{"guid": "17ad93a0-4458-4614-984d-e5e4b6b7a338:8f02b2bf-6f63-462c-a1a4-86269921e977", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3", "spisova_znacka": "9Co/445/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/445/2015 z 28. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2015, sp. zn. 9Co/445/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3", "identifikacne_cislo": "5109240405", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f02b2bf-6f63-462c-a1a4-86269921e977", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/445/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109240405
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5109240405.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. M. P., nar.
XX. X. XXXX, bytom N. N., A. XX, zastúpenej Mgr. Františkom Popperom, advokátom so sídlom N. N.,
C. XX proti odporcovi: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, so sídlom Žilina, M. Rázusa 104,
IČO: 42 054 575, zastúpenému JUDr. Jozefom Hlinčíkom, advokátom so sídlom N. - W. XXX, o náhradu
škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/265/2009-397 zo dňa
17. 7. 2012 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/265/2009-680 zo dňa
25. 3. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom    p o t v r d z u j e .

Odporcovi súd    p r i z n á v a    náhradu trov odvolacieho konania v sume 109,29 eur, ktoré    j e    p
o v i n n á    zaplatiť navrhovateľka k rukám JUDr. Jozefa Hlinčíka, advokáta so sídlom N. - W. XXX,
okres O., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa domáhala navrhovateľka voči
odporcovi zaplatenia sumy 2 413,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody vzniknutej v súvislosti
s dopravnou nehodou dňa 29. 12. 2007 na ceste III./0598 v smere od obce Liptovská Osada na obec
Liptovská Lúžna.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ust. §§ 9, 9a zákona č. 135/1961 Zb.
(cestný zákon) a vyhlášky č. 35/1984 k uvedenému zákonu, keď konštatoval, že nemal jednoznačne
preukázané, že by na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, boli ojedinelé miesta s poľadovicou, ktoré
by mali za následok stratu stability vozidla a vznik dopravnej nehody.
O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na
úspech účastníkov v konaní a odporcovi priznal náhradu vo výške 1 381,47 eur. Doplňujúcim rozsudkom
uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 105,38 eur (§ 148 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie navrhovateľka. Prvostupňový
súd podľa nej nesprávne vec právne posúdil, absolútne nedostatočne zistil skutkový stav, a preto
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil ako nesprávny a nepreskúmateľný.
V odvolaní ďalej citovala jednotlivé state rozhodnutia, resp. časti výpovedí účastníkov, vypočutých
svedkov a obsahu listinných dôkazov zo spisu. Namietala, že prvostupňový súd prvým rozsudkom
jej návrhu vyhovel, následne po zrušení veci odvolacím súdom návrh zamietol. Pri svojom v poradí
druhom rozhodnutí súd nesprávne vyhodnotil výpovede účastníkov, svedkov a listinných dôkazov. V
tejto súvislosti nadobudla pochybnosti o nezaujatosti sudcu prejednávajúceho vec, resp. aj sudcov
odvolacieho súdu. Na prejednanie žiadala prideliť vec inému súdu, čomu však najvyšší súd nevyhovel.



