{"guid": "17b54c6e-3e80-4245-8eda-2cce03ee56f3:4d5511d4-8633-448b-b76a-8ccb26d4d2af", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1", "spisova_znacka": "3To/55/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/55/2015 z 20. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. októbra 2015, sp. zn. 3To/55/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1", "identifikacne_cislo": "3612010084", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Radovan Beňo", "sudca_id": 70, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radovan-beno-70", "datum_vydania": "2015-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d5511d4-8633-448b-b76a-8ccb26d4d2af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612010084
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému W. B. pre pokračovací
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 21. októbra 2015 prejednal
odvolanie obžalovaného W. B. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/67/2012 zo dňa 8.
júna 2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. B.  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 8. júna 2015 sp.zn.2T/67/2012 bol obžalovaný W.
B. (ktorý bol v predmetnej trestnej veci uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Partizánske
sp.zn.2T/67/212 zo dňa 17.4.2012 v bode 1 a 2 rozsudku pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák.), bol odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. n/
Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 roky a 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok
o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.2T/135/2011
zo dňa 10.1.2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.2T/135/2011
zo dňa 1.4.2015, právoplatným dňa 2.4.2015, ako aj uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
č.k.8T/104/2011-92 zo dňa 28.9.2011, tiež všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach
zostal rozsudok Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/67/2012 zo dňa 17.4.2012 nezmenený.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko  v zákonnej lehote bol
napadnutý odvolaním obžalovaného prostredníctvom svojho obhajcu pre nesprávnosť výroku o treste.
V písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
napadnutým rozsudkom vo výmere 4 roky a 8 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Podľa jeho
názoru, je síce pravda,  že  je nižší  ako tomu bolo v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 17.4.2012                č.k.2T/67/2012-103, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
60 mesiacov, avšak vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uložený po povolení obnovy  konania rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 1.4.2015, sp.zn.2T/135/2011 vo výmere 3 roky a 5
mesiacov, je vyšší o jeden rok a tri mesiace, čo je podľa jeho názoru neprimerane prísne. Obžalovaný
poukázal na to, že Okresný súd Partizánske v napadnutom rozsudku zo dňa 8.6.2015, rovnako ako v
pôvodnom rozsudku použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré napriek zmene opätovne zvýšilo hornú
hranicu trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu a podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. došlo aj k
zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Najpodstatnejšia zmena
podľa jeho názoru v jeho neprospech oproti pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske zo
dňa 17.4.2012, č.k.2T/67/2012-103 spočíva v tom, že Okresný súd Partizánske nepoužil pri ukladaní
trestu  ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení napriek tomu, že dohoda s prokurátorom



v časti uznania viny, ktorá bola súdom schválená na verejnom zasadnutí dňa 17.4.2012, nebola v
rámci povolenia obnovy konania zrušená. Okresný súd Partizánske nepoužil pri ukladaní trestu ani
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa                   § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci tak urobiť mohol,
a to vzhľadom na okolnosti prípadu, resp. vzhľadom na osobu obžalovaného, keď po povolení obnovy
konania bol prepustený na slobodu a viedol  riadny život, zamestnal sa a po právoplatnosti  rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 1.4.2015, sp.zn.2T/135/2011 nastúpil vykonať zvyšok
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol predmetným rozsudkom uložený vo výmere 3 roky a 5 mesiacov.
Obžalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu, že už vykonal zvyšok tohto trestu a nový trest v uvedenej
trestnej veci nie je ešte právoplatný, tak podľa jeho názoru sa v súčasnej dobe nachádza protizákonne vo
výkone trestu odňatia slobody, a preto požiadal o jeho bezodkladné prepustenie na slobodu. Obžalovaný
navrhol z vyššie uvedených dôvodov, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o
treste a po zrušení rozsudku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, alternatívne navrhol, aby odvolací súd po zrušení rozsudku sám rozhodol tak, že mu uloží
miernejší trest odňatia slobody.

K odvolaniu obžalovaného sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu   prokurátor písomne
nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, nakoľko okresný súd postupoval správne a uložený trest
považuje za primeraný.

Obžalovaný a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd
rozhodol v intenciách písomne podaného odvolania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 27. júla 2015, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné
zasadnutie dňa 21. októbra 2015. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste
odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného W. B. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa     § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo  zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním
a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať (výroky o vine v predmetnej veci nadobudli
právoplatnosť dňa 17.4.2012), postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní  trestu obžalovanému
W. B., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu. T. súd ukladal obžalovanému
trest za tri ním spáchané zbiehajúce sa úmyselné trestné činy. Obžalovaný W. B. bol právoplatne
uznaný  vinným dňa 17.4.2012 rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn.2T/67/2012 zo dňa
17.4.2012 pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom zákon ustanovuje
uloženie trestu odňatia slobody až na 2 roky. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
sp.zn.2T/135/2011 zo dňa 10.1.2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp.zn.2T/135/2011 zo dňa 1.4.2015 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 Tr. zák., pri ktorom Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody až na 2 roky.
Tretím zbiehajúcim trestným činom je zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp.zn.8T/104/2011 z 28.9.2011, pri ktorom zákon ustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere 8
rokov. Správne okresný súd u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a na dve priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/



