Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/19/2016 z 27. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2016, sp. zn. 6CoP/19/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3715209984.1
Krajský súd Trenčín | 6CoP/19/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3715209984.1 | 2016-06-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/691d138e-640b-4f27-b184-98d349af5c80
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715209984.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209984
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715209984.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: L. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. Q., F. 16XX/XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Annou Kubovičovou, so sídlom Považská
Bystrica, Tatranská 300/8, proti odporkyni: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q.,, F. XXXX/XX, právne
zastúpená advokátom Mgr. Dr. Anton Kušnír, so sídlom Žilina, Jána Reka 13, v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému N. Q., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. januára 2016, č.k.
3P/72/2015-164, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   v napadnutej časti,   vo výroku III., v časti odovzdávania dieťaťa a výroku
IX., o určenie výživného otcovi na maloletého Filipa, nar. 15.06.2011,          p o t v r d z u j e   .

Žiaden z účastníkov   n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho   konania .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa  L.  Q., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne
V. Q., rod. L. , nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 15.01.2011 v Považskej Bystrici, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Považská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
por. N. 1 rozviedol, maloletého  N. Q., nar. XX.XX.XXXX , zveril sa na čas po rozvode do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov , ktorí ho budú vychovávať , zastupovať a spravovať jeho majetok
v bežných veciach . Rodičia sa budú striedať v dvojtýždňových intervaloch s tým, že k odovzdávaniu
dieťaťa bude dochádzať  v nedeľu o 18- tej hodine, kedy rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, odovzdá
dieťa druhému rodičovi, ktorému začína osobná starostlivosť o dieťa, pred bytom tohto druhého rodiča,
a takto sa to bude v pravidelných dvojtýždňových intervaloch striedať. Rodič, ktorý dieťa odovzdáva , je
povinný informovať druhého rodiča o zdravotnom stave dieťaťa a odovzdať druhému rodičovi preukaz
poistenca verejného zdravotného poistenia. Ako prvá bude mať v starostlivosti dieťa matka. Trvalým
bydliskom dieťaťa je trvalé bydlisko otca. Daňový bonus bude poberať otec, rodinné prídavky bude
poberať matka. V čase, keď dieťa bude v osobnej starostlivosti otca, bude dieťa navštevovať Materskú
školu Lánska 952, Považská Bystrica a v čase, keď dieťa bude v osobnej starostlivosti matky, bude
dieťa navštevovať Materskú školu Zádubnie 196, Žilina. Otcovi bola určená povinnosť prispievať  na
výživu mal. Filipa sumou 150,- eur mesačne, vždy k 15. Dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa, od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Právne vec posúdil podľa ust. § 18, 19 ods.1, 2, §
23 ods.1,2, 3, § 24 ods.1,2,4, § 62 ods.1,2,34,5,6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.  V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou
a úpravy práv  a povinností na čas po rozvode k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že
manželstvo bolo spočiatku harmonické. Problémy nastali po tom, ako odporkyňa pred cca 1,5 rokom
začala pracovať v motokárovej hale v Hornom Hričove. Často sa hádali, nevedeli sa dohodnúť takmer