K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Podľa jeho názoru prvostupňový
súd správne vec posúdil, pričom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré mali jednoznačnú oporu
vo vykonanom dokazovaní, či už vo svedeckých výpovediach jednotlivých svedkov, v písomných
dôkazoch alebo vo výpovedi súdneho znalca Ing. Haracha. Odporca nesúhlasil s dôvodmi odvolania, z
ktorých mnohé sa ani nedotýkali základnej otázky súdneho konania, a to, či v čase dopravnej nehody
navrhovateľky boli na ceste ojedinelé miesta s poľadovicou v zmysle § 12 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č.
35/1984 Zb.. Podľa jeho názoru prvostupňový súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy v intenciách
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom poukázal na konanie samotnej navrhovateľky, ktorá
po dopravnej nehode dňa 29. 12. 2007 pred policajtom, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, uviedla,
že je vinná za vznik dopravnej nehody a vôbec vtedy nepoukazovala na skutočnosť, že by na ceste
bola závada vo forme poľadovice. V takomto znení (že zodpovedá za dopravnú nehodu) podala
reláciu aj poisťovni, ktorá likvidovala škodu na aute a tovare druhého účastníka dopravnej nehody a
až temer s odstupom dvoch rokov začala poukazovať na úplne iné dôvody a skutočnosti, ktoré mali
byť príčinou dopravnej nehody. Poukazoval tiež na účelovosť podanej námietky zaujatosti, keď do
zamietavého rozhodnutia súdu navrhovateľka nezaujatosť sudcu nijako nespochybňovala. Vo vyjadrení
ďalej polemizoval s jednotlivými dôvodmi odvolania a argumentoval prednesmi, ktoré už prezentoval v
priebehu súdneho konania. Na záver uviedol, že navrhovateľka v konaní bezpochyby neuniesla dôkazné
bremeno, nepreukázala, že by na mieste dopravnej nehody boli ojedinelé miesta s poľadovicou a že
by tak za škodu vzniknutú na jej osobnom motorovom vozidle zodpovedal odporca. Podotkol ešte, že
pred dopravnou nehodou, ani po nej, resp. celé zimné obdobie 2007, 2008 nedošlo v mieste dopravnej
nehody navrhovateľky k žiadnej inej dopravnej nehode, i keď v tomto mieste po ceste prešlo množstvo
iných automobilov. Pokiaľ by aj odvolací súd ustálil, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť inak, ako
prejazdom navrhovateľky po miestach s ojedinelou poľadovicou, čo malo za následok vznik dopravnej
nehody, poukazoval odporca na možnosť liberalizácie v zmysle § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. s
tým, že nebolo v jeho možnostiach takúto závadu odstrániť, ani predpísaným spôsobom na ňu upozorniť,
pretože bola riadne vykonaná kontrola dňa 28. 12. 2007 vo večerných hodinách a dňa 29. 12. 2007
ráno o 6,45 hod.. Podľa hlásenia Slovenského hydrometeorologického ústavu Banská Bystrica dňa 28.
12. a 29. 12. 2007 bolo jasné počasie bez výskytu zrážok, takže odporca dňa 29. 12. 2007 nemal z
tohto pohľadu dôvod odstraňovať závady v zjazdnosti cesty, pretože nepršalo, následne nemrzlo, ani
nesnežilo. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu, vrátane doplňujúceho
rozsudku ako vecne správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a preskúmaním napadnutého
rozsudku, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy 2 413,- eur
s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá vznikla na jej osobnom motorovom vozidle pri dopravnej
nehode dňa 29. 12. 2007 na ceste III./05698 v smere od obce Liptovská Osada na obec Liptovská
Lúžna v kilometri 1,8 od cesty I./59. Dopravnú nehodu zapríčinila navrhovateľka ako vodička osobného
motorového vozidla Citroen Saxo 1,5 D, ktorá v pravotočivej zákrute s vozidlom prešla do protismeru, kde
sa čelne zrazila s motorovým vozidlom Opel Combo, vodičom ktorého bol A. A.. K uvedenej dopravnej
nehode bola privolaná polícia, ktorá začala proti navrhovateľke viesť konanie o prejednanie priestupku
v zmysle § 22 zákona č. 372/1990 Zb., a to pre porušenie ustanovení § 7 a § 15 zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Ohliadku miesta dopravnej nehody, prvotné záznamy
a správu o výsledku objasňovania priestupku vykonal príslušník Okresného dopravného inšpektorátu
Ružomberok Ing. G.. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody okrem iného je uvedené, že v čase
dopravnej nehody kvalita povrchu vozovky je dobrá, komunikácia je bez závad, na vozovke je námraza
alebo ujazdený sneh - neposypané. Viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok,
rozhľadové podmienky boli dobré, poveternostné podmienky nesťažené. V zázname dopravnej nehody
je uvedené, že navrhovateľka vykonávala jazdu na osobnom motorovom vozidle, pričom v pravotočivej
zákrute v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu vozovky dostala s vozidlom šmyk, následne
prešla do protismeru, kde sa čelne zrazila s oproti idúcim motorovým vozidlom Opel Combo. Ako
príčina dopravnej nehody je vyhodnotená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti poveternostným
podmienkam. V zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 zákona o priestupkoch, spísanom dňa
29. 12. 2007 po dopravnej nehode navrhovateľka po poučení podala vysvetlenie, kde okrem iného



