{"guid": "17b59c70-96c6-44ac-957f-3884289b4df4:db105564-c117-4040-b943-589d50069c1b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1", "spisova_znacka": "10Co/104/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/104/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. júla 2012, sp. zn. 10Co/104/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1", "identifikacne_cislo": "5612201535", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db105564-c117-4040-b943-589d50069c1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201535
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612201535.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a z
členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa Home
Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni O. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XX, o zaplatenie 1.228,40 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/47/2012-28 zo dňa 22.3.2012,
v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/47/2012-37 zo dňa 17.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením   p o t v r d z u j e   vo výroku o zamietnutí
návrhu vo zvyšku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu zostáva    n e d o t k n u t ý    vo výroku, v ktorom bola odporkyni uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 728,99 eur spoločne s úrokom z omeškania 8% z tejto sumy
od 28.4.2010 do zaplatenia.

Účastníkom     n e p r i z n á v a     náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) okresný súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľke istinu 728,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% z danej sumy od
28.4.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi existuje
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere z 26.8.2007, pričom nebolo sporným, že odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť úver v celkovej výške 1.909,58 eur, z čoho istina úveru tvorila 995,52 eur. Odporkyňa
zaplatila len prvých 26 splátok a následne prestala plniť svoju povinnosť splácať poskytnutý úver.
Navrhovateľ vyhlásil písomnosťou z 26.4.2010 celý úver za predčasne splatný.

Okresný súd ustálil, že ku dňu predčasnej splatnosti zosplatnená istina navrhovateľa zodpovedá sume
728,99 eur, pričom neakceptoval navrhovateľove tvrdenie o tom, že suma 9,68 eur je zmluvnou pokutou,
pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ide o splátku úveru. Okresný súd zároveň zmluvné
dojednanie hlavy 7 § 6, podľa ktorého navrhovateľovi patrí zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku,
teda čiastky, na ktorú by mu vznikol z titulu úveru nárok v prípade jeho riadneho splácania, vyhodnotil
- pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť - ako neplatné. Nie je totiž z neho zrejmá výška ušlého úroku,
dohodnutá medzi účastníkmi a ani výška zmluvnej pokuty, prípadne spôsob jej určenia.

Obdobne okresný súd uzavrel, že nie je zrejmé, za akú dlhú dobu a z ktorých zameškaných splátok úveru
je vypočítaná zmluvná pokuta 2,12 eur, teda 8 % z čiastky, s ktorou bola odporkyňa v omeškaní. Dodal, že
po zosplatnení úveru navrhovateľ nemá právo na úrok z úveru, lebo ide o požičanie peňazí, ku ktorému



po zosplatnení celého úroku nedochádza. Okresný súd teda návrh zamietol v časti predstavujúcej úrok z
úveru a zmluvnú pokutu, celkom 490,93 eur. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
úrok z omeškania 8 % (ale len) z priznanej istiny 728,99 eur od 28.4.2010 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni uložil povinnosť titulom ich
náhrady zaplatiť navrhovateľovi sumu 13,23 eur, ktorá zodpovedá miere jeho čistého úspechu v konaní
(18 %).

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal v zamietajúcej časti odvolanie navrhovateľ,
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude v celom rozsahu vyhovené jeho návrhu na začatie konania.
Nesúhlasil so záverom, že od odporkyne vyberá úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v úverovej
zmluve. Zdôrazňoval, že z „koloniek“  č. 34 až 37 je zrejmé (a muselo to byť zrejmé aj odporkyni
pri uzatváraní zmluvy), že výška poskytnutého úveru je 30.000,-Sk a úrok z úveru činí 27.528,- Sk.
Navrhovateľ mal za to, že predmetná zmluva o úvere obsahovala údaj o úroku a teda má na tento
úrok, ktorý vznikol z dôvodu poskytnutia úveru odporkyni, nárok. Takýto postup je aj v súlade s § 565
Obč. zák., pričom odporkyňu vyzval na splatenie celého dlhu 26.4.2010. Dodal, že pokuta predčasného
splatenia úveru nie je inštitútom zmluvnej pokuty. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom okresného súdu,
že nemá po zosplatnení úveru nárok na úrok z úveru, keďže po zosplatnení celého úveru nedochádza
k požičiavaniu peňazí. V tejto súvislosti je totiž dôležité, že celý úver poskytol odporkyni už pred
zosplatnením úveru.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením    § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie    § 156 ods. 3) v
preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa    § 219 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na to, že okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol neúplné znenie výroku
(nezodpovedajúce výroku verejne vyhlásenému) a k oprave došlo až po podaní odvolania, je potrebné
bližšie ozrejmiť rozsah odvolacieho prieskumu. Je nepochybné, že navrhovateľ nenamieta rozsudok
okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporkyni zaplatiť sumu 728,99 eur spoločne s úrokom z
omeškania 8 % z tejto sumy od 28.4.2010 do zaplatenia; v tejto časti preto rozsudok okresného súdu
v spojení s opravným uznesením zostáva nedotknutý.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, na ktorý poukazuje i v súvislosti s vymedzením odvolacieho
petitu, domáhal uloženia odporkyni povinnosti zaplatiť sumu 1.219,92 eur, spolu s úrokom z omeškania
0,024 % denne z tejto čiastky odo dňa 27.4.2010 do zaplatenia a tiež uloženia povinnosti odporkyni
zaplatiť zmluvnú pokutu 8,48 eur. Z vyššie uvedeného popisu rozsudku okresného súdu je zrejmé, že
okresný súd v rámci zamietnutia návrhu vo zvyšku zamietol návrh navrhovateľa, nielen pokiaľ ide o výšku
uplatňovanej istiny (osobitne spočívajúcej v nepriznaní nároku na zmluvnú pokutu - na úrok z úveru po
jeho zosplatnení), ale i v ďalších dielčich častiach. Nadväzne predmetom odvolacieho prieskumu bola
zamietajúca časť rozsudku okresného súdu v celom jej rozsahu t.j. aj v časti o zmluvnej pokute, aj o
výške úroku z omeškania, aj o počiatku omeškania odporkyne so zaplatením (súdom priznaného) dlhu.

Krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že ohľadne zmluvných pokút v úhrnnej výške
9,68 eur (3,32 + 4,24 + 2,12), nie je možné ustáliť ich skutkový základ, resp. konkrétne skutkové
vymedzenie. Vo vzťahu k odvolaniu je však v tejto časti podstatné, že navrhovateľ závery o nedôvodnom
uplatňovaní dotknutých zmluvných pokút ani vecne nespochybňoval. Odvolací súd je pritom v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. viazaný odvolacími dôvodmi a len maximálne všeobecné konštatovanie odvolateľa,
že nesúhlasí so stanoviskom súdu prvého stupňa, „že vyberá úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené
v úverovej zmluve“, nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť predmetného dielčieho záveru
okresného súdu. To znamená, že okresný súd rozhodol správne, pokiaľ navrhovateľovi nepriznal právo
na zmluvnú pokutu (8,48 eur uplatňovanú samostatne a 2,12 eur zahrnutú do nárokovanej istiny).



Zhodne prostredníctvom viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi je nutné posúdiť
aj otázku stanovenia výšky úroku z omeškania a určenia prvého dňa omeškania odporkyne so
zaplatením dlhu. Odvolateľ - navrhovateľ žiadnym konkrétnym argumentom nenamietal záver okresného
súdu o tom, že prvým dňom omeškania je 28.4.2010 (a nie 27.4.2010, ako uvádza v návrhu na začatie
konania, na ktorý sa odvoláva i vo vzťahu ku kvantitatívnemu vymedzeniu odvolania) a ani súdom určenú
výšku úroku z omeškania 8 % ročne (hoci požadoval denný úrok 0,024 %, t.j. 8,76 % ročne). Nadväzne je
nutné konštatovať, že dotknuté závery okresného súdu sú vecne správne. Vo vzťahu k preskúmavanému
výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku uvedené znamená, že súčasťou tohto (potvrdzujúceho) výroku je
i zamietnutie nároku na úrok z omeškania za deň 27.4.2010 a zamietnutie úroku z omeškania v rozsahu
prevyšujúcom 8 % ročne, t.j. v rozsahu 0,76 % ročne.

V zmysle odvolania navrhovateľa je zásadným predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie otázky
jeho nároku na úrok z úveru po zosplatnení úveru. Možno súhlasiť s odvolateľom, že vzhľadom na
poskytnutie odporkyni celého úveru jednorázovo bezprostredne v období po podpise úverovej zmluvy,
po zosplatnení  úveru už tejto nemali byť navrhovateľom poskytnuté žiadne finančné prostriedky, a preto
uvedené nemá vplyv na (ne)existenciu nároku navrhovateľa na zaplatenie „ušlého“ úroku. Obdobne nie
je plne náležitým konštatovanie okresného súdu o tom, že výpočet výšky úroku úveru nie je dostatočne
zrejmý. V danom smere je akceptovateľnou argumentácia navrhovateľa o postupe prostredníctvom
rozdielu konečnej výšky úveru a výšky úveru („kolonky“ č. 38 a 35 zmluvy o úvere); navyše, takýto spôsob
výpočtu zodpovedá ustanoveniu Hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