na ničom, ako rodina trávili spolu čoraz menej času. Odporkyňa trávila čoraz viac času so sestrou
a kamarátkami. V októbri 2014 odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, pričom po 2-3 týždňoch
sa vrátila s úmyslom zachrániť manželstvo. Aj napriek tomu odporkyňa aj naďalej odmietala tráviť
spoločný čas s navrhovateľom. V auguste 2015 odporkyňa definitívne opustila spoločnú domácnosť
a navrhovateľove snahy o záchranu manželstva odmietla. Mal. N. žiadal zveriť do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že na styku sa vedel s odporkyňou dohodnúť, výšku výživného navrhol 50,- eur
mesačne. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, pričom
ako alternatívu úpravy práv a povinností k maloletému uviedla striedavú osobnú starostlivosť - najskôr
v týždňových intervaloch, resp. na pojednávaní 19.01.2016 v dvojtýždňových intervaloch. Žiadala, aby
výživné určené nebolo, keďže dieťa nemá také zvýšené potreby ktoré by nevedel uspokojiť každý z
rodičov bez toho, aby mu na to prispel druhý rodič. Žiadala, aby dieťa navštevovalo materskú školu v
Považskej Bystrici s tým, že otec je ochotný prispievať matke na pohonné hmoty sumou 50,- eur. Ako
vyplynulo z výsluchu manželov, títo od 28.8.2015 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporkyňa
sa týmto dňom odsťahovala. Od tohto dátumu súdu manželia žijú oddelene, spoločne nehospodária,
o maloletého N. sa starajú viac-menej rovnako s tým, že v starostlivosti o neho sa striedajú. Príčinu
rozvratu manželstva súd videl v tom, že si manželia postupom času prestali rozumieť, viazla medzi
nimi komunikácia, čo viedlo v konečnom dôsledku k vzájomnému odcudzeniu a manželia prestali mať
záujem i na spoločnom trávení voľného času. Komunikácia manželov sa obmedzila len na komunikáciu
ohľadom maloletého N.. Navrhovateľ na rozvode manželstva trval, odporkyňa sa k návrhu na rozvod
manželstva pripojila, čo podľa názoru súdu je dôkazom trvalosti rozvratu manželstva. Podľa názoru
súdu, manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne
rozviedol. Prihliadol pritom i na záujem maloletého dieťaťa. Ako vyplynulo z výsluchu oboch manželov,
títo v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, sa často hádali, majú medzi sebou problémy, čo dieťa v
takom útlom veku môže veľmi citlivo vnímať. Na čas po rozvode zveril súd maloletého N. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vychádzal tak  najmä zo správy kolízneho opatrovníka, v zmysle
ktorej maloletý N. má rovnako rád oboch rodičov, a súčasný stav, keď si rodičia dieťa striedajú, nie je
na jeho ujmu. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom budú zabezpečené všetky potreby maloletého,
najmä ak si obaja rodičia uvedomujú nezastupiteľnú funkciu oboch rodičov v živote dieťaťa a  ak v čase
rozhodovania súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie čo sa týka
zverenia maloletého dieťaťa na čas po rozvode.  Je to právo dieťaťa, ktoré má byť rešpektované, aby
bolo vychovávané oboma rodičmi. Odporkyňa spočiatku uviedla, že navrhovateľ pre svoje osobnostné
a povahové vlastnosti nie je schopný dieťa riadne vychovávať  a aj navrhovateľ sa snažil v priebehu
konania súd presvedčiť, že matka nie je schopná sa o dieťa riadne starať (od ktorých stanovísk
zrejme ustúpili, keďže v závere žiadali dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti), súd však na
základe  vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia majú predpoklady na to, aby sa o
dieťa mohli riadne starať formou tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Následne súd upravil podmienky
striedavej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia si budú dieťa striedať v 2-týždňových intervaloch tak,
že rodič, ktorému končí striedavá starostlivosť, odovzdá v nedeľu o 18,00 hodine dieťa rodičovi, ktorému
začína striedavá starostlivosť s tým, že rodičia sú povinní vzájomne sa informovať o zdravotnom stave
maloletého dieťaťa a odovzdať preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom k tomu,
že v súčasnosti majú obaja rodičia trvalé bydlisko v Pov. Bystrici, Šoltésovej XXXX/XX, na ktorej adrese
momentálne býva otec, pričom matka sa z uvedeného bydliska odsťahovala a momentálne býva v
prenájme, súd rozhodol, že trvalým bydliskom dieťaťa bude trvalé bydlisko otca. Taktiež súd rozhodol
tak, že daňový bonus na maloleté dieťa bude poberať otec, rodinné prídavky zasa matka. Obaja rodičia
žiadali, aby súd  určil, že dieťa bude navštevovať len jednu materskú školu (podľa otca v Pov. Bystrici,
podľa matky v Žiline), pričom v súčasnosti dieťa navštevuje dve materské školy, a to vždy podľa toho, v
koho starostlivosti sa dieťa v danú dobu nachádza. Nakoľko zo správ oboch škôl je zrejmé, že dieťa sa v
uvedených materských školách adaptovalo a aj z vyjadrenia zástupcu kolízneho opatrovníka nevyplýva,
že by dochádzka do dvoch materských škôl spôsobovala dieťaťu nejaké problémy, nebodaj ujmu, súd
rozhodol tak, že v čase, keď dieťa bude u otca, toto bude navštevovať materskú školu v Pov. Bystrici, a
v čase, keď dieťa bude u matky, bude navštevovať materskú školu v Žiline Zádubní. Takýmto spôsobom
nedôjde k pretrhnutiu sociálnych kontaktov maloletého dieťaťa, ktoré si už medzičasom vytvorilo i v
materskej škole, do ktorej ho po odchode zo spoločnej domácnosti prihlásila matka, a ktoré v materskej
škole v Pov. Bystrici má už dlhšiu dobu, zároveň dieťa nebude traumatizované  neustálym cestovaním,
ktoré by bolo len na jeho úkor v prípade, že by súd vyhovel niektorému z rodičov a určil, že dieťa
bude navštevovať len jednu materskú školu. Za súčasného stavu je takéto riešenie podľa názoru súdu



