Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/32/2018 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2018, sp. zn. 12Co/32/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6417209241.2 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/32/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6417209241.2 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 2 OZ, § 497 ObZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e3e7281-4f38-4c2c-9e60-961c1eb8e06d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6417209241.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417209241.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému M. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
A. XXX/X, XXX XX V., o zaplatenie 7.239,72 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/121/2017-106 zo dňa 06. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu čo do zvyšku (druhý výrok) a
v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 06. 12. 2017 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.391,96 Eur, úroky vo výške 959,06 Eur, poplatky vo výške 4,42 Eur, úrok z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 4.391,96 Eur počítaný od 26. 07. 2017 do zaplatenia, v pravidelných 81,- Eur
mesačných splátkach, posielaných vždy do 28. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia (prvý výrok). Vo zvyšku okresný
súd žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). Súd prvej inštancie návrh žalobcu na pripustenie zmeny
návrhu nepripustil (tretí výrok.) O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 47,94% (štvrtý výrok).
1.2 V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 4.391,96 Eur, úroku vo výške 295,12 Eur, úroku vo výške 2.548,22 Eur, úroku vo výške
14,9 % ročne z nezaplatenej istiny 4.391,96 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 4.391,96 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia a to z titulu nesplateného úveru,
poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09. 03. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur.
1.3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu T.
F. a.s. F. ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 9. 03. 2012 Zmluvu o úvere lepšia splátka
(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.500,- Eur
s ročnou úrokovou sadzbou 14,9 %, s celkovou výškou nákladov 4.594,07 Eur. Peňažné prostriedky sa
žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 74,66 Eur. Priemerná hodnota RPMN bola v
zmluve určená vo výške 18,77 %, RPMN 17,89 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 25. 03. 2022.
Splatnosť prvej splátky bola dňa 25. 04. 2012. Splatnosť splátok mesačne k 25- dňu v mesiaci. Vzhľadom
na to, že žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, žalobca úver zosplatnil listom zo



dňa 14. 08. 2014, v zmysle článku 6 Obchodných podmienok, kedy sa úver aj stal predčasne splatným,
a vyzval žalovaného na úhradu dlhu v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný
zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobcovi sa vrátila dňa 9. 09. 2014.

1.4 Po uvedení zákonných ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“),
§ 1 ods. 1,2, § 2, § 9 ods. 1,6 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 129/2010 Z. z. “) okresný súd konštatoval,
že ,,Žaloba žalobcu je sčasti dôvodná. Aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10. 10. 2017 v spojení s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi postupcom T. F. a.s. F. a žalobcom ako postupníkom. I keď Zmluva o úvere dostupná
pôžička predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca (právny predchodca) poskytol úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na to, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne
a včas, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 4.391,96 Eur ako aj zmluvných úrokov vo
výške 14,90 % ročne a úrokov z omeškania vyčíslených do zosplatnenia úveru ( do 14. 08. 2014) spolu
vo výške 295,12 Eur (tak ako si žalobca aj uplatnil) a úrokov z omeškania od zosplatnenia do 30. 06. 2017
(k uvedenému dátumu vyčíslil žalobca) vo výške 663,94 Eur. Spolu uvedené úroky vo výške 959,06
Eur. Súd priznal žalobcovi aj uplatnené poplatky vo výške 4,42 Eur v zmysle sadzobníka poplatkov. V
tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná a súd jej vyhovel. Súd žalobcovi nepriznal zmluvné úroky po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré si vyčíslil sumou 1.884,32 Eur ( 2.548,22 Eur mínus 663,94
Eur- zákonné úroky po zosplatnení) a ani úroky zo zostatku nesplatnej istiny zo sumy 4.391,96 Eur vo
výške 14,9 % ročne od 26. 07. 2017 do zaplatenia. V tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol. Súd je
toho názoru, že žalobcovi zmluvné úroky po zosplatení úveru už nepatria. Súd poukazuje na súdnu
prax týkajúcu sa tejto otázky a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012, z ktorých vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu.
Žalobcovi patria aj úroky z omeškania po zosplatnení úveru. V časti si ich uplatnil vyčíslenou sumou,
ktorú mu súd v planom rozsahu priznal ( tak ako je vyššie uvedené). Nakoľko žalovaný je v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 ods.2 OZ). Pri rozhodovaní o
uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení
účinnom do 31. 01. 2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred týmto dátumom“.
1.5 Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a rozhodol podľa pomeru úspechu v spore tak, že vzhľadom na
prevažujúci úspech žalobcu mu priznal náhradu trov konania vo výške 47,94 % (73,97 % mínus 26,03
%).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd čo do zvyšku
žalobu zamietol (druhý výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (štvrtý výrok), podal žalobca
(prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a
prizná mu náhradu trov konania, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 V odôvodnení odvolania namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nepatrí nárok na zmluvné úroky. Ďalej uviedol, že uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 143 /1998 zaoberajúce sa otázkou nároku na zmluvný úrok po vyhlásení
predčasnej splatnosti, nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, navyše rozhodovacia prax



súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, preto nie je v súlade
s princípom právneho štátu. Konštatoval, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Poukázal na bod 6. 4 Obchodných
podmienok, podľa ktorého je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou
sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
Uviedol, že oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, preto nemôže
ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Poukázal na zákaz retroaktivity v súvislosti s ustanovením §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), preto na právne vzťahy vzniknuté pred 01. 04. 2015
nemožno predmetné ustanovenie aplikovať a na všetky úverové vzťahy vzniknuté pred dátumom 01.
04. 2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd žalobu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (štvrtý výrok) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Súd prvej inštancie neuviedol zákonné ustanovenie, od ktorého svoj záver o zániku nároku žalobcu na
zmluvné úroky po zosplatnení úveru vyvodil. Poukázal iba na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 a Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012

7. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne rozhodol, keď žalobcovi
nepriznal zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré si vyčíslil sumou 1.884,32 Eur
(2.548,22 Eur - 663,94 Eur- zákonné úroky po zosplatnení) a ani úroky zo zostatku nesplatnej istiny zo
sumy 4.391,96 Eur vo výške 14,9 % ročne od 26. 07. 2017 do zaplatenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že
predmetná zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, neobsahuje dojednanie zmluvných strán
o nároku na úroky po zosplatnení a v danom prípade je podstatné či toto dojednanie bolo dohodnuté.

8. V rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 <. z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver,
že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas
ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas
ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti
veriteľovi nevráti. Najvyšší súd ČR v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou
za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie zo zaplatením istiny a
oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke
dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán.

9. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že žalobcovi
po zosplatnení úveru neprináležia úroky. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere je potrebné
konštatovať, že predmetná zmluva neobsahuje dojednanie o nároku žalobcu na úroky po zosplatnení
úveru, ani konkretizáciu Obchodných podmienok v bode 3.6, ktorými by sa mali riadiť právne vzťahy.
V dôsledku uvedeného zo zmluvy nevyplýva, že obchodné podmienky sú jej súčasťou. V súvislosti s
vyjadrením žalobcu o započítaní platieb klienta v zmysle článku 5 bod 5. 6 Obchodných podmienok,
odvolací súd uvádza, že žalobcom predložené Obchodné podmienky v článku 5 neobsahujú bod 5. 6.



10. K argumentácii žalobcu, že predmetný vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka
odvolací súd konštatuje, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou
podliehajúcou Zákonu o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Tento
zákon, ale nepokrýva všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo
zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého
úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom
úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka <. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzv. absolútnym obchodom a preto
bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu
vychádzať aj z jeho ustanovení § 497 a nasl.

11. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a
neskúsenosť spotrebiteľa.

12. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a
II. ÚS 251/03).

14. V odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a
odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal. So žalobcom treba súhlasiť v tom,
že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí byť jednoznačne zrejmé, z
akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Z
právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v prejednávanom prípade
aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu vyššie uvedené atribúty spĺňa - rozsudok je riadne odôvodnený, teda tak,
ako ukladá ust. § 220 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Obsahom odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového súdu je opísanie zisteného skutkového stavu a základných skutočností
majúcich rozhodný vplyv na výsledok rozhodnutia, súd uviedol, ako zistené skutočnosti posudzoval



a vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie. V rozhodnutí súd uvádza konkrétne
skutkové fakty, skutkové zistenia týkajúce sa predmetu daného konania, konkrétne dôkazy a závery,
ktoré z nich vyvodil, ako aj právne posúdenie. Skutočnosti rozhodné a významné pre rozhodnutie vo
veci sú obsahom odôvodnenia rozsudku a súd k nim zaujal konkrétne stanovisko.

16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. rozhodovania v súlade s ustálenou súdnou praxou
je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v článku 2 ods.
2 základných princípov. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami,
pričom v systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale aj Ústavný súd
SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že rozhodovacia
prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatení je rôzna, pričom zároveň neuvádza
na podporu dôvodnosti svojich tvrdení rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, je jeho argumentácia
bezvýznamná.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd s poukazom
na povinnosť uloženú mu ust. § 387 ods. 3 CSP vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní a to vo vzťahu k argumentácii odvolateľa o zákaze retroaktivity aplikáciou ustanovenia §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z. z. aj na právne vzťahy, ktoré vznikli
pred jeho účinnosťou, odvolací súd uvádza, že Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný
typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Zákonom č. 102/2004 <. Z. z. bol s účinnosťou od 01. 04. 2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník,
ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného
Občianskeho zákonníka v spojení ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, vrátane Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Z ustanovenia § 52 ods. 2 vety tretej OZ <. jednoznačne vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za
predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.

19. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na závery
obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 <. zo dňa 21. apríla 2015,
ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka <., podľa ktorého na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014,
právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto ich
účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu čo do
zvyšku zamietol (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého
výroku o trovách konania (štvrtý výrok), pretože okresný súd správne rozhodol ohľadne trov konania s
prihliadnutím na čiastočný (prevažujúci) úspech žalobcu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

21. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu (prvý, tretí výrok) zostali
nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).



22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto
prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov
odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní
nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).