Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/14/2019 z 19. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. decembra 2019, sp. zn. 1Co/14/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1317200101.3 Krajský súd Bratislava | 1Co/14/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1317200101.3 | 2019-12-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33da65f9-582d-4001-9838-3282fc583dc7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1317200101.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200101
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317200101.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: N. V. (O.
L.Á.), G.. XX.X.XXXX, K. O. XX, K., zastúpenej: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., IČO: 36 863 904,
so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava proti žalovanému: B. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XX, K., K.
E. XX, K., zastúpenému: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, so sídlom Ružová Dolina 10, Bratislava,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.5.2018, č.
k. 14Pc/1/2017-85 a na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
28.6.2018, č.k. 14Pc/1/2017-179, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.5.2018, č. k. 14Pc/1/2017-85 sa mení tak, že
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 4.5.2018 sa
zamieta.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.6.2018, č.k. 14Pc/1/2017-179 sa vo výroku I.
mení tak, že žalovanému sa ukladá povinnosť nevstupovať dočasne do nehnuteľnosti vedenej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: K., obec: K., okres: A., a to do rodinného domu súp.č. XXX
postaveného na parcele registra „C“, parc.č. XXXX/X a na parcelu registra „C“, parc.č. XXXX/X vo
výmere 95 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

Vo zvyšku sa návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie
dňa 27.6.2018 v zostávajúcej časti zamieta.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.6.2018, č.k. 14Pc/1/2017-179 sa vo výroku II. mení
tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa
27.6.2018 v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť nepribližovať sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 50 m z dôvodu obavy z fyzického násilia zo strany žalovaného, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 4.5.2018, č. k. 14Pc/1/2017-85 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXX, kat.ú. K., zastavané plochy a nádvoria, pod parc.č. XXXX/XXX vo výmere 1195
m2 a na ňom postaveného rodinného domu so súp.č. XXX až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Zároveň uložil žalovanému povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu, a to až do právoplatného konania vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1,



2, § 333, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým,
že posúdením rozhodných skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a označených dôkazov mal danosť práva na ochranu života a zdravia žalobkyne za dostatočne
osvedčenú, keď žalovaný sa prejavuje násilne vo vzťahu k osobám blízkym, s ktorými býva v spoločnom
obydlí, pričom žalobkyňa, práve z dôvodu takéhoto správania žalovaného ani nemôže žiť v nehnuteľnosti
pokojným rodinným životom. Nakoľko existuje obava, že žalovaný bude pokračovať v agresívnom a
vulgárnom správaní prejavujúcom sa ako fyzická a psychická agresivita, urážky a vyhrážanie sa a
vyvolanie strachu a úzkosti, potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhnutým neodkladným
opatrením sa javila ako dôvodná.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p.,t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že rozhodnutie obmedzuje jeho práva ako doterajšieho vlastníka nehnuteľnosti, ako
jediného spoločníka obchodnej spoločnosti LUKOVAK s.r.o., ktorá má sídlo v nehnuteľnosti, týkajúcej sa
vydaného neodkladného opatrenia a ako chovateľa poštových holubov. Poukázal na to, že nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXX bola darovaná maloletým deťom sporových strán. Čo sa týka spoločnosti
žalovaného, táto vznikla v roku 2004 a od toho času má sídlo na adrese O. XX, K. a táto je známa
pre klientov, občanov obce, kde ho vyhľadávajú fyzické osoby s rôznymi požiadavkami v súvislosti s
vykonaním rôznych prác uvedených v predmete činnosti, čím je vystavená riziku jeho podnikateľská
činnosť. Ako chovateľ poštových holubov je členom Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov
a na adrese O. XX, K. má vybudovanú chovnú stanicu, ktorú nie je možné premiestniť, pričom uviedol,
že zákazom vstupu do nehnuteľnosti mu bude zabránené starať sa o svojich 150 holubov. Pokiaľ ide
o zákaz písomného a telefonického kontaktu, zdôraznil, že žalobkyňa nie je na adrese O. XX, K. trvalo
prihlásená, v uvedenej nehnuteľnosti nebýva, starostlivosť o dve maloleté deti ponechala na svojho
dospelého syna a žalobca ako otec ich dvoch spoločných detí má vážne výhrady voči starostlivosti
matky o tieto deti. Naviac konštatoval, že je tu dôvodná obava, že matka (žalobkyňa) sa týmto zákazom
úplne zbaví povinnosti otca informovať o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletých detí
a nie je umožnená komunikácia rodičov v prípade nutnosti. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, na
základe ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z
neúplných, nesprávnych a neaktuálnych tvrdení, z ktorých sa nedá vyvodiť potreba neodkladnej úpravy
pomerov strán, neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Poukázal na to, že podané trestné oznámenie bolo
prekvalifikované na priestupok a žalobkyňa sama vystavuje otca svojich detí psychickému nátlaku,
neoznámi mu, že deti sú v zahraničí a pod., nespolupracuje s ním, pričom deti majú zlé študijné
výsledky. Vo vzťahu k zákazu písomného a telefonického kontaktu uviedol, že žalobkyňa mu zasiela
rôzne nevhodné sms správy z mobilov detí a jej súčasný manžel sa mu vyhrážal fyzickým útokom a
zavlečením maloletých detí. Konštatoval, že na základe jedného incidentu je neprimerané nariadenie
neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
tak, že návrh zamietne, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné zmeniť.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,



kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok
na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. V preskúmavanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa po nariadení neodkladného
opatrenia podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.5.2018 navrhla vydať opravné uznesenie.
Dôvodom mala byť skutočnosť, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nedopatrením uviedla inú nehnuteľnosť ako tú, ktorú so svojimi deťmi obýva, nakoľko predmetom
vyporiadania bezpodielového vlastníctva je niekoľko nehnuteľností. Navrhla vydať opravné uznesenie,
ktorým by súd prvej inštancie opravil identifikáciu nehnuteľnosti, ku ktorej sa viaže zákaz vstupu
žalovaného, a to z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.6.2018, č.k. 14Pc/1/2017-163 návrh žalobkyne na vydanie
opravného uznesenia v časti opravy identifikácie nehnuteľnosti zamietol z dôvodu, že z návrhu
žalobkyne nevyplýva, že by došlo k chybe v písaní/počítaní alebo k inej zrejmej nesprávnosti a súdom
nariadené neodkladné opatrenie zodpovedalo podanému návrhu, ktorého výrokovú časť nie je možné
zo žalobkyňou uvedených dôvodov meniť vydaním opravného uznesenia.

13. Odvolací súd pri posúdení neodkladného opatrenia zistil, že nariadené neodkladné opatrenie
sa netýka nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa spolu s deťmi býva. Svedčí o tom predovšetkým návrh
žalobkyne na opravu uznesenia, ktorému však súd prvej inštancie nevyhovel. Rovnako tak časť
argumentácie odvolateľa smerovala k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na ul. O. XX, K., ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX, i keď žalovaný uviedol tvrdenia aj vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX. Vzhľadom k tomu, že odvolateľ napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj z dôvodov, že vec
prejednávajúci súd vychádzal z nesprávnych, neúplných a jednostranných tvrdení žalobkyne, z ktorých
sa nedá vyvodiť potreba bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd považoval za potrebné nariadené
neodkladné opatrenie v tejto časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa
zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX zamietnuť ako nedôvodný.

14. Vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia odvolací súd zohľadnil obranu žalovaného,
že konflikty medzi sporovými stranami trvajú dlhodobo, pričom pramenia okrem iného aj z rozdielnych
pohľadov na starostlivosť o spoločné deti. Hoci tvrdenia žalovaného o sms správach žalobkyne s
nevhodným obsahom nijakým spôsobom nepreukázal, je potrebné konštatovať, že ani žalobkyňa ničím
neosvedčila svoje tvrdenia o zasielaní vulgárnych sms správ zo strany žalovaného. Odvolaciemu súdu
sa javila ako dôvodná aj námietka žalovaného, že zákazom akéhokoľvek kontaktu so žalobkyňou
by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do potreby komunikácie ohľadom starostlivosti o spoločné
deti žalobkyne a žalovaného, minimálne o maloletú P. (keďže druhá z dcér M. je v súčasnosti
už plnoletá). Zohľadňujúc vyššie uvedené, keď žalovaný namietal nesplnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd dospel k záveru, že ani v tejto časti nie je nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodné, preto je potrebné, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.



15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne doručený súdu prvej inštancie dňa 4.5.2018 na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. Napadnutým uznesením zo dňa 28.6.2018, č. k. 14Pc/1/2017-179 súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) C.s.p., aby nevstupoval
dočasne na nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie: K., obec: K.,
okres: A., a to na parcelu registra „C“ parcelné číslo: XXXX/X vo výmere 517 m2, druh pozemku: záhrady,
na parcelu registra „C“ parcelné číslo: XXXX/X vo výmere 95 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, na parcelu registra „C“ parcelné číslo: XXXX/X vo výmere 335 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a do rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra „C“ parcelné
číslo: XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Zároveň uložil
žalovanému v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 50 m z dôvodu obavy z fyzického násilia zo strany žalovaného (výrok II.). Návrh žalobkyne
v časti, ktorou sa domáhala nepribližovať sa k plnoletému dieťaťu žalobkyne O. M. na vzdialenosť 50 m
z dôvodu obavy z fyzického násilia žalovaného zamietol (výrok III.). Konanie v časti návrhu žalobkyne,
ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami zastavil (výrok IV.).

17. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 124 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, 3, § 127 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že mal za to,
že vzhľadom na všetky okolnosti veci a listiny, ktoré mal k dispozícii v čase vydania uznesenia, je
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dôvodný. Konštatoval, že žalobkyňa osvedčila
opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví pomery strán sporu
spôsobom, ako je uvedené vo výroku č. I. a č. II. uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že mal
za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, s tým, že násilie nemusí nevyhnutne predstavovať fyzické
násilie, ale aj násilie psychické. V rámci rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
zasiahol do znenia petitu čo sa týka jeho formulačného/gramatického vyjadrenia bez zásahu do jeho
obsahovej stránky, keď z obsahu predmetného návrhu bolo zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala návrhu
podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) resp. písm. f) CSP, účelom ktorého je eliminovať kontakt
osoby, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia vo vzťahu k osobe, ktorá sa domáha ochrany formou
neodkladného opatrenia. Zároveň spresnil špecifikáciu dotknutých nehnuteľností v zmysle výpisu z
katastra nehnuteľností a vo vzťahu k výroku II. uznesenia upresnil špecifikáciu vzdialenosti, keď bolo
zrejmé, že žalobkyňa žiadala o uloženie zákazu žalovanému nepribližovať sa na určenú vzdialenosť
50 a menej metrov, teda menšiu ako 50 metrov. Vychádzal zo záveru, že ochrana zdravia (či už
fyzického alebo psychického) má absolútnu prednosť pred vlastníckym právom žalovaného k dotknutej
nehnuteľnosti. Hoci je žalovaný v katastri nehnuteľností označený ako výlučný vlastník, a to na základe
darovacej zmluvy, užívacie právo žalobkyne k dotknutej nehnuteľnosti odvodil od užívacieho práva
maloletých detí oboch bývalých manželov, ktoré boli v zmysle rozsudku č.k. 37P/240/2016-43 zo dňa
27.10.2016 právoplatným a vykonateľným dňa 29.11.2016 zverené na čas po rozvode manželstva do
osobnej starostlivosti matky - žalobkyne. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyne vo vzťahu k jej deťom, návrh v časti týkajúcej sa zákazu žalovaného približovať sa k
plnoletému O. M. na vzdialenosť 50 m z dôvodu obavy z fyzického násilia žalovaného, zamietol. Uvedené
odôvodnil tým, že zistil, že žalobkyňa je matkou syna O. M., ktorý je však plnoletou osobou a z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej právny zástupca boli oprávnení konať v jeho mene a už vôbec
nie v sporovom konaní týkajúcom sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu
k požadovanému zákazu kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami, uviedol, že Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 14Pc/1/2017-85 zo dňa
04.05.2018 vyhovel návrhu žalobkyne zo dňa 04.05.2018 a nariadil neodkladné opatrenie totožného
znenia, ktoré i keď nie je právoplatné, je vykonateľné a tvorí prekážku začatého konania. Z uvedeného
dôvodu konanie v označenej časti návrhu neodkladného opatrenia zastavil. Vo vzťahu k maloletým
deťom M. a P. konštatoval, že v tejto časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na
samostatné konanie uznesením č.k. 14Pc/1/2017-166.

18. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. a II. podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov



k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozhodnutie obmedzuje jeho práva ako výlučného vlastníka
nehnuteľnosti a ako jediného spoločníka obchodnej spoločnosti LUKOVAK s.r.o., ktorá má sídlo
v nehnuteľnosti, týkajúcej sa vydaného neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že je výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, túto daroval svojim dvom deťom (M. Q. P.), pričom nebol podaný
návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Podľa jeho názoru rozsudok o schválení právneho úkonu,
ktorým previedol nehnuteľnosť, zakladá prekážku platne rozhodnutej veci vo vzťahu ku konaniu o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode zaniklo žalobkyni právo bývania v predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa v nej nebýva,
deti sú bez dozoru, resp. starostlivosť o ne je ponechaná na syna žalobkyne. Nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade prvoinštančný súd neporušil zásadu ne ultra petitum. Poprel,
akúkoľvek účasť na odcudzení psa a potvrdil uzamknutie jednej miestnosti v dome z dôvodu, že sa
tam nachádzajú jeho osobné veci a firemné doklady. Vo vzťahu k prezentovanému násiliu priznal, že
počas manželstva, na Silvestra, dal žalobkyni dve facky, lebo prišla domov nadrogovaná. Uviedol, že
vulgárne sms správy posiela žalobkyňa, pričom tvrdenie, že tak činí žalovaný, ničím nepreukázala. Ďalej
potvrdil, že z domu vyhodil sedaciu súpravu, ktorá bola plesnivá a mladšia dcéra má zdravotné problémy.
Vyjadril presvedčenie, že nemá úmysel žalobkyni ublížiť, je si plne vedomý toho, že deti potrebujú oboch
rodičov a určite nehrozí žiadny útok z jeho strany na žalobkyňu. Mal za to, že nariadením neodkladného
opatrenia na čas do skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je do veľkej
miery vystavená riziku jeho podnikateľská činnosť. Vyjadril obavu z prehlbovania procesu citového
odcudzenia otca s deťmi. Neodkladné opatrenie považoval za neprimerané vzhľadom k uvedeným
okolnostiam. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
žalobkyne zamietne, alternatívne napadnuté uznesenie zruší.

19. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v tom smere, že pokiaľ ide o deklarované sídlo firmy
žalovaného, toto je len fiktívne a v predmetnej nehnuteľnosti žalovaný nikdy nevykonával podnikateľskú
činnosť. Poukázala na to, že v katastri nehnuteľností je síce zapísaný ako jediný vlastník žalovaný,
avšak túto nehnuteľnosť nadobudol žalovaný počas trvania manželstva so žalobkyňou, teda mala za
to, že táto nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa jej názoru neobstoja
tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, napr. že vyhodil žalobkyni a deťom pohovku na dvor z dôvodu
alergie dcéry, keďže okrem sedačky im vyhádzal aj osobné veci. Ďalej poukázala na to, že žalovaný
porušuje nariadené neodkladné opatrenie, keď sústavne terorizuje žalobkyňu a jej deti výmenou zámkov,
vyhadzovaním vecí a vyhrážaním sa, v dôsledku čoho bola žalobkyňa a jej dcéra nútená podať
trestné oznámenie na žalovaného. Uvedené konanie preukazovala trestným oznámením a fotkami
zobrazujúcimi rozbité a vymenené zámky na dverách ako aj zobrazujúce prítomnosť žalovaného v dome
v čase, keď už mu bola uložená povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

20. Žalovaný v podaní doručenom prvoinštančnému súdu dňa 10.5.2018 nazvaným „Doplnenie
odvolania zo dňa 20.7.2018 proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia sp.zn. 14Pc/1/2017 zo
dňa 28.6.2018“ uviedol, že neodkladné opatrenie je takého charakteru, že v danom spore vôbec nemá
miesto, keďže s bezpodielovým spoluvlastníctvom nemá žiadnu súvislosť (s poukazom na právny názor
vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/12/2010). Namietal, že súd neskúmal
dispozičné riešenie domu, nakoľko pri obmedzení užívania domu s pozemkom ide o krajné riešenie a súd
k nemu môže pristúpiť iba ak sa v konaní preukáže, že nie je možné zakázať len prístup do niektorých
častí domu. Rovnako sa podľa jeho názoru súd nevysporiadal so zákazom užívania nezastavaných
častí pozemkov, hoci § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. umožňuje nariadiť strane aby nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, a nie nevstupovať na pozemok, najmä keď sú tam zvieratá. Vyjadril názor, že
žalobkyňa tento ťah zvolila účelovo, aby mu zabránila v prístupe k dokladom potrebných do konania
vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď násilím otvorila izbu, v ktorej mal
uzamknuté osobné veci, z ktorých časť vyhádzala, odniesla alebo použila na svoje potreby.

21. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 20.12.2018, v ktorom zopakovala svoju argumentáciu týkajúcu
sa vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázala na to, že neodkladným opatrením sa
snažila docieliť iba ochranu seba a svojej rodiny pred útokmi zo strany žalovaného, ktorý obýva inú
nehnuteľnosť, a to až do doby, kým súd nerozhodne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Poprela tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetnú nehnuteľnosť neobýva, pričom o tom, že v
dome býva, svedčia aj dôkazy ňou predložené. Nepovažovala za dôvodné rozdeľovať nehnuteľnosť



v súvislosti so zákazom vstupu, nakoľko predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je
viacero nehnuteľností a žalovaný bol v čase vydania uznesenia už odsťahovaný. Podľa jej názoru
neobstojí tvrdenie žalovaného o jej zámere v súvislosti so zamedzením prístupu k dokladom, a to s
poukazom na to, že od rozvodu manželstva až po nariadenie neodkladného opatrenia mal žalovaný do
nehnuteľnosti prístup.

