Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/42/2016 z 18. 4. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/42/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:4015200441.1
Najvyšší súd | 10Sžo/42/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:4015200441.1 | 2017-04-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/994ea435-4e20-49f7-aebf-bdecbbb62acc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200441.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200441
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200441.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu:
DM-SK s.r.o., IČO: 44 908 466, Hodžova 26, Nitra, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2573
O-32/2015 zo dňa 30.03.2015, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/86/2015-43 zo dňa 24.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/86/2015-43  zo dňa 24.
februára 2016   p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2573 O-32/2015 zo dňa 30.03.2015. Rozhodnutím
žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 33 000 Eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1  písm.
a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii
práce“). Žalobcovi krajský súd náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd zhodnotil, že úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a právnych
záverov žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k uloženiu pokuty a zároveň
posúdiť dôvodnosť jej uloženia v sume 33.000,- Eur.

Podľa názoru krajského súdu pokiaľ dispečer, resp. majster u žalobcu R. M. vydal zamestnancovi
pokyn na očistenie poškodeného pásu rýpadla a miesta jeho roztrhnutia, jednalo sa o prácu, pri ktorej
mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia zamestnanca v dôsledku toho, že pri tejto práci vzniká fyzikálnym,
resp. mechanickým vplyvom odpad v podobe odletujúcich, resp. padajúcich predmetov (úlomky,
triesky, prach). Vykonávanie takejto práce potom vyžadovalo pridelenie účinných ochranných osobných
pracovných prostriedkov (v konkrétnom prípade ochranných okuliarov) za účelom zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia zamestnanca pri vykonávaní takejto práce. Z predloženého administratívneho
spisu mal za nepochybné, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho vznikol jeho
zamestnancovi pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, keď pri čistení roztrhnutého pásu zemného
rýpadla kladivom, odletel z kladiva úlomok kovu do oka zamestnanca žalobcu, ktorý mal dioptrické



okuliare. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe súd prvého stupňa zdôraznil, že dioptrické
okuliare (ktoré samozrejme nemôžu priliehať na tvár) majú iný účel ako chrániť zdravie zamestnanca
(jeho zrak) pri práci a ich funkciu nemožno zamieňať s funkciou ochranného osobného pracovného
prostriedku.

V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca mal vypracovaný dokument zo dňa 03.03.2014 „Poskytovanie
osobných ochranných pracovných prostriedkov“, v ktorom je v časti 4. (Poskytovanie osobných
ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom spoločnosti DM-SK s.r.o.), bod 4.1 (Zamestnanci
robotníckych profesií), písm. B/ (Pri prácach v rizikách ďalej uvedených musia zamestnanci robotníckych
profesií naviac dostať a používať) uvedené, že pri týchto prácach v prípade rizika poškodenia zraku
maltou, prachom a rôznym materiálom musia zamestnanci robotníckych profesií naviac dostať a
používať ochranné okuliare. Taktiež podľa návodu na obsluhu a údržbu Rýpadla 322D Caterpillar je
potrebné nosiť prilbu, ochranné okuliare a ďalšie ochranné pomôcky tak, ako to vyžaduje povaha
vykonávanej práce.

Krajský súd mal za jednoznačné, že žalobca ako zamestnávateľ ochranné okuliare zamestnancovi A. Z.
nepridelil, čo okrem zraneného zamestnanca potvrdil i dispečer, resp. majster R. M.. Rovnako to vyplýva
z protokolu zo dňa 05.05.2014 (v znení jeho opravy) o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného
úrazu, so závermi ktorého súhlasil i žalobca. Krajský súd tak ustálil, že žalobca ako zamestnávateľ
porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 2, písm. b/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, a to povinnosť poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich
života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich
poskytnutí.