Tr. zák., že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu už odsúdený, pričom v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 4       Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich
najprísnejšie trestného (§ 194 ods. 3 Tr. zák.) z 3 rokov na 4 roky a 8 mesiacov (výpočet: 8 rokov - 3
roky = 5 rokov; z 5 rokov je 1/3- 1 rok a 8 mesiacov; 3 roky + 1 rok 8 mesiacov = 4 roky a 8 mesiacov) a v
súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov. Zároveň odvolací
súd zistil, že uznesením Okresného súdu Partizánske sp.zn.1Nt/2/2014 zo dňa 28.5.2014 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23Tos/82/2014 zo dňa 23.7.2014 (právoplatným dňa
23.4.2015) bola podľa   § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č.38/1993Z.z.
povolená obnova konania v prospech obžalovaného W. B. v predmetnej trestnej veci a súčasne bol
podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušený pôvodný rozsudok vo výroku o súhrnnom treste odňatia slobody vo
výmere 60 mesiacov (5 rokov) nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia a zároveň zrušil výrok o zrušení skoršieho trestu uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.2T/135/2011 zo dňa 10.1.2012, ktorým bol
obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 7 mesiacov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že nový súhrnný
trest odňatia slobody uložený obžalovanému na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne (vychádzajúc z upravenej
trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38
ods. 4 Tr. zák. § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. po úprave dolnej hranice trestnej sadzby
trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. na 4 roky a 8 mesiacov a hornej
hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 8 mesiacov), zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje
všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené
pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd
teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie
námietky obžalovaného W. B. nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

K námietke obžalovaného, že trest uložený okresným súdom považuje za neprimerane prísny a že
okresný súd pri ukladaní trestu nedostatočne zohľadnil ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. odvolací súd
uvádza, že nový súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov
je miernejší ako predchádzajúci trest o 2 mesiace, tento trest nie je podľa názoru odvolacieho súdu
neprimerane prísny, pričom v súlade s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje všetky zákonné kritéria
pri určení druhu a výmere trestu obžalovanému.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že najpodstatnejšia zmena v jeho neprospech obžalovaného oproti
pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske zo dňa 17.4.2012, č.k.2T/67/2012-103 spočíva
v tom, že Okresný súd Partizánske nepoužil pri ukladaní trestu  ustanovenie § 39 ods. 4 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení napriek tomu, že dohoda s prokurátorom v časti uznania viny, ktorá bola súdom
schválená na verejnom zasadnutí dňa 17.4.2012, nebola v rámci povolenia obnovy konania zrušená,
odvolací súd uvádza, že okresný súd nebol pri určovaní nového druhu a výmery trestu obžalovanému
viazaný ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zák. ako namieta obžalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd po
preskúmaní veci dospel k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, pričom okresný súd správne
poukázal, rozviedol a vysvetlil svoje právne závery, preto odvolacia námietka obžalovaného W. B., ktorá
vo svojej podstate je len opakovaním námietky prednesenej už pred okresným súdom a s ktorou sa ten
dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodnú.

K námietke obžalovaného, že v predmetnej trestnej veci okresný súd nepoužil pri ukladaní trestu
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci tak urobiť mohol, a to
vzhľadom na okolnosti prípadu, resp. vzhľadom na osobu obžalovaného, keď po povolení obnovy
konania bol prepustený na slobodu a viedol  riadny život, zamestnal sa a po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 1.4.2015, sp.zn.2T/135/2011 nastúpil vykonať zvyšok
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol predmetným rozsudkom uložený vo výmere 3 roky a 5 mesiacov,
odvolací súd uvádza, že u obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie



trestu v súlade s ustanovením       § 39 ods. 1 Tr. zák., a to ani vzhľadom na okolnosti prípadu ani
vzhľadom na osobu obžalovaného. Okresný súd správne ukladal trest za zbiehajúcu trestnú činnosť
obžalovaného, pričom v jednom prípade trestného činu má táto trestná činnosť povahu zločinu a v dvoch
ďalších prípadoch trestnej činnosti sa jedná o trestné činy s povahou prečinov. Okresný súd správne u
obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a dve priťažujúce okolnosti. Za takýchto okolností
prípadu okresný súd správne dospel k záveru, že použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu u
obžalovaného podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. nie je opodstatnené a dôvodné.

Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením            § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Okresný súd i správne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.2T/135/2011 zo dňa 10.1.2012 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.2T/135/2011 zo dňa 1.4.2015, právoplatným
dňa 2.4.2015, ako aj uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k.8T/104/2011-92 zo dňa
28.9.2011, tiež všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného W. B. za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o
uloženom treste a spôsobe jeho výkonu v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "17b54c6e-3e80-4245-8eda-2cce03ee56f3:415ecb7e-a147-4432-80b5-4f358f061f79", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1", "spisova_znacka": "3To/55/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/55/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3612010084.1"}]}