22. V preskúmavanej veci je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v
časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti, v ktorých
žalobkyňa býva (rodinný dom a pozemok, na ktorom stojí), keď žalobkyňa dostatočným spôsobom
osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa
podala niekoľko trestných oznámení týkajúcich sa konania žalovaného, čím spolu s fotodokumentáciou
osvedčila dôvodné podozrenie z násilia a ohrozenia telesnej a duševnej integrity v súlade s § 325
ods. 2 písm. e) a f) C.s.p. Odvolací súd však zohľadňujúc námietku žalovaného o neprimeranosti
nariadeného neodkladného opatrenia, konštatuje, že zákaz vstupu, ktorý bol uložený žalovanému,
nie je dôvodný vo vzťahu ku všetkým navrhovaným nehnuteľnostiam. Ako vyplýva z návrhu a z
pripojených dôkazov, samotná žalobkyňa smerovala zákaz vstupu do nehnuteľnosti predovšetkým z
dôvodu, že žalovaný sa dopúšťa konania v súvislosti so vstupom do rodinného domu, z ktorého vynáša
jej osobné veci ako aj veci jej detí, vylamuje a mení zámky a pod. Pripojené trestné oznámenia sa
týkajú predovšetkým konania žalovaného, ktorého sa mal dopustiť pri vstupovaní do rodinného domu.
Odvolací súd nepovažoval z uvedených dôvodov za primerané obmedziť žalovanému vstup na celú
nehnuteľnosť, t.j. mimo rodinného domu spolu s pozemkom, na ktorom rodinný dom stojí. Zákazom
vstupu do rodinného domu (a na pozemok parc. č. XXXX/X) sa dostatočným spôsobom naplní účel
ochrany žalobkyne v súvislosti s konaním žalovaného, ktoré bolo v konaní osvedčené. Odvolací súd
nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného týkajúce sa darovania predmetných nehnuteľností svojim
deťom, keď vychádzajúc z predloženého listu vlastníctva, uvedené nebolo predmetom vkladu do katastra
nehnuteľností. Ani ďalšia argumentácia žalovaného ohľadom bývania žalobkyne v rodinnom dome nie
je dôvodná a tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa v dome nebýva, neboli v konaní ničím podložené
(podania žalovaného adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ním tvrdenú skutočnosť nijakým
spôsobom nepreukazujú). Prvoinštančný súd zdôraznil, že majúc na zreteli znenie § 143 Občianskeho
zákonníka, odvodzoval jej užívacie právo k nehnuteľnosti od užívacieho práva maloletých detí, ktoré boli
zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že uprednostnil ochranu zdravia pred vlastníckym právom
žalovaného.

23. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručenému súdu
prvej inštancie dňa 27.6.2018 vyhovel v časti uloženia povinnosti žalovanému, aby dočasne nevstupoval
na nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemok parc.č. XXXX/X a vo zvyšku návrh zamietol.

24. Pokiaľ ide o druhý napadnutý výrok, odvolací súd zohľadnil námietky žalovaného a vychádzajúc aj z
tvrdení samotnej žalobkyne, považoval nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za nedôvodné.
Je potrebné poukázať na to, že povinnosť, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov bola súdom uložená výlučne z dôvodu obavy z fyzického násilia zo strany
žalovaného. Samotná žalobkyňa v návrhu uviedla, že k jej fyzickému napadnutiu zo strany žalovaného,
ktoré bližšie nepopísala a zjavne ani neohlásila formou trestného oznámenia, došlo ešte za trvania
manželstva. Vzhľadom na časový úsek od právoplatného rozvodu manželstva (29.11.2016) až do
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, počas ktorého žalobkyňa neuvádza žiadne
fyzické útoky zo strany jej bývalého manžela, sa javí zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni z dôvodu
obavy z fyzického násilia ako neprimeraný a v tejto časti navrhovaná povinnosť nespĺňa podmienku
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a hrozbu bezprostredne hroziacej
ujmy. Odvolací súd z uvedených dôvodov v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

26. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.



27. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného uplatneným v doplnení odvolania odvolací súd
konštatuje, že na tieto nemohol prihliadať viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Keďže žalovanému uplynula lehota na podanie odvolania dňa 23.7.2018 a
doplnenie odvolania doručil prvoinštančnému súdu dňa 27.11.2018, uvedené vykonal po uplynutí lehoty
na podanie odvolania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).