najoptimálnejšie a v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Je potrebné však uviesť, že v prípade
zmeny okolností, môže sa ktorýkoľvek z rodičov obrátiť na súd s návrhom na zmenu rozhodnutia. Pri
zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd môže, ale aj nemusí určiť výživné. Neurčenie
výživného je skôr výnimkou ako pravidlom a súd k takémuto rozhodnutiu pristúpi vtedy, ak majetkové,
osobné a zárobkové pomery, ako aj dĺžka striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká,
aspoň približne. V danom prípade je jednoznačné, že dĺžka striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov o maloletého N. je rovnaká; kritériom pre určenie výživného preto boli ich pomery. Z vykonaného
dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že majetkové a zárobkové pomery otca sú  výrazne
lepšie ako pomery matky, keď mesačne disponuje čiastkou minimálne 1.200,- eur (podľa jeho vyjadrenia
táto čiastka korešponduje s jeho výdavkami), pričom je vlastníkom rodinného domu, ako aj dvoch
osobných automobilov, ktoré vložil do podnikania. Súd neprihliadol k námietke otca, že v roku 2015
podľa predbežného daňového priznania dosiahol stratu z dôvodu investícií - úverov, nakoľko ad 1/ ku
dňu rozhodovania súdu toto daňové priznanie ešte nepodal,  čiže súd nemohol z takéhoto daňového
priznania vychádzať, a ad 2/ na dôvody, pre ktoré otec mal byť v strate, nemožno prihliadať, keďže
nejde o výdavky, ktoré bolo potrebné zo strany otca nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 posledná veta
Zákona o rodine). Podľa názoru súdu otec odôvodnil nárast pohľadávok a majetku celkovo v roku
2014 oproti roku 2013, pričom súd poukazuje na to, že u otca došlo nielen k nárastu  majetku, ale aj
záväzkov. Súd má za to, že vykonané dokazovanie ohľadne zárobkových pomerov otca bolo dostatočné
na určenie vyživovacej povinnosti k maloletému N.. Matka pracuje v súčasnosti so sumou 500,- eur v
čistom  a okrem toho má príjem z predaja kozmetiky mesačne cca 100,- eur. Nie je vlastníčkou žiadnych
hnuteľných a nehnuteľných vecí väčšej hodnoty. Skutočnosti tvrdené otcom, že matka má peniaze aj
„na čierno“ ako aj to, že v skutočnosti matka má z predaja kozmetiky 250,- eur mesačne, neboli v
konaní preukázané. Je uveriteľné, ak matka tvrdí, že ak predáva kozmetiku rodinným príslušníkom,
resp. známym a kamarátom, túto im predáva za cenu bez prirážky.  Súd preto dospel k záveru, že je
potrebné určiť otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému N.. Na základe vyššie uvedeného potom súd
ustálil, že výživné na maloletého N., ktoré je povinný otec platiť mesačne vo výške 150,- eur  k rukám
matky maloletého, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku o rozvode, je primerané
vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako  aj na  schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, keďže sa jedná o konanie o rozvod manželstva.

