Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/85/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2014, sp. zn. 7Co/85/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7212222892.3 Krajský súd Košice | 7Co/85/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7212222892.3 | 2014-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aff67b56-b92d-4458-8373-990a91c4a45b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7212222892.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212222892
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212222892.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľky I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. na P. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi MVDr. B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. na P. ul. č. XX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, o odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25P
209/2012 - 49 zo dňa 23.10.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 25P 209/2012-90 zo dňa
19.09.2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o určení
príspevku na výživu navrhovateľky tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou
20 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 03.08.2012 najdlhšie do 20.07.2017.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a
c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom spolu s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 Eur od 03.08.2012 vždy do 15- tého dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Dlžné výživné za obdobie od 03.08.2012 do 31.10.2012 vo výške
174,80 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.08.2012 domáhala, aby súd uložil
odporcovi prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 Eur vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky počnúc dňom 01.08.2012 a odporcu zaviazal na náhradu trov konania
navrhovateľke. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 27P 2/2012 zo dňa 27.04.2012 s právoplatnosťou dňa 20.07.2012. S odporcom
má navrhovateľka dcéru, ktorá je študentkou 1. ročníka vysokej školy. Uviedla, že je poberateľkou
invalidného dôchodku od roku 2005 vo výške 171,50 Eur. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav
a uviedla, že v roku 2008 až 2009 ostala pripútaná na invalidný vozík pre vyskočenie stavcov, ktoré jej
spôsobil násilným správaním odporca. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43P 2/2012-56 zo dňa
21.03.2012 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným vo výške



20 Eur mesačne, pričom právoplatnosťou rozvodu manželstva záväzok odporcu zanikol. Navrhovateľka
aj odporca boli rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45P 72/2012-43 zaviazaní prispievať na výživu
ich dcéry každý sumou 26 Eur mesačne. Uviedla, že sa pokúša zamestnať, avšak bráni jej v tom jej zlý
zdravotný stav. Vzhľadom na jej príjem nie je v jej možnostiach zabezpečiť si prostriedky na výživu,
zdravotnú starostlivosť, lieky, bývanie a ošatenie. Priemerný mesačný príjem odporcu predstavuje sumu
650 Eur.

Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II
č.k. 27P 2/2012 s právoplatnosťou dňa 20.07.2012. Z výpovede navrhovateľky konajúci súd zistil, že
navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 171 Eur s 55 % -nou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na svoj zdravotný stav si nie je schopná nájsť prácu.
Mesačné výdavky na lieky predstavujú sumu 60 Eur, cestovné na liečenie 26 Eur tam a späť, ďalej má
výdavky v súvislosti s oblečením, hygienickými potrebami a stravou pre seba a dcéru. Odporca prispel
ich dcére sumou 100 Eur a taktiež uhrádza poplatky za byt. V spoluvlastníctve má s odporcom rodinný
dom vo Y.. Ako príčinu rozvratu navrhovateľka označila nadväzovanie mimomanželských známostí
odporcom. Zastávala názor, že odporca má okrem mesačnej mzdy aj príjem z predaja mäsových
výrobkov, vlastní dve autá a na bankovom účte má väčšiu finančnú hotovosť. Z výpovede odporcu súd
zistil, že mesačne uhrádza nájom za byt, v ktorom býva spoločne s navrhovateľkou vo výške 215 Eur,
pôžičku vo výške 113,45 Eur, výživné pre dcéru vo výške 100 Eur, cestovné do práce 25 Eur, elektrinu na
chalupe vo výške 10 Eur a navrhovateľke prispieva mesačne 20 Eur. Taktiež má výdavky v súvislosti s
rodinným domom vo Y.. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že ju fyzicky napádal a že počas ich manželstva
mal iné známosti, práve naopak navrhovateľka má od mája 2012 priateľa. Vlastní motorové vozidlo s
rokom výroby 2005 a nemá žiadne finančné prostriedky na účtoch v banke. Mäsové výrobky predáva
len svojim známym a to len za výrobné náklady, a teda z uvedeného nemá žiaden príjem.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou s
55 % - nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od januára 2012 je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 171,50 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41P 2/2012-56
bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky od 02.01.2012 manželským výživným vo
výške 20 Eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie 01.09.2011 do 31.08.2012
predstavuje sumu 617,30 Eur.

