Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/29/2014 z 10. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. júna 2014, sp. zn. 16CoE/29/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113220584.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/29/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113220584.1 | 2014-06-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0c26b23-f449-42a2-8ef5-c667f3c43f08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113220584.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113220584
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113220584.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej Q. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom XXX XX S. č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský
úrad so sídlom Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, náhradníka súdnej exekútorky JUDr. Júlie
Kubjatkovej, Exekútorský úrad so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 44, pod sp. zn. EX 460/2013,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.204,55 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2211/2013-19 zo dňa 31. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria,
so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-629/13-EK zo dňa 8. 4. 2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200036642, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa
3. 2. 2011 (ďalej aj „Zmluva o revolvingovom úvere“) .

Súd prvého stupňa preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou
zmluvou, a teda ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z
uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská
zmluva, od ktorej odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu rozhodcovský súd fakticky
spotrebiteľovi odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak veriteľ
podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní
dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi
nositeľa verejnej moci. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený spotrebiteľovi na podpis tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má povinná
ako spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť
všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený (dodávateľ)
už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom



reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nie
je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená
vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje,
pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale sa považuje za zmluvu štandardnú.
Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale dodávateľ. Aj v ustanovení § 4 ods. 3
tretej vety zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov je ustanovený
zákaz viazať poskytnutie služby na poskytnutie inej služby. Dodávateľ teda nesmie podmieňovať
uzavretie zmluvy o úvere uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o
tom, že rozhodcovská zmluva ako súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so znením § 53
ods. 4 písmeno r/ OZ, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného
dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, §
205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.
p.“). Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8200042444 je samostatným úkonom, ktorého perfektnosť
nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 2 rozhodcovskej zmluvy) a takouto
podmienkou nie je ani trvanie rozhodcovskej zmluvy, nakoľko podľa jej bodu 7 mal dlžník možnosť
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Uplatnením uvedeného práva mohol
dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby tom malo vplyv
na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. po jej uzavretí mohla dosiahnuť jednostranným právnym úkonom zánik zmluvy, a to v
oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval
za nesporné, že spotrebiteľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda
aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej
vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Medzi
účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, by preto nespĺňala
ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O. s. p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal podľa
ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria, sp. zn. RK-PC-629/13-EK zo dňa 8. 4. 2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola
odporkyňa (povinná) zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 1.204,55 EUR, zmluvnú
pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 32,15 EUR od
11. 12. 2011 do 15. 12. 2011, zo sumy 32,15 EUR od 11. 1. 2012 do 16. 1. 2012, zo sumy 22,51
EUR od 11. 2. 2012 do 29. 3. 2012, zo sumy 14,51 EUR od 30. 3. 2012 do 25. 4. 2012, zo sumy
32,15 EUR od 11. 6. 2012 do 30. 8. 2012, zo sumy 32,15 EUR od 11. 7. 2012 do 30. 8. 2012, zo



sumy 15,00 EUR od 31. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 EUR od 11. 8. 2012 do zaplatenia, zo
sumy 32,15 EUR od 11. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 32,15 EUR od 11. 10. 2012 do zaplatenia, zo
sumy 1.093,10 EUR od 15. 10. 2012 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu
s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 600 EUR, pričom odo dňa nasledujúceho po dni
dosiahnutia tejto sumy je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi iba úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 1.204,55 EUR do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 EUR
a trovy právneho zastúpenia vo výške 248,55 EUR. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola Zmluva o revolvingovom úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou č. 8200036642 zo dňa 3. 2. 2011
(ďalej aj „Rozhodcovská zmluva“).

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s. r. o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o., IČO: 44 826 460, so
sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil,
že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný



súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú
zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie
obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých
sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje
na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom alebo by pri uzatváraní zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri
jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť napokon nespochybnil ani oprávnený
v rámci podaného odvolania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď skúmal rozhodcovskú
zmluvu z hľadiska, či táto bola alebo nebola uzavretá so spotrebiteľom individuálne, a následne (po tom,
čo dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva individuálne uzavretá nebola), či táto nevyvoláva značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. So záverom,
ku ktorému okresný súd pri svojom skúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel, sa však už odvolací
súd stotožniť nemohol. Odvolací súd pritom súhlasí s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane



je však potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i tej rozhodcovskej)
predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy
musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky
podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez
nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že
len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na podpis predpripravenú rozhodcovskú
zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné totiž je to, či
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad
je potrebné vysloviť, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmarila
uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Ako už bolo uvedené vyššie, čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého
vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým,
že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom článku uvedené, že výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ
vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh
tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Už z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho
súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu o tom, čo
znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že jej
bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak
urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať
na skutočnosť, že povinná uzatvárala uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri
uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa
dá polemizovať o jej pozornosti či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné
uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným
zmluvným dojednaním (čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnej umožnené v primerane dlhej
lehote po uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť je dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe
všetkého už vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená
rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci
bolo povinnej vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu
bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a
navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú
zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Ako už potom bolo uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, uvedená skutočnosť ex lege vylučuje, aby bola uvedená rozhodcovská doložka klasifikovaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
bude okresný súd v rámci ďalšieho konania musieť opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Jeho úlohou navyše bude z hľadiska vyváženosti vzájomných práv na povinností preveriť
jednotlivé ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej
prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí
služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere) a v nadväznosti na ne aj samotný exekučný titul z hľadiska,
či tento povinnú nezaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. výrok o trovách konania).

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.