Ďalšieho pochybenia sa žalobca ako zamestnávateľ podľa súdu dopustil v tom, že v zmysle nariadenia
vlády SR č. 395/2006 Z. z. neoboznámil zamestnanca (zrozumiteľne) s nebezpečenstvami, pred ktorými
ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni, a nepoučil ho o
správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného prostriedku, resp. mu neposkytol praktický
výcvik (v prípad potreby). Toto pochybenie úzko súvisí s tým, že zamestnancovi ochranné osobné
pracovné prostriedky (ochranné okuliare) vôbec neposkytol. V tejto súvislosti sa žalobca podľa názoru
súdu nemôže odvolávať na to, že sa jedná o zamestnanca, ktorý u neho pracoval v pracovnom pomere
do 15.12.2013 a počas trvania tohto pracovného bol dňa 12.08.2013 oboznámený s plánom bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci pre stavbu: „Výstavba diaľnice Dl Jánovce - Jabloňov 2 úsek“, ako i s
identifikáciou nebezpečenstva a rizík vrátane prijatých opatrení k zníženiu rizika pre stavby. Súd vyslovil,
že bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť zamestnancovi, ktorý pre neho pracoval na základe dohody o
vykonaní práce zo dňa 04.03.2014, poučenie v zmysle nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z., čo si podľa
súdu uvedomuje i sám žalobca, keď v podanej žalobe uviedol, že sa tak stalo nedopatrením.

Z vyššie uvedeného potom pre krajský  súd vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoje
zákonom stanovené povinnosti zakotvené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci (neposkytol zamestnancovi A. Z. pri čistení roztrhnutého pásu zemného rýpadla ochranné
okuliare, ako účinný osobný ochranný pracovný prostriedok, napriek tomu, že si to vyžadoval charakter
tejto práce a nebezpečenstvá z nej vyplývajúce ako i ochrana života alebo zdravia zamestnanca a
neviedol evidenciu o poskytnutí osobných ochranných pracovných prostriedkov) a nariadení vlády
SR č. 395/2006 Z. z. (neoboznámil zamestnanca s nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie
poskytnutého osobného ochranného pracovného prostriedku chráni a nepoučil ho o správnom používaní
tohto osobného ochranného pracovného prostriedku, resp. podľa potreby mu neposkytol aj praktický
výcvik). Za porušenie uvedených právnych predpisov správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi
pokutu v sume 33.000 Eur s tým, že sa jedná o najnižšiu sankciu, akú bol správny orgán oprávnený
žalobcovi uložiť, nakoľko pracovný úraz vznikol zamestnancovi v dôsledku porušenia vyššie uvedených
povinností a zamestnancovi bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, čo vyplýva z posudku pracovného
úrazu zo dňa 27.03.2014 (strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva).

Všetky vyššie uvedené pochybenia žalobcu ako zamestnávateľa sú uvedené v protokole zo dňa
05.05.2014 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu, s ktorými bol žalobca, resp. jeho
štatutárny zástupca oboznámený a so zistenými skutočnosťami a nedostatkami súhlasil, tieto nedostatky
nerozporoval ani vo svojom podaní zo dňa 14.10.2014, v ktorom sa vyjadroval k oznámeniu o začatí
správneho konania.



V ďalšom zdôraznil, že žalobca ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú jeho
zamestnancovi v prípade, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, teda k pracovnému úrazu. Dokonca zamestnávateľ zodpovedá
za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem prípadu, že sa zbaví zodpovednosti. Dôkazná
povinnosť však jednoznačne zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa zbaví zodpovednosti (celkom), ak
preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci
s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali
a kontrolovali; alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných
látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví
zodpovednosti sčasti, v prípade, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením
právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin
škody; že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok, resp. že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s
obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy,
konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si
môže privodiť ujmu na zdraví.

Z predloženého administratívneho spisu, porušenie právnych predpisov, resp. ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci zo strany zamestnanca nebolo preukázané. Naopak, nad akúkoľvek pochybnosť bolo
preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu ako zamestnávateľa.