Uvedené rozdielne čiastkové hodnotenia súvisiacich (pod)otázok však nemajú zásadný vplyv pre
posúdenie - vyššie vymedzenej - rozhodujúcej odvolacej námietky. Okresný súd konštatoval neplatnosť
zmluvného dojednania Hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok o zmluvnej pokute z titulu
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Navrhovateľ (aj) v odvolaní argumentuje tým, že nemá ísť o
zmluvnú pokutu „v pravom slova zmysle“, resp. že sa nejedná o inštitút zmluvnej pokuty podľa
Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka. V tomto smere je nutné konštatovať, že tvorcom
úverových zmluvných podmienok je výlučne navrhovateľ (dodávateľ v spotrebiteľskom právnom vzťahu
účastníkov). Termín „zmluvná pokuta“ je pritom vo verejnosti (t.j. osobitne spotrebiteľmi) pomerne
jednoznačne vnímaný a pokiaľ je samotným dodávateľom jasne a výslovne v zmluvných podmienkach
zadefinovaný, neprichádza do úvahy jeho vykladanie tak, že v niektorom ustanovení ide o zmluvnú
pokutu „v pravom slova zmysle“ a v niektorom zmluvnom dojednaní o pokutu „v nepravom slova zmysle“.
Už z to, že ani tvorcovi zmluvných podmienok nie je zrejmé, ako sa má jednoznačný právny pojem
chápať, poukazuje na nejasnosť konkrétneho zmluvného dojednania.

Argumentácia navrhovateľa v odvolaní, že pri uplatňovaní nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení
je potrebné vychádzať z ustanovenia § 565 Obč. zák. neobstojí a vo svojom dôsledku je účelová.
Nie je pritom podstatné, že zo zmluvy o úvere ani nevyplýva, že by sa na úpravu práv a povinností
účastníkov zmluvy mal použiť podporne Občiansky zákonník. Dôležité je to, že priamo úverové zmluvné
podmienky obsahujú úpravu práv a povinností veriteľa (navrhovateľa) i dlžníka (odporkyňa) v situácií,
kedy dôjde k zosplatneniu úveru; preto nie je v danej situácii dôvod na subsidiárnu aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj vo vzťahu k tomuto odvolaciemu argumentu navrhovateľa možno
konštatovať, že z doplňujúceho zdôvodňovania nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení zákonnými
ustanoveniami v (inak veľmi) podrobných zmluvných dojednaniach neuvedenými, vyplýva nedostatočná
jasnosť posudzovaných úverových podmienok.

Je teda namieste uzavrieť, že uplatňovaný nárok v zmysle zmluvných podmienok, zadefinovaných
práve navrhovateľom, má (mať) charakter zmluvnej pokuty. Podmienkou určitosti zmluvnej pokuty je v
zmysle § 544 ods. 2 Obč. zák. písomné dojednanie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Je nepochybné,
že z ustanovenia Hlavy 7 § 6 „...ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý
poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých splátkach“ výška zmluvnej pokuty - určená pevnou a konkrétnou sumou
- nevyplýva. Rovnako z dotknutého zmluvného dojednania nie je dostatočne zrejmý ani spôsob jej



výpočtu. Vymedzenie termínu „ušlý úrok“ nie je náležite konkrétne pre výpočet zmluvnej pokuty v každom
jednotlivom prípade. Inými slovami, takto určený spôsob výpočtu neobsahuje konkrétne vymedzený
vzorec výpočtu s jasne zadefinovanými veličinami, ktoré je potrebné do neho dosadiť. Nadväzne je vecne
správny záver okresného súdu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti dotknutého zmluvného dojednania,
ktoré spôsobuje jeho neplatnosť, čo v konečnom dôsledku vedie k zamietnutiu nároku na zmluvnú pokutu
vo forme „ušlého úroku“.

Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že podľa podkladov navrhovateľa zmluvná
pokuta, resp. ušlý úrok má zodpovedať sume 348,65 eur. Takto ho vymedzuje aj priamo v odvolaní.
Navrhovateľ sa pritom domáha zaplatenia sumy 1.219,92 eur, z čoho výška zosplatnenej istiny (podľa
navrhovateľa) činí 738,67 eur. Rozdiel týchto čiastok predstavuje 481,25 eur; aj pri zohľadnení (ďalších)
nárokovaných zmluvných pokút v úhrnnej sume 9,68 eur je zrejmé, že predmetná suma je výrazne
odlišná od čiastky výslovne navrhovateľom označovanej ako ušlý úrok. Taktiež z uvedeného porovnania
vyplýva neurčitosť a nejasnosť spôsobu stanovenia uplatňovanej zmluvnej pokuty.

Na základe konštatovaného krajský súd, ako vecne správny, potvrdil výrok rozsudku o zamietnutí návrhu
vo zvyšku. Rovnako správne okresný súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite
aplikoval zásadu úspechu procesných strán v konaní.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa        § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu odvolacieho konania. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov
tohto štádia konania neuplatňovala (§151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/47/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}