukázali listinnými dôkazmi
aj prehlásením MUDr. I. M., že všetky stavebné práce boli vykonané so súhlasom mesta F. a na
základe riadneho stavebného povolenia. Listiny sa nachádzajú v spise. Stavebné práce boli vykonávané
predchádzajúcim nájomcom v roku 1996, v čase keď jediným vlastníkom bolo mesto F.. Z materiálov
nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že išlo o stavebné práce, ktoré sú totožné s momentálnym stavom.
Terajší vlastník nebytových priestorov vykonal len drobné úpravy v roku 2003 týkajúce sa vnútorných
priestorov z dôvodu bezpečnosti svojej ambulancie, vzhľadom na neustále poškodzovanie majetku v
roku 2001. Tieto práce neboli zásahom do stavebnej konštrukcie, ale zlepšením ochranných prvkov
na existujúcich stavebných úprav. Preto súd prvého stupňa vo veci aj správne rozhodol a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal znášať trovy prvostupňového a odvolacieho
konania v celkovej výške 362,42 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na
zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.

V súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu o nepripustení späťvzatia žaloby, odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia dňa 21. 05. 2012 žalobca oznámil
konajúcemu súdu písomným podaním zo dňa 30. 05. 2012 v zastúpení svojim právnym zástupcom,
späťvzatie návrhu, bez uvedenia dôvodu, skutočnosť, ktorú mal dať na vedomie aj právnej zástupkyni
žalovaného. Na základe tejto skutočnosti a z dôvodu aj podaného odvolania žalobcom v zákonnej lehote
súd prvého stupňa predložil vec odvolaciemu súdu. Následne odvolací súd vyzval písomným podaním
zo dňa 06. 11. 2012 žalovaného, či súhlasí so späťvzatím žaloby alebo nie s poukazom na ust. § 208
O. s. p. s tým, že ak v danej lehote sa nevyjadrí s poukazom na ust. § 101 ods. 3 O. s. p., odvolací súd
bude mať za to, že nemá námietky. Žalovaný podaním zo dňa 21. 11. 2012 oznámil odvolaciemu súdu,
že nesúhlasí so späťvzatím žaloby.



Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 208 ods. 2 O. s. p. rozhodol tak, že späťvzatie žaloby nepripustil.
Mal za to, že bolo preukázané, že druhý účastník so späťvzatím nesúhlasí.

Po tomto rozhodnutí pristúpil následne odvolací súd aj k preskúmavaniu veci samej, keďže nedošlo
v súvislosti s vyslovením nesúhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby, k zastaveniu konania a vec
prejednal. Mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a prijal aj správne právne závery.

Podstata odvolacej námietky žalobcu bola v tom, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový
stav veci a nevyvodil správne právne závery. Poukazoval na to, že žalovaný uskutočnil viaceré zásahy
do obvodových múroch bytového domu, ktorý patrí do spoluvlastníctva všetkých vlastníkov. Nešlo o
udržiavacie práce, ale o práce, ktoré si vyžadovalo stavebné povolenie podľa ust. § 54 Stavebného
zákona.

V danom prípade žalobca poukazoval na ust. § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého,
ak vlastník bytu svojím konaním zasahuje do vlastníckeho práva ostatným vlastníkom bytov, môže na
súd na návrh spoločenstva nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Žalobca sa domáhal nariadenie predaja tohto nebytového priestoru bytového domu súp. č. XXXX
zapísaného na LV XXXX, k. ú. F..

Z obsahu celej žaloby, ale aj konania pred súdom prvého stupňa však žalobca dostatočným spôsobom
neozrejmil, resp. neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že svojím konaním žalovaný znemožnil
výkon vlastníckeho práva ostatných spoluvlastníkov. Žalobca svoju žalobu založil len na tom tvrdení, že
žalovaný vykonal viacero zásahov do obvodových múrov bytového domu a učinil tak bez toho, aby si
zistil stanovisko ostatných spoluvlastníkov obvodových múrov. Na žalobcovi bolo uniesť toto dôkazné
bremeno, ako aj ohľadom toho, či na vykonané zásahy bolo alebo nebolo potrebné stavebné povolenie,
resp. či bolo alebo nebolo žalovaným takéto povolenie zaobstarané. Súd prvého stupňa vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že väčšina týchto prác a zásahov do obvodových múrov bytového domu
bolo vykonané právnym predchodcom žalovaného a Mesto F. prehlásením zo dňa 08. 09. 1996 udelilo
súhlas tomuto právnemu predchodcovi k realizácii stavebných úprav v interiéri a exteriéri nebytových
priestorov predmetného domu. Pokiaľ išlo o poslednú úpravu nebytového priestoru vložením sieťky
medzi existujúce mreže túto úpravu vykonal žalovaný už ako vlastník nebytového priestoru, pričom išlo
o udržiavacie práce.

Žalobca svoju žalobu zakladal na tom, že žalovaný osobne mal vykonať viacero zásahov, vyrezať
otvory na osadení dverí, náplne klimatizačných jednotiek, prichytenie novoplastových konštrukcií a pod..
V konaní však bolo preukázané, že tieto práce boli vykonané právnym predchodcom žalovaného a
žalovaným bolo iba vykonané vloženie sieťky medzi mreže, ktorú vykonal už ako vlastník.

Z týchto dôvodov žalobca nepreukázal svoje tvrdenie.

Na súde totiž treba tvrdiť a na tvrdenia označiť dôkazy. Je treba si splniť podivnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 O. s. p.) v procese znamená, že súd žalobe
nevyhovie. Rozhoduje sa preto na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Za
stavu, keď žalobca neoznačí náležite dôkazy zanedbá potrebné tvrdenie na preukázanie rozhodujúcich
skutočností a nemôže počítať s úspechom v občianskom súdnom konaní.

Žalovaný preukázal svoje tvrdenie, že väčšina úprav bytového domu bola vykonaná ešte za
predchádzajúceho nájomcu a na tieto úpravy bol daný súhlas mestom F., o čom predložil aj prehlásenie
mesta F.. To, žeby žalovaný mal vykonávať úpravy už ako vlastník domu k úpravám, ktoré žalobca



špecifikoval v obsahu žaloby, a to otvory na osadenie dverí, kovové konštrukcie, kovové mreže a pod.
žalobca nepreukázal.

Z týchto skutočností spolu so zreteľom na uvedené ust. § 120 ods. 1 O. s. p. mal za to že bolo dôvodné
žalobu zamietnuť. Preto rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal
úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z hodnoty za jeden úkon -
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, spolu teda vo výške
66,32 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.