Proti rozsudku podal v zákonnom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom právneho
zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil v časti určenia výživného a v časti týkajúcej sa
odovzdávania dieťaťa  tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou 100,- eur mesačne
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený na tvorbu úspor maloletého , zriadený
otcom do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak by návrhu otca v tomto smere
nebolo vyhovené, žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že otcovi bude určené výživné len vo výške
50,- eur mesačne. Vo výrokovej časti týkajúcej sa odovzdávania dieťaťa  žiadal zmeniť rozsudok tak,
že k odovzdávaniu dieťaťa bude dochádzať v nedeľu o 18- tej hodine, kedy rodič, ktorý nemá dieťa
v starostlivosti , si ho prevezme pred bytom druhého rodiča, kde mu začína osobná starostlivosť  o
dieťa a takto sa bude v pravidelných dvojtýždňových intervaloch striedať. Namietal, že okresný súd
pri určovaní výšky výživného neposudzoval rovnakým spôsobom opodstatnené príjmy a výdavky na
strane navrhovateľa  a na strane odporkyne . Navrhovateľ kúpil rodinný dom, prerobil a zadlžil sa kvôli
rodine. Odporkyňa však opustila spoločnú domácnosť sledujúc svoje osobné  záujmy a nie záujmy
dieťaťa . Motorové vozidlá, ktoré vlastní navrhovateľ, sú staršie a sú využívané na podnikanie v združení ,
ktorého je navrhovateľ členom. Súd mal rovnako prihliadať na predbežné daňové priznanie za rok 2015
ako i na vykazovanie straty, ktorá ovplyvní jeho mesačný príjem. Súd nevzal v úvahu, že navrhovateľ
prispieva na mal. N. nad rámec základnej vyživovacej povinnosti , platí životné poistenie vo výške
26,33,- eur, sporenie 50,-eur mesačne, udržiavací poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi vo výške
4,83,- eur mesačne. Maloletému kupuje oblečenie, hračky, krúžky v škôlke- angličtina 20,- eur polročne ,
Sparťankovia - 20,- eur mesačne, príp. lieky a iné potreby. Čistý mesačný príjem odporkyne je vo výške
500,- eur a okrem toho má príjem z predaja kozmetiky vo výške 100,- eur mesačne. Súd mal vziať
v úvahu, že príjem odporkyne z predaja kozmetiky je v skutočnosti vo výške 250,- eur mesačne. Na
preukázanie tejto skutočnosti predložil navrhovateľ údaje z dostupnej internetovej stránky . Rovnako
má odporkyňa príjem z tringeltov, keď obsluhuje zákazníkov v motokárovej hale. Navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že odporkyňa bola v roku 2015 na troch dovolenkách a je silná fajčiarka , na  cigarety
vynaloží aj 100,- eur mesačne. Určené výživné je neprimerane vysoké z dôvodu striedavej starostlivosti
ako i skutočnosti, že dieťa je v predškolskom veku. Odporkyňa nebude používať peňažné prostriedky na



krytie potrieb maloletého, ale pre svoju vlastnú potrebu.   Je v záujme maloletého  a bude aj praktickejšie,
keď ten z rodičov, ktorý práve nemá dieťa v osobnej starostlivosti, si ho vyzdvihne pred bytom druhého
rodiča, teda realizácia bude prebiehať opačne, nakoľko keď otec odovzdáva mal. N. po dvoch týždňoch,
v prevažnej väčšine prípadov, maloletý plače , že nechce ísť matke.

Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a navrhol rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu.

Odporkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, prostredníctvom právneho
zástupcu uviedla, že okresný súd pred vydaním rozhodnutia dôsledne skúmal pomery oboch účastníkov
a určená výška výživného je primeraná osobným a majetkovým pomerom navrhovateľa. Namietala,
že navrhovateľ zatajil svoju majetkovú stránku a preto okresný súd nemohol vykonať dôslednejšie
dokazovanie. Navrhovateľ neplatí na maloletého žiadne výživné i napriek jeho vyjadreniu v odvolaní, že
sa nebráni tomu, že finančne zabezpečí syna tak , ako mu to dovoľujú jeho majetkové a osobné pomery .
Výhrada navrhovateľa, že odporkyňa bude z uvedených prostriedkov zabezpečovať vlastné potreby a
nie potreby dieťaťa sú nepodložené, pretože odporkyňa zabezpečuje dieťa výhradne sama z vlastných
prostriedkov. V časti odovzdávania dieťaťa v nedeľu o 18:00 hod. navrhla odvolanie zamietnuť, pretože
rozsah úpravy styku bol dohodnutý formou rodičovskej dohody a nie je dôvod pre svojvoľnú zmenu pri
odovzdávaní maloletého. Návrh zmeny žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil .

Podaním zo dňa 12.04.2015 navrhovateľ predložil daňové priznanie za rok 2015 a tiež účtovnú závierku
za rok 2015, z ktorej vyplýva , že je vykázaná strata - 14.971,- eur.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/  O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Krajský  súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za
správny. Zo svojich zistení  vyvodil  aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen
so skutkovými, ale aj právnymi závermi  okresného  súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

I. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a
rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a
zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich
zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine , právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami , ktoré vedú k vzniku, k zmene a
zániku práva, na výživné.