Súd citoval ust. § 72, § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) a odporcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 Eur mesačne od 03.08.2012, nakoľko
navrhovateľka listinným dokladmi preukázala, že objektívne nie je schopná samostatne sa živiť. Jej
jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 171 Eur, ktorý nepostačuje na krytie životných nákladov
zvýšených v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Súčasne navrhovateľka viacerými
žiadosťami o prijatie do zamestnania preukázala snahu nájsť si prácu. Z rozhodnutia súdu o rozvode
pritom nevyplýva, že by príčinou rozvratu manželstva bolo správanie sa navrhovateľky. Po zohľadnení
majetkových pomerov odporcu, dospel súd prvého stupňa k záveru, že tieto mu umožňujú prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 80 Eur mesačne od podania návrhu. V prevyšujúcej časti súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľka mala vo veci len čiastočný
úspech.

V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o trovách konania navrhovateľka odvolanie. Uviedla,
že nie je podstatné, že v návrhu na začatie konania požadovala určenie príspevku vo výške 200 Eur
a súd zaviazal navrhovateľa prispievať na jej výživu sumou 80 Eur mesačne. Poukázala na ust. § 142
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy
súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania aj v prípade, ak mal účastník konania len čiastočný
úspech. Uplatnila si náhradu trov konania vo výške 693,54 Eur a špecifikovala jednotlivé právne úkony,
ktoré vykonal jej právny zástupca. Navrhla rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a
navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške 693,54 Eur.



V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odporca odvolanie, ktoré doplnil podaním zo dňa
21.12.2012 (doručeným súdu dňa 27.12.2012). Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie od
01.09.2011 do 31.08.2012 predstavuje sumu 617,30 Eur a jeho mesačné výdavky predstavujú úhrady
za byt vo výške 214,21 Eur, plyn vo výške 20 Eur, pôžička vo výške 113,45 Eur, výživné pre dcéru 100
Eur, cestovné 25 Eur, elektrina na chalupe 10,10 Eur. Po odpočítaní všetkých výdavkov mu mesačne
na stravu, oblečenie a hygienické potreby aj pre jeho dcéru ostáva suma 154,54 Eur. Navrhovateľke
naopak ostáva suma 145,50 Eur. Uviedol, že všetky výdavky spojené s bytom a chalupou, ktoré sú
stále v ich bezpodielovom spoluvlastníctve uhrádza len on, pričom navrhovateľka mu nijakým spôsobom
neprispieva, čím dochádza na jej strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Podotkol, že navrhovateľka
si žiadnu prácu nehľadala a žiadosti o prijatie zamestnania začala rozposielať až jeden mesiac pred
nariadeným pojednávaním. Opätovne zdôraznil, že počas manželstva s navrhovateľkou nemal žiadne
mimomanželské známosti a nikdy nepredával mäsové výrobky. Podotkol, že doposiaľ mu navrhovateľka
dlhuje na úhrade nájomného a služieb spojených s užívaním bytu sumu 650,52 Eur. Určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky vo výške 80 Eur považoval za neprimerané, preto navrhol jeho zníženie
na sumu 20 Eur mesačne.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie súdu vo výroku o trovách
považuje za správne, preto ho navrhol potvrdiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca má okrem mesačnej mzdy aj iné
príjmy, a to z predaja mäsových výrobkov. Poukázala na skutočnosť, že odporca si krátky čas po rozvode
v roku 2012 kúpil nové motorové vozidlo za cenu 4 500 Eur, preto sa ako nepravdivé javí tvrdenie
odporcu, že po úhrade všetkých výdavkov mu mesačne ostáva suma 134,54 Eur. Uviedla, že na úhrade
nájomného sa bude podieľať vo výške 1/3 z výšky nájomného. Poukázala na svoje mesačné výdavky a
navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 178,78 Eur.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto ho v
zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil.