uviedla, že v zákrute ju začalo s vozidlom točiť po ceste, dostala sa do protismeru, snažila sa vozidlo
vyrovnať, ale už sa nedalo prejsť do jej jazdného pruhu a došlo k zrážke s oproti idúcim motorovým
vozidlom. Vinu na dopravnej nehode si priznala s tým, že škodu si uhradí z vlastných prostriedkov. V
konaní bol podaný znalecký posudok znalca Ing. Haracha, ktorý mal objasniť príčiny vzniku dopravnej
nehody, najmä popísať pravdepodobný priebeh nehody, posúdiť techniku jazdy účastníkov, resp. uviesť
ostatné skutočnosti, ktoré mohli objasniť vznik dopravnej nehody. Zo záverov tohto posudku vyplynulo,
že pre nedostatok vstupných údajov (v čase vyhotovenia posudku nebolo technickými prostriedkami
možné stanoviť adhézne vlastnosti vozovky v čase dopravnej nehody) znalec pomocou počítačového
simulačného programu ustálil pravdepodobný priebeh dopravnej nehody s predpokladom, že na vozovke
sa nachádzal v kritickom úseku ľad a súčiniteľ adhézie dosahoval nízke hodnoty (0,25). Za predpokladu,
že existoval stav vozovky v súlade s údajmi použitými pri výpočte rýchlosti a simulácii nehodového deja,
znalec stanovil najnižšiu rýchlosť, ktorou bolo možné bezpečne prejsť úsekom vozovky, kde došlo k
dopravnej nehode, a to 41 km/ hod.. To za podmienky, že vozidlo by pokračovalo v ceste ustálenou
rýchlosťou, resp. len mierne spomaľovalo, pričom by vodička nenatáčala náhle riadiace kolesá. Pripustil,
že znížené adhézne vlastnosti vozovky, pokiaľ v čase dopravnej nehody existovali, mohli mať príčinnú
súvislosti s kolíznou situáciou. Pripustil však, že k strate smerovej stability mohlo dôjsť aj náhlym
natočením riadiacich kolies, prípadne brzdením. Z listu Slovenského hydrometeorologického ústavu
Bratislava zo dňa 20. 6. 2008 vyplynulo, že dňa 28. 12. a 29. 12. 2007 bolo v oblasti Liptovská Osada
a Liptovská Lúžna polojasné počasie bez výskytu zrážok, teplota vzduchu v noci poklesla na mínus
14 °C a relatívna vlhkosť vzduchu dosahovala 95 %. Pri mrazivom počasí a vysokej relatívnej vlhkosti
vzduchu bol vzduch presýtený vodnou parou, a tým dochádzalo v nočnej a skorej rannej dobe k tvorbe
zamrznutej bielej kryštalickej usadeniny - šedého mrazu, ktorý sa udržal na zemskom povrchu aj v
dobe 9,50 hod., nakoľko teplota vzduchu bola mínus 7 °C. Správny orgán dňa 18. 11. 2009 rozhodol o
zastavení konania o priestupku v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch s odôvodnením, že
obvinenej z priestupku (navrhovateľke) nie je možné spáchanie skutku, o ktorom sa koná, preukázať.
Prvostupňovým súdom boli vypočutí aj svedkovia, z ktorých L. G. ako snúbenec navrhovateľky, H.
P. ako brat navrhovateľky a A. P. otec navrhovateľky uviedli, že po dopravnej nehode sa vybrali na
miesto samotné, pričom tvrdili, že v zákrute, kde došlo k nehode, bola poľadovica, resp. námraza, na
ktorej sa šmýkali. Svedok A. A., vodič motorového vozidla Opel Combo uviedol, že zákrutou prechádzal
dňa 29. 12. 2007 okolo 8,00 hod., približne o dve hodiny sa vracal späť, všimol si, že oproti idúce
motorové vozidlo dostalo šmyk, prešlo do protismeru a prednou časťou narazilo do vozidla, ktoré viedol
on. Domnieval sa, že na ceste bola námraza, sám to fyzicky neodskúšal. Svedok O. H., ktorý pracoval
v čase dopravnej nehody na Správe ciest Žilinského samosprávneho kraja vo funkcii dispečera zimnej
údržby, uviedol, že kritickým úsekom prechádzal vo večerných hodinách dňa 28. 12. 2007, nezistil, že by
na úseku boli závady v zjazdnosti vozovky. Na druhý deň, keď sa vracal z práce, dňa 29. 12. 2007, tiež
prechádzal uvedeným úsekom a nezistil, že by boli akékoľvek závady v zjazdnosti uvedenej vozovky.
Pokiaľ by zistil závadu, oznámil by to dispečingu a zavolal posypové vozidlo. Svedok Ing. G., príslušník
Okresného dopravného inšpektorátu PZ, ktorý bol dňa 29. 12. 2007 na mieste dopravnej nehody, uviedol,
že na vozovke bola námraza, vylúčil na ceste poľadovicu. Na základe takto zisteného skutkového stavu
prvostupňový súd posudzoval zodpovednosť odporcu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb., resp. vyhlášky
č. 35/1984 Zb..

V zmysle § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť. Vykonávajúcim predpisom k uvedenému zákonu je vyhláška č.
35/1984 Zb..

Podľa § 12 ods. 1, 2 zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií,
ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel, prispôsobenú dopravno-
technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré
môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny
v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať, ani
pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami zjazdnosti sú najmä
ojedinelé výtlky, výmole, hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený
udržiavací materiál, spadnuté stromy, kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, znečistenie
vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie, ojedinelé miesta s



poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd
stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Cestný zákon
upravujúci v ust. § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ust. § 420
Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie
za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku
škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť takú významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie,
ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému
stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani
pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov,
nemôže ich výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho
jazdu a nevznikla tým škoda.