Žalobca sa podľa názoru súdu nemôže dovolávať toho, že zamestnanec zvolil na čistenie stroja
neobvyklý a logike odporujúci pracovný postup búchanie kladivom o roztrhnutý pás rýpadla.
Zamestnanec zvolil spôsob čistenia, ktorý sám považoval za vhodný, resp. účinný, nakoľko žiadny
iný postup mu zamestnávateľ, teda žalobca neurčil, čo výslovne potvrdil majster R. M. ako priamy
nadriadený zamestnanca. Uvedené sa týka i prostriedkov, ktoré žalobca použil na čistenie, nakoľko
žiadne iné prostriedky mu žalobca neurčil. S poukazom na uvedené, nakoľko žalobca neurčil
zamestnancovi podmienky, akým spôsobom má čistenie roztrhnutého pása vykonať, ani aké pracovné
prostriedky má pričom použiť a zamestnanec vykonával svoje pracovné činnosti, ktoré boli od neho
vyžadované jeho nariadeným, nie je možné dospieť k záveru, že zamestnanec konal svojvoľne a proti
predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Žalobca sa podľa súdu tiež nemôže dovolávať toho, že nebolo dôvodné predpokladať, že pri čistení
stroja by mohlo dôjsť k poškodeniu zraku zamestnanca, a teda nebol dôvod na poskytnutie ochranných
okuliarov. Pokiaľ vydal nadriadený zamestnancovi pokyn na očistenie pásu zemného rýpadla (napr. od
zeminy, kamenia, resp. iných nečistôt) pred jeho opravou, bolo podľa názoru súdu viac ako dôvodné
predpokladať, že pri takejto práci môže vzniknúť odpad, prach, úlomky, resp. že zamestnanec môže dôjsť
do kontaktu s odletujúcimi predmetmi, a teda je tu i riziko poškodenia zraku. Poskytnutie ochranných
okuliarov pri takejto práci bolo plne dôvodné a bola to povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa, pričom
účel ochranných okuliarov v žiadnom prípade nemohli splniť dioptrické okuliare, ktoré zamestnanec
nosil (a mal ich i v čase vzniku pracovného úrazu). Sám žalobca ako zamestnávateľ mal vo svojom
internom predpise „Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov" upravené, že pokiaľ
hrozí riziko poškodenia zraku, napr. prachom alebo rôznym materiálom, zamestnanci v robotníckych
profesiách musia dostať a používať ochranné okuliare. Taktiež v návode na obsluhu a údržbu rýpadla
322D je výslovne uvedené, že ak to vyžaduje povaha vykonávanej práce, je potrebné nosiť napr. i
ochranné okuliare. Nepridelenie ochranných okuliarov, ako i ďalšie vyššie uvedené pochybenia žalobcu
ako zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo teda nepochybne porušením
právnych predpisov, za ktoré žalobca zodpovedá, pričom nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by sa
mohol svojej objektívnej zodpovednosti (celkom alebo sčasti) zbaviť.



Pracovný úraz, ktorý utrpel zamestnanec žalobcu ošetrujúca lekárka (poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti), posúdila ako ťažkú ujmu na zdraví spočívajúcu v strate alebo podstatnom oslabení funkcie
zmyslového ústrojenstva (oka) a vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého sa domáhal žalobca v
podanej žalobe súd nepovažoval za potrebné.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty v sume 33.000 Eur, krajský súd poznamenal, že správny orgán
vychádzal z toho, že v dôsledku pracovného úrazu bola zamestnancovi žalobcu spôsobená ťažká ujma
na zdraví spočívajúca v podstatnom oslabení funkcie oka, pričom v takom prípade je zákonom stanovená
najnižšia suma pokuty 33.000 Eur a v tejto sume bola žalobcovi pokuta i uložená, čo správny orgán
prvého stupňa, ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach riadne zdôvodnili.

Podľa názoru krajského súdu ju treba považovať za primeranú vzhľadom k zisteným nedostatkom a
takú, ktorá odráža všetky podstatné okolnosti, na ktoré je povinný správny orgán pri určovaní výšky
pokuty prihliadať, najmä na závažnosť a mieru porušenia povinností žalobcu, ako i závažnosť následkov,
ktoré by zo zistených porušení mohli vzniknúť. Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho
pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Pokutu v nižšej sume nebolo možné žalobcovi uložiť a nemohol tak urobiť ani
správny súd v rámci svojho moderačného oprávnenia, pretože pri ťažkej ujme na zdraví je zákonom
stanovená spodná hranica pokuty 33.000 Eur a uložiť pokutu v nižšej sume nebolo možné.

Krajský súd záverom vyslovil názor, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili a vo svojich
rozhodnutiach ustálili, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotnoprávnymi
ustanoveniami vyššie citovaných zákonov, a preto sa s nimi súd stotožnil.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, v ktorom namietal, že krajský
súd v plnom rozsahu akceptoval rozhodnutie žalovaného, tvrdenie žalovaného nijakým spôsobom
nepreveril, vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v dôsledku
toho potom došiel k nesprávnym právnym záverom.