Výrok rozsudku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 206 ods. 2
O.s.p.).

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa ust. §72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol o rozsahu príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu
rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť.
Skutočnosť, že rozvedená manželka (manžel) má príjem, sama o sebe nestačí na konštatovanie, že
je schopná sama sa živiť, ak z tohto príjmu nie je schopná uhradiť popri nevyhnutných nákladoch na
stravovanie aj ďalšie nevyhnutné životné náklady. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku
nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom
primeraná výživa, čo znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do
úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom
je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Podstatnou podmienkou pre určenie rozsahu príspevku na
výživu rozvedeného manžela popri odôvodnených potrebách oprávneného sú aj schopnosti a možnosti
povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré však neovplyvňujú hornú hranicu príspevku, pretože
podľa dikcie § 72 ods. 1 Zákona o rodine má povinný prispievať podľa svojich schopností a možností
len na primeranú výživu oprávneného. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností
vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že navrhovateľka preukázala zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, pretože jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 171,50 Eur mesačne a je
uznaná práceneschopnou s 55 % - nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo
svojho príjmu navrhovateľka uhrádza náklady na stravu, hygienické potreby, ošatenie a lieky, pričom
má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim nepriaznivým zdravotným stavom, v dôsledku ktorého sa
nedokáže zamestnať. Navrhovateľka ďalej prispieva na výživu svojej plnoletej dcéry mesačne sumou
26 Eur. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nie je
vzhľadom na svoj príjem a zhoršený zdravotný stav schopná sama sa živiť, avšak pokiaľ ide o rozsah
príspevku na výživu rozvedenej manželky, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade je dôvodné
a primerané určenie príspevku na výživu navrhovateľky vo výške 20 Eur mesačne. Z obsahu spisu
totiž vyplýva, že odporcov priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 617,30 Eur, z ktorého
odporca uhrádza všetky výdavky spojené s bývaním (nájomné za byt), a to aj napriek tomu, že v
spoločnej domácnosti s ním býva aj navrhovateľka a taktiež má výdavky spojené s údržbou rodinného
domu vo Y.. Navrhovateľka odporcovi na údržbu uvedených nehnuteľností ničím neprispieva, aj keď
tieto nehnuteľnosti sú aj v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, ktoré
doposiaľ nebolo vyporiadané. Súčasne z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplýva, že
len odporca zabezpečuje starostlivosť o spoločnú plnoletú dcéru účastníkov, ktorá študuje na vysokej
škole a mesačne jej prispieva na výživu sumou 100 Eur. Odvolací súd tiež považuje za potrebné
poukázať na zásadný rozdiel medzi rozsahom vyživovacej povinnosti medzi manželmi a príspevkom
na výživu rozvedeného manžela. Rozsah manželského výživného je totiž podľa platnej právnej úpravy
daný zásadne zabezpečením rovnakej životnej úrovne manželov, avšak rozsah príspevku na výživu
rozvedeného manžela je Zákonom o rodine vymedzený len ako primeraný. V danom prípade bolo
rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41P 2/2012-56 zo dňa 21.03.2012 určené manželské výživné
zo strany odporcu pre navrhovateľku v sume 20 Eur mesačne. Na základe uvedeného a taktiež vzhľadom
na odvolací návrh odporcu (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku podľa ust. § 220 O.s.p. a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 20 Eur mesačne od podania návrhu t.j. odo dňa 03.08.2012 najdlhšie na dobu piatich rokov od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov t.j. do 20.07.2017, nakoľko takto určená výška
príspevku zodpovedá zisteným odôvodneným potrebám navrhovateľky, majetkovým pomerom odporcu
a charakteru predmetnej vyživovacej povinnosti

V dôsledku zmeny rozhodnutia o určení výživného odvolací súd zrušil výrok o dlžnom výživnom a v
súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.), nakoľko na zistenie, čím odporca prispel
na výživu navrhovateľky v rozhodnom období je potrebné vykonať dokazovanie a následne opätovne
rozhodnúť o dlžnom výživnom a o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.