V prejednávanej veci navrhovateľka tvrdila a snažila sa preukázať, že príčinou dopravnej nehody,
pri ktorej došlo aj k poškodeniu jej vozidla, bola nezjazdnosť komunikácie zapríčinená poľadovicou.
Prvostupňový súd vyhodnotil výpovede svedkov, ktorí tvrdili, že na mieste dopravnej nehody po ich
príchode sem bola poľadovica. Ani jeden z nich sa na mieste nenachádzal v čase dopravnej nehody
a situácia na vozovke sa s odstupom času (2 hodín a viac) mohla zmeniť. Na mieste dopravnej
nehody v čase jej vzniku bol vodič motorového vozidla Opel Combo A. A., ktorý však uviedol, že
fyzicky nezistil na vozovke poľadovicu, nakoľko na vozovku nevstúpil. Predmetnou zákrutou však
prechádzal pred dopravnou nehodou a žiadnu poľadovicu si nevšimol. Ďalšia osoba, ktorá bola na
mieste dopravnej nehody bezprostredne po jej vzniku, bol príslušník policajného zboru, ktorý uviedol,
že cesta bola prejazdná, na mieste samom nezistil, že by sa na ceste nachádzal taký povrch, že by
tam bola poľadovica, prípadne vozidlá nemohli tade bezpečne prechádzať. Ďalší svedok potvrdil, že
pred dopravnou nehodou komunikácia bola zjazdná (H.). V danom prípade po vyhodnotení jednotlivých
dôkazov a právnom posúdení veci prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
taký stav vozovky, ktorý by zapríčiňoval jej nezjazdnosť, teda že by na vozovke bola taká závada
v zjazdnosti, ktorá by bola príčinou vzniku dopravnej nehody. Ohľadne určitých skutočností dôkazné
bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak
zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia účastníka a ani o tom, že by bolo nepravdivé. Ak teda navrhovateľka tvrdila, že príčinou škody
bola nezjazdnosť komunikácie a za tento stav, resp. za neodstránenie nezjazdnosti zodpovedá odporca,
takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Správne potom prvostupňový súd dospel k záveru, keď
návrh zamietol (podporne k tomuto možno uviesť, že v uvedený deň, ale ani v inom bližšom období (pred
nehodou, po nehode) v uvedenom úseku vozovky k dopravnej nehode nedošlo). Nezjazdnosť vozovky
nekonštatovali ani svedok H., ktorý tadiaľ pred nehodou prechádzal, ani svedok A., ktorý úsekom
prechádzal pred nehodou, ako aj v čase dopravnej nehody. Prvostupňový súd navyše sa zapodieval
aj liberačnými dôvodmi odporcu (keď skúmal, akým spôsobom vykonával zimnú údržbu) a dospel k
záveru, že pokiaľ by aj existovala závada v zjazdnosti na vozovke v čase dopravnej nehody, za ktorú
by objektívne zodpovedal odporca, tento splnil všetky povinnosti správcu komunikácie ku zjazdnosti a
bol by dôvod na vyvinenie spod jeho zodpovednosti za škodu. Týmto sa však už bližšie odvolací súd
ani nezaoberal, pretože ako bolo uvedené vyššie, nebola vôbec preukázaná zodpovednosť správcu
komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona, a to závada v zjazdnosti komunikácie ako
príčina vzniku škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym
posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tieto
závery poukazuje. K veci samotnej odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový
súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne inak právne
posúdiť vec a následne na to zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu a priznať navrhovateľovi
požadovaný nárok. Vzhľadom na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej bolo
správne aj rozhodnutie o trovách konania, keď odporcovi bola priznaná náhrada do výšky 1 381,47
eur v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má právo na náhradu trov
konania) a ktoré predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok, resp. trovy právneho zastúpenia
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd tiež správne dopĺňacím rozsudkom s poukazom na ust. § 166,
resp. § 148 O.s.p. rozhodol o trovách štátu, pričom tieto výroky vychádzali z výsledku konania, kde
odporca sa považoval za plne úspešného, preto náhradu trov štátu bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľ,
pri ktorom súd nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vo výške 105,38



eur predstavovali trovy znalca, ktoré boli vynaložené zo štátnych prostriedkov. Pokiaľ navrhovateľka v
odvolaní poukázala na možnú zaujatosť sudcov a z tohto dôvodu žiadala o prikázanie veci inému súdu,
o jej žiadosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 4Ndc 7/2014 návrhu
nevyhovel, resp. posúdenie námietky bolo vyhodnotené ako nedôvodné v zmysle § 15a ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov vo výške
109,29 eur, čo predstavuje v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia (§ 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/), pričom jeden úkon právnej služby predstavuje 101,25 eur a k tomu súd
priznal 1 x režijný paušál v sume 8,04 eur (§ 16 ods. 3).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/265/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98f950dc-aad1-45e2-9534-c2962bf6aa9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1"}, {"guid": "ussr:47418b34-3dd2-47b7-b31b-b9f55628eaad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.409.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 409/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 409/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.409.2016.1"}]}