Pre posúdenie, či žalobca splnil zákonnú povinnosť je podľa neho potrebné si uvedomiť, že pracovný
úraz sa stal dňa 20.03.2014 s tým, že zamestnanec A. Z. bol u žalobcu ako zamestnávateľa v tom čase
v pracovnom pomere na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 04.03.2014. Pracovník A. Z. bol však
u žalobcu zamestnaný pred tým aj na základe pracovnej zmluvy v období od 14.08.2013 do 15.12.2013.
V ďalšom žalobca uviedol:

a) V tomto období sa zamestnanec zúčastnil školenia týkajúceho sa BOZP, naposledy dňa 02.10.2013,
kde predmetom školenia okrem iného bol aj bod interné predpisy na zaistenie bezpečnosti ochrany
zdravia a súvisiace STN.

b) A. Z. vykonával funkciu strojníka a v súvislosti s týmto mal špeciálny preukaz obsluhy stavebného
stroja, ktorý ho oprávňoval k tomu, aby vykonával obsluhu stavebného stroja. Bol pravidelne školený a
Ústav vzdelávania služieb Bratislava by mu takýto preukaz bez toho, že by takéto školenie absolvoval,
nevydal.

c) Nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že A. Z. nebol oboznámený s bezpečnostnými rizikami,
čoho dôkazom mal byť  výkaz pracovného stroja na výstavbe Dl zo dňa 07.03., 08.03., 09.03 a
16.03.2014 podpísaný strojníkom - vodičom Z., v ktorom okrem iného podpísal: „bol som oboznámený
s bezpečnostnými rizikami na stavbe, s priebehom trasy VN a uvedomujem si, že musím dodržiavať
všetky právne predpisy v oblasti BOZP."

d) Žalobca uznal, že neurobil osobitný záznam o poskytnutí osobných ochranných pracovných
prostriedkov. Napriek tomu neexistencia záznamu automaticky neznamená, že pracovník nemal takéto
pomôcky k dispozícii. Z obhliadky na tvári miesta vyplynulo, že v stroji Caterpillar rýpadlo 322D sa v čase
kontroly nachádzali bezpečnostné okuliare, ochranné rukavice, chrániče sluchu a reflexná vesta, pričom
tieto OOPP, zamestnávateľ štandardne dodáva do všetkých strojov, ktoré používajú jeho zamestnanci,
či už pri obsluhe alebo údržbe stroja. To, že v každom stroji sa nachádzajú uvedené OOPP znamená,
že zamestnávateľ nespisuje s každým pracovníkom osobitný protokol o odovzdaní a prevzatí týchto
prostriedkov. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že príslušné mechanizmy (stroje) používa viacero



pracovníkov a je jednoduchšie, ak príslušné OOPP sú súčasťou stroja, než aby tieto musel každý
pracovník pri striedaní sa na stroji osobitne podpisovať, preberať a o tom robiť špeciálne protokoly.

e) Poprel tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa uvedené v protokole zo dňa 05.05.2014, že na
samostatné čistenie pásu bagra neboli zamestnávateľom určené pomôcky, resp. pracovné náradie, s
ktorým sa tieto práce majú vykonávať. Súčasťou vybavenia rýpadla 322D je okrem iného škrabka v
dĺžke 117 cm, ktorá je určená na očistenie pásov, ktorú aj zamestnanec A. Z. používal. Ak by použil iba
túto škrabku, tak by nikdy nemohlo dôjsť k poškodeniu zraku a v takomto prípade potom nie je nutné
používať ochranné okuliare. Skutočnosť, že zamestnanec A. Z. použil okrem škrabky aj kladivo, ktorým
si privodil poškodenie pravého oka, neznamená, že kladivo bolo na túto činnosť určené. Príslušenstvom
stroja je okrem iného aj ďalšie náradie, kľúče a podobne, ktoré rovnako ako kladivo nie sú určené
na očistenie pásu. Z toho, že zamestnanec A. Z. použil na čistenie pásu kladivo nevyplýva a nemôže
vyplývať, že zamestnávateľ s takým spôsobom čistenia súhlasil, že ho toleroval a že bolo zaužívané. V
tejto súvislosti uviedol, že v prípade zamestnanca A. Z. išlo o zamestnanca, skúseného pracovníka, ktorý
bol nositeľom strojníckeho preukazu, špeciálneho vodičského preukazu, ktorý absolvoval opakované
školenia strojníkov stavebných strojov a opakovane sa zúčastnil príslušných školení, ktoré pojednávali
o pásových vozidlách a preto mal dostatok skúseností s tým, akým spôsobom má čistiť pásy. To, že
mu mali byť poskytnúť ochranné okuliare pri čistení stroja zamestnancovi nevyplýva ani z nariadenia
vlády SR č.395/2006 Z. z., ani z návodu na obsluhu a údržbu Rýpadla 322 D- Uvedené znamená, že
nosenie ochranných okuliarov je viazané na povahu vykonávanej práce, pričom čistenie rýpadla stroja
nemožno posudzovať ako prácu, ktorej povaha by vyžadovala použitie ochranných okuliarov. Vzhľadom
k tomu, že nečistota z pásov sa má odstraňovať škrabkou, ktorá má dĺžku 117 cm je vylúčené, aby v
súvislosti s touto činnosťou došlo k naplneniu nebezpečenstiev tak, ako sú uvedené v hore citovanej
prílohe nariadenia vlády.