V zmysle  Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Obligatórnym zákonným hľadiskom pre určenie výživného  je osobný výkon starostlivosti o dieťa.
Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní
výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú
starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho
zdravotného stavu (pri deťoch s dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel
bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto
období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa
(pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie,
čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. V zmysle
záverov aplikačnej praxe sa táto hodnota nezníži tým, že rodič dieťa umiestni napríklad do materskej
školy, a preto sa druhý rodič nemôže domáhať zníženia výživného z tohto dôvodu. Vzhľadom na takúto
konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa



prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže
podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom na základe zmeny pomerov. Ak
dieťa nežije ani s jedným z rodičov, osobná starostlivosť o dieťa sa, pochopiteľne, neodzrkadlí vo výške
výživného. V prípade, ak dieťa žije s tým rodičom, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, podľa
okolností konkrétneho prípadu bude možné považovať z jeho strany za naplnenú vyživovaciu povinnosť
v plnej miere alebo sčasti výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Okolnosti môžu byť naopak aj také,
že ten, kto vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, na základe toho, že má oveľa priaznivejšie príjmové
a majetkové pomery, bude musieť z väčšej časti zabezpečovať krytie odôvodnených potrieb dieťaťa aj
peňažným plnením. Skutočnosť, že matka ostane s dieťaťom v domácnosti, je v záujme dieťaťa, a preto
povinný nemôže namietať, že mohla získať zamestnanie a kryť potreby dieťaťa z príjmu z pracovnej
činnosti.  Rovnaký záver platí pri starostlivosti o domácnosť (varenie, pranie, upratovanie, nákupy a
pod.), pokiaľ rodičia žijú spolu, keďže aj prostredníctvom nej dochádza k faktickému uspokojovaniu
osobných potrieb tak dieťaťa, ako aj druhého rodiča, ktorý svoj čas môže využiť na rozvoj osobnej kariéry.
Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti je vymedzený široko, je daný právom dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.  Ak  majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému
z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení
výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať
minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného
rodiča.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ pracuje ako živnostník a
z tejto činnosti dosahuje príjem vo výške 1.200,- eur / podľa jeho vyjadrenia táto čiastka korešponduje
s jeho výdavkami / + príspevok rodičov podľa potrieb a výdavkov otca, a 200,- eur ročne príjem z
fotenia  .  Z vyjadrení otca na pojednávaní vyplynulo, že jeho mesačné výdavky sú v celkovej sume cca
1060,- eur + 20,- eur polročne angličtina .  Podľa predbežne vypracovaného daňového priznania za rok
2015  dosiahol stratu z dôvodu investícií- úverov. V odvolacom konaní otec predložil daňové priznanie
a účtovnú závierku za rok 2015, kde je vykázaná strata - 14.971,- eur.

Matka dosahuje príjem vo výške 500,- eur mesačne a okrem toho má príjem z  predaja kozmetiky vo
výške 100,- eur mesačne.

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom
pravidelnom časovom intervale, pričom je potrebné zohľadniť mesačné náklady na dieťa ako i
schopnosti ,možnosti a majetkové pomery oboch rodičov . V tomto smere odvolací súd poukazuje na
rozdielne príjmy  oboch rodičov ako i výkon osobnej starostlivosti každý 1 mesiaca .

Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká , ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.
priamo vyvoláva stratu. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdepodobný, je povinnosťou súdu prihliadať
na celkové majetkové pomery a potencionalitu príjmov. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol na
majetkové pomery navrhovateľa, na kúpu rodinného domu, na pôžičky a úvery, výšku splátok, výdavky
na mal. N. , ktoré navrhovateľ uhrádza nad rámec základnej vyživovacej povinnosti/  životné poistenie
vo výške 26,33,- eur, sporenie 50,-eur mesačne, udržiavací poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi
vo výške 4,83,- eur mesačne,   Sparťankovia - 20,- eur mesačne, spolu 102,- eur/ a  vysoko presahujú
jeho deklarovaný príjem. Dospel k záveru, že príjmy navrhovateľa sú vyššie , ako uvádza  napriek tomu,
že združenie  oficiálne vykazuje stratu . Hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti , ktorá vykazuje
straty, je potrebné posúdiť v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa životného štýlu
navrhovateľa .