f) Vzhľadom k tomu, že v predmetnom prípade išlo o zamestnanca, ktorý bol zamestnancom opakovane
školeným, išlo o kvalifikovaného zamestnanca, ktorý vlastnil strojnícky preukaz, kde bol opakovane
preškoľovaný, zamestnanec si bol vedomý toho, že na očistenie pásov sa používa škrabka a pri
používaní škrabky nemôže dôjsť k ohrozeniu očí, vzhľadom na rozmery škrabky a vzhľadom na spôsob,
akým sa nečistoty z pásov odstraňujú, potom nie je potrebné, aby zamestnanec používal ochranné
okuliare.

g) žalobca poukázal na prípadnú aplikáciu ustanovenie § 196 ods. 2 písm. c/ zákonníka práce, podľa
ktorého ak vznikla škoda zamestnancovi preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Opakovane uviedol, že zamestnanec absolvoval školenia, išlo o skúseného pracovníka, ktorý mal
špeciálne preukazy na obsluhu Cat rýpadla 322 D, a preto tento pracovník bol preškolený na osobitné
predpisy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie prípadne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 25.04.2016, v ktorom uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.

Žalovaný mal za to, že skutok bol v konaní plne  a jednoznačne preukázaný tak, ako to vyplýva z
napadnutého rozhodnutia a z predložených písomností a vyjadrení, pričom za podstatnú považoval
predovšetkým skutočnosť, že ide o preukázané závažné porušenie povinností žalobcu v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo ku vzniku
pracovného úrazu zamestnanca s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa
a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v celom konaní a v podanom odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by konajúcemu súdu neboli známe a mali by rozhodujúci vplyv
na posúdenie jeho zodpovednosti. Žalovaný tak trvá na tom, že súd sa dôsledne vysporiadal s
argumentáciou žalobcu a túto správne posúdil. Keďže ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, nie je
podstatné zavinenie žalobcu.



Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích
dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
19.04.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.  v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1  O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca
podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a
záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu
súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie
krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
OPS/BEZ/2015/2573 O-32/2015 zo dňa 30.03.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. k. P: 76/2014-R 2014/6/144 zo
dňa 02.12.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33 000 Eur podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm.
a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1



písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne tým, že žalobca porušil ustanovenie § 6 ods.
2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bezpečnosti“) v nadväznosti na
§ 6 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a
používanie osobných ochranných prostriedkov (ďalej len „nariadenie“) v tom, že nesplnil povinnosť
poskytnúť svojmu zamestnancovi A. Z. na ochranu života a zdravia pri čistení pásu rýpadla CAT 322
kladivom dňa 20.03.2014 potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranné okuliare,
neviedol evidenciu o poskytnutí osobných ochranných pracovných prostriedkov a neoboznámil A. Z.
s nebezpečenstvami, pred ktorými ho má používanie osobného ochranného pracovného prostriedku
chrániť.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že správny orgán prvého stupňa (Inšpektorát práce
Prešov) vykonal v období 03.04.2014 do 05.05.2014 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s
následkom ťažkej ujmy na zdraví A. Z., ku ktorému došlo u žalobcu (ako zamestnávateľa) na stavbe
diaľnice „D1 úsek Janovce - Jablonov, II. Úsek“, SO 101. Výsledkom bol Protokol č. IPV-11-37-2.2/P-
J2-14, č. úrazu. 013/14-INA/IPV zo dňa 05.05.2014, ktorý obsahoval všetky skutočnosti a nedostatky
zistené správnym orgánom prvého stupňa. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 05.05.2014.
Listom zo dňa 07.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 09.10.2014, bolo žalobcovi oznámené začatia
správneho konania vo veci uloženia pokuty žalobcovi z dôvodov nedostatkov uvedených v protokole.
Výsledkom správneho konania bolo vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia č. k. P: 76/2014-
R 2014/6/144 zo dňa 02.12.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33 000 Eur za porušenie
zákonných povinností (tak ako je uvedené vyššie), čo správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým,
že žalobca ako zamestnávateľ preukázateľne nesplnil ustanovenia príslušných právnych predpisov,
pretože zamestnancovi A. Z. neposkytol na ochranu života a zdravia pri čistení pásu rýpadla CAT 322
kladivom dňa 20.03.2014 potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky (ochranné okuliare),
neviedol evidenciu o poskytnutí  osobných ochranných pracovných prostriedkov a neoboznámil A. Z.
s nebezpečenstvami, pred ktorými ho malo používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov
(ďalej len „OOPP“) chrániť.

O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že posúdil predložený spisový materiál vrátane
písomností zabezpečených počas výkonu inšpekcie práce, zápisníc o podaní informácií, spísaných
s osobami prítomnými na pracovisku, fotodokumentácie zabezpečenej na pracovisku, ako aj ďalších
listinných dôkazov a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán preukázal porušenie povinností
tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zhodnotil, že uloženú pokutu je možné považovať za
dôvodnú, táto má naplniť ako preventívny, tak aj výchovný charakter a je uložená v súlade so zákonom
o inšpekcii práce v spojení so správnym poriadkom.

V predmetnej právnej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia
o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za správny delikt žalobcu,
ktorého sa dopustil tým, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov.
Krajský súd odvolaním napadnutým rozsudok žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zamietol,
nakoľko záver oboch správnych orgánov považoval za súladný so zásadami logického myslenia a s
hmotnoprávnymi ustanoveniami.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o bezpečnosti, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne



poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné
osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Podľa § 6 ods. 2 nariadenia, zamestnávateľ je povinný zamestnanca zrozumiteľne oboznámiť s
nebezpečenstvami, pred ktorými ho používanie poskytnutého osobného ochranného pracovného
prostriedku chráni, a poučiť ho o správnom používaní tohto osobného ochranného pracovného
prostriedku a podľa potreby mu poskytnúť aj praktický výcvik.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu sa
podstatne neodlišovalo od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, s ktorého
dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje
odvolací súd za vecne správne.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s
ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho
z ustanovení správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch stupňov
obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení správne orgány
uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov
a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.

Odvolací súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali
v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok
skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou
relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto
krajský súd nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový
stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto
skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na
základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Pre odvolací súd bolo v konaní nesporné, že žalobca sa porušenia zákonnej povinnosti dopustil tak, ako
to bolo ustálené správnymi orgánmi. Stotožnil sa aj so záverom krajského súdu, že porušenie právnych
predpisov zo strany zamestnanca nebolo v konaní preukázané. Preto ak krajský súd dospel k záveru,
že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych
orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,
ktorým zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom správnych orgánov,
ako aj so záverom krajského súdu, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojim konaním porušil
povinnosti stanovené predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to
konkrétne tým, že žalobca porušil ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o bezpečnosti v nadväznosti
na § 6 ods. 2 nariadenia.

Neobstojí argument žalobcu, že neexistencia záznamu o poskytnutí OOPP automaticky neznamená, že
OOPP neboli zamestnancovi k dispozícií. Súd má za preukázané, že v čase kontroly miesta pracovného
úrazu sa v rýpadle CAT 322 nachádzali ochranné okuliare v originálnom balení, čo však samo o sebe
neznamená, že sa tam nachádzali aj v čase, keď došlo k pracovnému úrazu, najmä s prihliadnutím
na informáciu postihnutého zamestnanca, že mu ochranné okuliare neboli pridelené a nenachádzali
sa ani v bagri, rovnako ako aj na informácie poskytnuté dispečerom, ktorý uviedol, že postihnutému
zamestnancovi pridelil prilbu a ochrannú vestu, ochranné okuliare mu neposkytol. Odvolací súd mal z
uvedeného za preukázané porušenie povinnosti žalobcu v zmysel ustanovenia § 6 ods. 2 nariadenia, keď
zamestnancovi neposkytol účinné osobné ochranné pracovné prostriedky. Rovnako zanedbal evidenciu
poskytovania OOPP, nakoľko nevedel preukázateľným spôsobom zdokladovať poskytovanie OOPP
zamestnancovi. Ďalšie preukázané pochybenie žalobcu spočívalo v absencii poučenia zamestnanca o
používaní ochranných prostriedkov s ohľadom na nebezpečenstvo, pred ktorým ho malo používanie



OOPP chrániť. Uvedené pochybenie nebolo možné vyvrátiť tvrdením, že v prípade postihnutého
zamestnanca šlo o pravidelne školeného pracovníka so špeciálnym preukazom obsluhy stavebného
stroja, či predložením dokladu o školení zamestnanca v oblasti interných predpisov na zaistenie
bezpečnosti ochrany zdravia vykonaného v rámci predchádzajúceho pracovného pomeru so žalobcom.
Bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť školenie zamestnancovi, ktorý pre neho pracoval na základe
dohody o vykonávaní práce zo dňa 04.03.2014, v oblasti bezpečnostných rizík a poučiť zamestnanca v
zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 nariadenia o poskytovaní a používaní OOPP.

Ako správne uviedol žalovaný v danom prípade sa jednalo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,
ktorého predmetom bol správny delikt právnickej osoby. Od ostatných správnych deliktov sa tento delikt
odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby -
zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preukázať
zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je
pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti.
Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to zodpovednosť absolútnu.

„Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z. z. správny súd nemôže prihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej
zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce.“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžo 130/2008)

Odvolací súd v zmysle uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na námietku
žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s poukazom na § 196 ods. 2
Zákonníka práce neprihliadol z dôvodu, že predmetom konania v danej veci nie je zodpovednosť za
škodu spôsobenú pracovným úrazom, ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení
pokuty za správny delikt, pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci
bolo zistené, že minimálne v čase pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví zamestnanca
žalobca neposkytol zamestnancovi účinné OOPP; neoboznámil zamestnanca s nebezpečenstvami,
pred ktorými ho má používanie OOPP chrániť; neviedol evidenciu o poskytovaní OOPP; zamestnancovi
nebol vydaný pokyn na vykonanie práce bezpečným pracovným postupom a neurčilo sa mu náradie,
ktoré má použiť; čo predstavuje porušenie povinností žalobcu ako zamestnávateľa. V konaní o
preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia preto nemožno aplikovať ani ustanovenia
§ 196 ods. 2 Zákonníka práce o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu spôsobenú pracovným úrazom; toto ustanovenie sa použije v občianskoprávnom konaní
o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však
zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na
náhradu škody zo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože
postup a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením, resp.
nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie citovaných predpisov,
pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež dospel k totožnému záveru ako krajský súd, že pokuta bola
žalobcovi uložená dôvodne, pretože žalobca porušil povinnosti stanovené predpismi uvedenými v § 2
ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to porušením ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o
bezpečnosti v nadväznosti na § 6 ods. 2 nariadenia konaním podrobne špecifikovaným v prvostupňovom
rozhodnutí. Na základe skutkových okolností bolo preukázané, že poškodený zamestnanec utrpel
závažný pracovný úraz s následkom ťažkej ujmy na zdraví pri vykonávaní čistenia pásu rýpadla CAT 322,
pričom žalobca neposkytol zamestnancovi OOPP, nezabezpečil poučenie zamestnanca o používaní
OOPP a ochrane, ktorú poskytujú pred prípadnými nebezpečenstvami, pričom ani riadne neviedol
evidenciu o poskytnutých OOPP. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa jedná o najnižšiu sankciu, akú bol
správny orgán prvého stupňa oprávnený žalobcovi uložiť vzhľadom k tomu, že pracovným úrazom bola
zamestnancovi spôsobené ťažká ujma na zdraví.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu tak odvolací súd konštatuje, že tieto vo svetle vyššie
uvedeného, nepovažoval za dôvodné, nakoľko žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti,
ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, a teda neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.



Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i
obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na
základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným
spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím
na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.