Pri kladnom výsledku podnikateľskej činnosti sa vychádza z porovnaní predmetu úpravy daňových
a rodinných predpisov , pričom súd nemusí každý výdavok, hoci uznaný a akceptovateľný daňovým
predpisom , považovať za taký nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti, aby
to odôvodňovalo jeho prioritu pred existenčným charakterom plnenia vyživovacej povinnosti, resp.
priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného na úkor vyživovacej povinnosti. Ak
určité výdavky nie sú nevyhnutné , pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z potencionálneho
príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo.



Relevantnými údajmi z daňového priznania podnikateľského subjektu a príloh nie je len zisk alebo
strata, ktoré sú konečným výsledkom hospodárenia , pretože strata nemusí automaticky signalizovať
zlú finančnú kondíciu spoločnosti- združenia. Kladný hospodárky výsledok môže byť znižovaný stratou
z minulých rokov, rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to
podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ , až vykáže daňovú stratu , ale aj hodnotou dlhodobého
hmotného majetku spoločnosti, ktorý je predmetom odpisov tak, ako je tomu v danom prípade. Rovnako
je potrebné prihliadať na pohľadávky, ktoré boli  podľa účtovnej závierky navrhovateľa  v jednoduchom
účtovníctve vykázané v roku 2014 vo výške 171.498,- eur a v roku 2015 vo výške 22.894,- eur, pričom
majetok celkom v roku 2014 bol vo výške  228.897,- eur a v roku 2015 vo výške 37.918,- eur. Záväzky
v roku 2014 boli vo výške 158.621,- eur a v roku 2015 vo výške 22.546,- eur, pričom došlo k nárastu
úverov v porovnaní s rokom  2014 vo výške 47.621,- eur a roku 2015 až vo výške 352.736,- eur. V roku
2014 tvorili celkové príjmy združenia sumu vo výške 456.574,- eur , výdavky 453.597,-. Eur a základ
dane sumu 2.977,- eur. V roku 2015  sú príjmy vo výške 357.766,- eur, výdavky vo výške 372.737,- eur
a daňová strata vo výške 14.971,- eur.

Nie sú dôvodné námietky navrhovateľa, že odporkyňa má okrem  mesačného príjmu príjem z predaja
kozmetiky vo výške 250,- eur mesačne, keď tento príjem je závislý od aktivity odporkyne a možnosti
predaja kozmetiky, keď  nie je možné takýto zisk považovať za pravidelný a stály. Ak navrhovateľ
poukazuje na získavanie „tringeltov“ odporkyňou pri obsluhe zákazníkov, v tomto smere odvolací súd
poukazuje na  odôvodnenie okresného súdu , ktorý neprihliadal  na príjem matky  ovplyvnený tzv.
sprepitným, keď v konaní nebol preukázaný  a nie  je možné naň prihliadať pri ustálený celkových  príjmov
odporkyne .

II. K odvolacej námietke navrhovateľa vo vzťahu k spôsobu odovzdávania a prevzatiu dieťaťa odvolací
súd dodáva, že okresný súd postupoval správne, keď určil povinnosť rodičovi, ktorý má dieťa v
starostlivosti, odovzdať dieťa druhému rodičovi , ktorému začína osobná starostlivosť o dieťa, pred
bytom tohto druhého rodičia . Námietky navrhovateľa, že zmena odovzdávania bude najmä v záujme
maloletého dieťaťa a zároveň bude aj  praktickejšia , nie sú dôvodné.  Navrhovateľ nepreukázal okolnosť
preukazujúcu  zmenu súdneho rozhodnutia v napadnutej časti ako i záujem dieťaťa. V prípade, že
bude dochádzať k nezhodám pri odovzdávaní dieťaťa, môžu sa obaja rodičia domáhať zmeny súdneho
rozhodnutia v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Okresný  súd  rozhodol správne a v súlade
so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, keď určil povinnú  osobu  , ktorá
má dieťa v starostlivosti odovzdať druhému rodičovi  po skončení dvojtýždňového intervalu. Zistené
pomery rodičov neodôvodňujú rozhodnutie o spôsobe odovzdávania resp. prevzatia dieťaťa v súlade s
odvolacím návrhom navrhovateľa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil v napadnutej časti, vo   výroku III.,
v časti odovzdávania dieťaťa a výroku IX., o určenie výživného otcovi na maloletého N. rozsudok
okresného súdu.

O náhrade trov odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s  § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré za
splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .